Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Popáleniny z Crans-Montany liečia aj gélom z morského červa

Laboratóriá Univerzitnej nemocnice v švajčiarskom kantóne Vaud pracujú v mimoriadnom režime po tragickom požiari v bare Le Constellation v Crans-Montane, kde utrpeli desiatky ľudí rozsiahle popáleniny, píše Le Parisien.

Mnohí pacienti majú poranenia tretieho stupňa na viac než 60 percentách tela, čo výrazne obmedzuje možnosti štandardnej liečby. Transplantácia vlastnej kože nie je možná pre nedostatok nepoškodených miest a darcovská koža zas predstavuje príliš veľké riziko pre imunitne oslabených pacientov.

Lekári preto siahajú po inovatívnych, často ešte experimentálnych metódach. Používajú napríklad materiál z tresčej kože bohatý na kolagén, ktorý slúži ako prirodzený obväz a chráni miesta štepov.

Novinkou je aj gél z morského červa, hoci jeho účinnosť zatiaľ nepotvrdili klinické štúdie. Kľúčovú úlohu zohráva umelá koža, ktorú dokážu laboratóriá vypestovať z malého kúska zdravej pokožky.

Tragédia si podľa predbežných údajov vyžiadala 41 obetí a viac než stovku zranených.

(pir)

Minúta  |  

Amnestia vo Venezuele napreduje pomaly, rodiny politických väzňov tlačia na vládu

Venezuela pokračuje v postupnom prepúšťaní ľudí, ktorých ľudskoprávne organizácie označujú za politických väzňov, no tempo aj rozsah tohto procesu zostávajú predmetom sporu.

Podľa organizácie Foro Penal od začiatku januára prepustili 344 osôb, pričom len v nedeľu ich na slobodu vyšlo 33. Vláda hovorí o viac než 600 prepustených, no nezverejňuje mená ani presné údaje a zároveň popiera, že by v krajine existovali politickí väzni.

Oslobodzovanie nasleduje po oznámení plánovanej amnestie a sľube premeniť obávané väzenské centrum Helicoide na civilné zariadenie. Práve Helicoide sa spája so správami OSN o mučení, ktoré Caracas odmieta.

Rodiny zadržaných upozorňujú, že proces je pomalý a netransparentný a že stovky ľudí zostávajú vo väzení. Opoziční lídri a obhajcovia práv zároveň žiadajú, aby boli zrušené aj samotné obvinenia, inak podľa nich nejde o skutočné riešenie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Medvedev: Západ straší Grónskom, svetovú vojnu však nemožno vylúčiť

Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v rozhovore pre Reuters a ruské médiá odmietol tvrdenia Západu o ruskej alebo čínskej hrozbe pre Grónsko ako vykonštruované „hororové príbehy“.

Podľa neho západní lídri tieto scenáre používajú na zakrytie vlastných krokov a na upevnenie jednoty v rámci NATO. Zároveň však upozornil, že medzinárodná situácia je mimoriadne napätá a svet sa podľa jeho slov stáva nebezpečnejším miestom.

Rusko vraj nemá záujem byť vtiahnuté do globálneho konfliktu, hoci úplné vylúčenie takejto možnosti nepovažuje za realistické.

Medvedev hovoril aj o Venezuele, kde kroky Spojených štátov voči zvrhnutému prezidentovi Nicolásovi Madurovi označil za porušenie medzinárodného práva. Podľa neho by podobný zásah proti americkému prezidentovi Washington určite považoval za akt vojny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump plánuje zatvoriť Kennedyho centrum na dva roky

Americký prezident Donald Trump oznámil plán uzavrieť Kennedyho centrum vo Washingtone na približne dva roky pre rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá by sa mala začať v júli. Zatvorenie by symbolicky pripadlo na 4. júl, deň 250. výročia podpísania Deklarácie nezávislosti.

Trump tvrdí, že ide o najrýchlejší spôsob, ako z centra urobiť „veľkolepé“ kultúrne zariadenie, ktoré má po znovuotvorení prekonať všetky doterajšie štandardy. Uzavretie však ešte musí schváliť správna rada, ktorú prezident v uplynulom období obsadil svojimi spojencami.

Kennedyho centrum je už mesiace v centre kontroverzií po tom, ako Trump prevzal nad inštitúciou kontrolu, zmenil jej vedenie a presadil premenovanie na Trump Kennedy Center.

Viacerí umelci a súbory na to reagovali zrušením vystúpení vrátane skladateľa Philipa Glassa či producentov muzikálu Hamilton.

Kritici vrátane demokratov a rodiny Johna F. Kennedyho tvrdia, že premenovanie aj zásahy do fungovania centra podkopávajú jeho historický a kultúrny odkaz.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Irackí kresťania sa obávajú návratu Islamského štátu

Irackí kresťania čoraz hlasnejšie varujú pred možným návratom hrozby zo strany Islamského štátu. Obavy sa zosilnili po najnovšom vývoji v Sýrii pri irackých hraniciach a po presune tisícok zadržaných bojovníkov ISIS zo severovýchodnej Sýrie na územie Iraku, informuje EWTN News.

Hoci vláda hovorí o preventívnom kroku v záujme bezpečnosti, kresťanské komunity vnímajú situáciu s veľkou nervozitou. Chaldejský arcibiskup Erbilu Bashar Matti Warda upozorňuje, že násilie má tendenciu prekračovať hranice a postupne destabilizovať celé regióny.

Pripomína, že irackí kresťania majú s extrémizmom bolestné skúsenosti, keďže veľká časť z nich bola v minulosti nútená opustiť domovy. Podľa Wardu nejde o prehnaný strach, ale o prirodzenú reakciu ľudí, ktorých rany z minulých konfliktov sa ešte nezahojili.

Napriek obavám však zdôrazňuje význam nádeje, dialógu a odmietania nenávisti ako jedinej cesty k stabilnej budúcnosti.

(mja)

Minúta  |  

K ukončeniu shutdownu v USA by mohlo dôjsť do utorka

Predseda Snemovne reprezentantov USA Mike Johnson v nedeľu vyjadril presvedčenie, že republikáni majú dostatok hlasov na ukončenie čiastočného pozastavenia činnosti vlády do utorka. Takzvaný shutdown nastal v USA v noci na sobotu miestneho času po tom, ako Kongres nedokázal schváliť rozpočet na rok 2026. Jeho dôsledky sú ale podľa agentúry AFP dosiaľ minimálne.

Senát už rozpočtový návrh schválil, avšak snemovňa, ktorej viacerí členovia sú mimo Washingtonu, by o ňom mala hlasovať najskôr v pondelok. Návrh potom musí podpísať americký prezident Donald Trump, aby nadobudol platnosť.

Johnson naznačil, že sa spolieha na pomoc Trumpa, aby zabezpečil schválenie. „Som presvedčený, že to zvládneme najneskôr do utorka. Problémom je logistika, ako dostať všetkých do mesta,“ povedal Johnson pre televíziu NBC News.

Problémy s dopravou pretrvávajú po snehovej kalamite, ktorá ovplyvnila cestovanie v juhovýchodnej časti USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.