Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Musíme presadzovať stratégiu „vyrobené v Európe“, tvrdí šéf priemyslu EÚ

Európska únia by mala výrazne posilniť ochranu vlastného priemyslu prostredníctvom stratégie „vyrobené v Európe“. Tvrdí to eurokomisár a šéf priemyslu EÚ Stephane Sejourne v názorovom článku, ktorý podpísalo viac než 1 100 generálnych riaditeľov a lídrov firiem.

Podľa neho je bez ambicióznej a pragmatickej priemyselnej politiky európske hospodárstvo odsúdené na to, aby slúžilo ako ihrisko pre globálnych konkurentov.

Sejourne vyzýva na zavedenie „skutočnej európskej preferencie“ najmä v strategických odvetviach a zdôrazňuje, že verejné peniaze by mali podporovať európsku výrobu aj kvalitné pracovné miesta. Jeho výzva prichádza krátko pred predstavením zákona o priemyselnom akcelerátore, ktorý má zvýhodňovať lokálne vyrábané produkty.

Návrh má posilniť EÚ voči lacným dovozom najmä z Číny, no zároveň odhaľuje rozpory medzi členskými štátmi.

Kým Francúzsko iniciatívu podporuje, krajiny ako Švédsko či Česko varujú pred vyššími cenami, slabšími investíciami a stratou globálnej konkurencieschopnosti.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Izrael otvorí priechod Rafah do Egypta, Gaza ostane pod dohľadom

Izrael má po takmer roku opäť otvoriť hraničný priechod Rafah medzi Gazou a Egyptom, tentoraz však len pre peších a za prísnych bezpečnostných podmienok. Podľa dostupných informácií budú Palestínčania podliehať kontrolám a Izrael spolu s Egyptom obmedzia počet osôb, ktoré môžu hranicu prekročiť.

Izrael obsadil priechod v máji 2024, čím prerušil hlavnú únikovú trasu z Gazy, ktorú predtým využívali najmä zranení a chorí hľadajúci liečbu v zahraničí.

Znovuotvorenie priechodu je súčasťou prvej fázy mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sprostredkoval októbrové prímerie medzi Izraelom a Hamasom.

Situácia v Gaze však zostáva mimoriadne napätá. Približne dva milióny ľudí žijú v provizórnych podmienkach a Izrael naďalej zakazuje vstup zahraničným novinárom.

Zároveň pretrvávajú pochybnosti, či Hamas pristúpi k odzbrojeniu, keďže boje a letecké útoky pokračovali aj po uzavretí prímeria.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Blanár: Odvetné kroky zo strany Iránu som očakával

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár reagoval na rozhodnutie Iránu zaradiť ozbrojené sily členských štátov EÚ na svoj teroristický zoznam s tým, že takýto krok zo strany Teheránu očakával. Vyjadril sa tak počas návštevy Indonézie, kde na Bali otvoril honorárny konzulát Slovenska.

Irán týmto opatrením odpovedal na rozhodnutie ministrov zahraničných vecí EÚ označiť iránske Revolučné gardy za teroristickú organizáciu v súvislosti s potláčaním protestov v krajine.

Blanár upozornil, že ide o mimoriadne citlivú tému, keďže Revolučné gardy sú úzko prepojené s fungovaním iránskeho štátu aj jeho ekonomikou. Zároveň zdôraznil, že Slovensko odsudzuje násilné potláčanie protestov, no napriek výhradám považoval rozhodnutie EÚ za potrebnú a primeranú reakciu.

Minister vyjadril obavy z možnej eskalácie napätia, no verí, že situácia sa nevyhrotí a Spojené štáty nepoužijú vojenskú silu. Ako riešenie vidí návrat k diplomacii a dialógu medzi Iránom, EÚ, USA a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Pripomenul, že Slovensko z bezpečnostných dôvodov dočasne presunulo svoje veľvyslanectvo z Teheránu do Azerbajdžanu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trápne, reaguje korunná princezná na odhalenie kontaktov s Epsteinom

Zverejnené spisy v kauze Jeffreyho Epsteina vrhajú nepríjemné svetlo aj na nórsku kráľovskú rodinu. Dokumenty ukazujú, že korunná princezná Mette-Marit bola s Epsteinom v úzkom kontakte v rokoch 2011 až 2014. Ich e-mailová komunikácia pôsobí dôverne až familiárne.

