Preskočiť na obsah
  |  

Venezuela prepustila známeho aktivistu, kritika vlády však trvá

Prepustenie venezuelského ľudskoprávneho aktivistu Javiera Tarazonu vyvolalo opatrnú nádej medzi rodinami politických väzňov v krajine. Tarazona, ktorý bol zadržaný v roku 2021 pre obvinenia z terorizmu a sprisahania, sa dostal na slobodu po viac než štyroch rokoch väznenia.

Podľa organizácie Foro Penal ide o súčasť širšieho procesu, v rámci ktorého bolo od začiatku januára prepustených vyše 300 politických väzňov. Venezuelská vláda tvrdí, že počet je ešte vyšší, no neuvádza presné údaje ani zoznam mien.

Rodiny zadržaných kritizujú pomalý postup a netransparentnosť, pričom upozorňujú, že za mrežami zostáva viac než 700 ľudí považovaných za politických väzňov. Vláda zároveň oznámila prípravu amnestijného zákona a plán na zrušenie obávaného detenčného centra Helicoide.

Aktivisti však varujú, že bez zrušenia obvinení a rozsudkov ide len o čiastočné riešenie, ktoré nezaručuje skutočnú spravodlivosť.

(reuters, mja)

  |  

V Prahe sa na podporu prezidenta Pavla zišli desaťtisíce ľudí

Pražské Staromestské a Václavské námestie zaplnili v nedeľu desaťtisíce ľudí, ktorí prišli vyjadriť podporu českému prezidentovi Petrovi Pavlovi. Zhromaždenia boli reakciou na kauzu okolo lídra strany Motoristi sebe Petra Macinku, ktorý sa podľa prezidenta pokúsil o vydieranie v súvislosti s nomináciou Filipa Turka na post ministra životného prostredia.

Organizátor protestu, spolok Milión chvíľok pre demokraciu, vyhlásil, že cieľom bolo postaviť sa proti arogancii, nátlaku a politickému hulvátstvu. Prezident Pavel sa účastníkom poďakoval a ocenil ich ochotu brániť hodnoty slušnosti, solidarity a rešpektu.

Podľa organizátorov sa v Prahe zišlo približne 80-tisíc ľudí, pričom podporné zhromaždenia sa konali aj v ďalších českých mestách.

Macinka obvinenia odmieta a tvrdí, že nešlo o vydieranie, ale o tvrdé politické vyjednávanie. Spor tak ešte viac vyostril napätie na českej politickej scéne.

(tasr, mja)

  |  

Taraba obhajuje kontakty s veľmocami, Kolíková kritizuje vládu

Zahraničná politika Slovenska sa stala hlavnou témou ostrej výmeny názorov medzi Tomášom Tarabom a Máriou Kolíkovou v relácii V politike. Taraba obhajoval stratégiu „na všetky svetové strany“ s tým, že Slovensko má aktívne kontakty s USA, Čínou aj Francúzskom, čo podľa neho vyvracia tvrdenia opozície o medzinárodnej izolácii krajiny.

Osobitne vyzdvihol strategické partnerstvo s Čínou a tvrdil, že dvere má Slovensko otvorené všade. Kolíková však namietala, že nejasné postoje vlády vedú k strate dôveryhodnosti u kľúčových partnerov v EÚ. Kritizovala aj premiéra Fica za zahraničné cesty bez jasných výsledkov.

Spory pokračovali pri otázke konkurencieschopnosti EÚ, Green Dealu aj plánov na výstavbu jadrového reaktora v Jaslovských Bohuniciach.

Kolíková varovala pred vysokou cenou projektu a možným zvýhodnením USA, Taraba argumentoval ich skúsenosťami. Obaja sa dotkli aj rezignácie Miroslava Lajčáka, ktorú opozícia privítala a Taraba označil za oneskorenú.

(tasr, mja)

  |  

Chladoňová skončila druhá na majstrovstvách sveta

Viktória Chladoňová potvrdila svoj veľký talent striebornou medailou na majstrovstvách sveta do 23 rokov v cyklokrose. V holandskom Hulste nestačila len na domácu Leonie Bentveldovú, ktorá zvíťazila s náskokom 11 sekúnd.

Devätnásťročná Slovenka mala preteky výborne rozbehnuté, keďže jej vyhovovali suché podmienky a už v druhom kole sa dostala do čela. Postupne sa odpútala spolu s Bentveldovou a dvojica si vybudovala rozhodujúci náskok. Holandská jazdkyňa sa dostala pred Chladoňovú v úvode štvrtého kola, no Slovenka si stále udržiavala nádej na víťazstvo.

Rozhodujúci moment prišiel v technickej pasáži, kde Bentveldová zvolila riskantnejšiu stopu a dokázala súperku predstihnúť.

Chladoňová ešte chvíľu držala kontakt, no krátko pred cieľom nezvládla jednu zo zákrut, čím prišla o šancu bojovať o zlato. Napriek tomu ide o výrazný úspech slovenskej cyklistiky.

(tasr, mja)

  |  

Wadephul vyráža do Ázie a Tichomoria, Berlín hľadá partnerov

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyráža na päťdňovú diplomatickú cestu do juhovýchodnej Ázie a Tichomoria, kde sa chce zamerať na posilnenie strategických partnerstiev. V čase rastúcej geopolitickej neistoty zdôraznil potrebu rozširovať globálnu sieť spojencov, ktorí zdieľajú záväzok k stabilnému medzinárodnému poriadku a multilateralizmu.

Jeho cesta povedie do Singapuru, Nového Zélandu, Tongy, Austrálie a Bruneja. Wadephul označil Indo-Pacifik za mimoriadne dôležitý región nielen z pohľadu bezpečnosti námorných trás, ale aj prístupu k strategickým surovinám a fungovania globálnych dodávateľských reťazcov.

Súčasťou návštevy má byť aj snaha o prehĺbenie spolupráce s regionálnymi zoskupeniami ASEAN a Fórum tichomorských ostrovov.

Minister zároveň dúfa, že počas rokovaní získa podporu pre kandidatúru Nemecka na nestále miesto v Bezpečnostnej rade OSN v budúcom roku.

(tasr, mja)

  |  

Irán poprel správy o vojenských cvičeniach v Hormuzskom prielive

Irán poprel správy o plánovaných vojenských cvičeniach Revolučných gárd v Hormuzskom prielive, ktoré v uplynulých dňoch zverejnili viaceré médiá. Nemenovaný iránsky predstaviteľ pre agentúru Reuters uviedol, že námorné sily gárd nemali v úmysle vykonať cvičenia s ostrou streľbou a neexistovalo k nim ani žiadne oficiálne oznámenie.

Reagoval tak na informáciu štátnej televízie Press TV, podľa ktorej sa mali manévre konať na začiatku februára. Teherán tak označil tieto správy za nesprávne a zavádzajúce.

Hormuzský prieliv je pritom jedným z najcitlivejších strategických bodov sveta, cez ktorý prechádza významná časť globálnych dodávok ropy.

Akékoľvek správy o vojenských aktivitách v tejto oblasti preto zvyčajne vyvolávajú napätie na finančných trhoch aj obavy zo zhoršenia bezpečnostnej situácie v regióne.

Iránske popretie má za cieľ upokojiť situáciu a zdôrazniť, že v tejto chvíli neplánuje eskaláciu vojenskej prítomnosti v prielive.

(reuters, mja)