Ako píše Tagesspiegel, podľa nórskych médií sa jej meno v spisoch objavuje aspoň tisíckrát a výmena správ zahŕňala aj osobné či nevhodné poznámky.

Pýtala sa ho napríklad, či je „pre matku nevhodné navrhnúť ako šetrič obrazovky pre svojho 15-ročného syna obrázok dvoch nahých žien, ktoré nesú surf“. Zároveň ho označila za „veľmi šarmantného“.

Keď Epstein v roku 2012 napísal, že je v Paríži „na love manželky“, odpovedala mu, že francúzska metropola je „dobrá na cudzoložstvo“, ale „Škandinávci produkujú lepšie ženy“.

Mette-Marit Epsteina navštívila aj osobne – niekoľko dní strávila v jeho dome na Floride. Kontakty prerušila až v roku 2014, keď nadobudla dojem, že sa snaží zneužívať jej postavenie.

Po medializácii prípadu priznala vážne zlyhanie úsudku a oľutovala, že si jeho minulosť dôkladnejšie nepreverila. Celú situáciu označila za „trápnu“. Odborníci upozorňujú, že prípad poukazuje na zlyhanie bezpečnostných mechanizmov okolo kráľovskej rodiny.

Odhalenia prichádzajú navyše v citlivom čase, keď syn princeznej čelí vážnym obvineniam zo sexuálneho násilia.

(pir)

Minúta  |  

Popáleniny z Crans-Montany liečia aj gélom z morského červa

Laboratóriá Univerzitnej nemocnice v švajčiarskom kantóne Vaud pracujú v mimoriadnom režime po tragickom požiari v bare Le Constellation v Crans-Montane, kde utrpeli desiatky ľudí rozsiahle popáleniny, píše Le Parisien.

Mnohí pacienti majú poranenia tretieho stupňa na viac než 60 percentách tela, čo výrazne obmedzuje možnosti štandardnej liečby. Transplantácia vlastnej kože nie je možná pre nedostatok nepoškodených miest a darcovská koža zas predstavuje príliš veľké riziko pre imunitne oslabených pacientov.

Lekári preto siahajú po inovatívnych, často ešte experimentálnych metódach. Používajú napríklad materiál z tresčej kože bohatý na kolagén, ktorý slúži ako prirodzený obväz a chráni miesta štepov.

Novinkou je aj gél z morského červa, hoci jeho účinnosť zatiaľ nepotvrdili klinické štúdie. Kľúčovú úlohu zohráva umelá koža, ktorú dokážu laboratóriá vypestovať z malého kúska zdravej pokožky.

Tragédia si podľa predbežných údajov vyžiadala 41 obetí a viac než stovku zranených.

(pir)

Minúta  |  

Amnestia vo Venezuele napreduje pomaly, rodiny politických väzňov tlačia na vládu

Venezuela pokračuje v postupnom prepúšťaní ľudí, ktorých ľudskoprávne organizácie označujú za politických väzňov, no tempo aj rozsah tohto procesu zostávajú predmetom sporu.

Podľa organizácie Foro Penal od začiatku januára prepustili 344 osôb, pričom len v nedeľu ich na slobodu vyšlo 33. Vláda hovorí o viac než 600 prepustených, no nezverejňuje mená ani presné údaje a zároveň popiera, že by v krajine existovali politickí väzni.

Oslobodzovanie nasleduje po oznámení plánovanej amnestie a sľube premeniť obávané väzenské centrum Helicoide na civilné zariadenie. Práve Helicoide sa spája so správami OSN o mučení, ktoré Caracas odmieta.

Rodiny zadržaných upozorňujú, že proces je pomalý a netransparentný a že stovky ľudí zostávajú vo väzení. Opoziční lídri a obhajcovia práv zároveň žiadajú, aby boli zrušené aj samotné obvinenia, inak podľa nich nejde o skutočné riešenie.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.