Preskočiť na obsah
  |  

Škótsky výskum testuje bôbové krmivo na zníženie metánu z kráv

V Škótsku spustili vládou financovaný výskum, ktorý sa zameriava na zníženie emisií metánu u kráv, najmä dojníc, prostredníctvom úpravy krmiva, píše Yahoo.

Projekt InFaba testuje využitie vonkajších šupiek bôbu, ktoré obsahujú vysokú koncentráciu kondenzovaných tanínov. Tie môžu ovplyvniť fermentačné procesy v tráviacom systéme kráv a obmedziť baktérie produkujúce metán.

Jedna krava podľa odhadov ročne vyprodukuje približne 220 libier metánu, ktorý má v krátkodobom horizonte výrazne vyšší otepľovací účinok než oxid uhličitý. Cieľom projektu je zníženie emisií približne o desať percent.

Skúšky vykonávajú na Škótskej poľnohospodárskej univerzite SRUC, kde emisie merajú pomocou zariadenia GreenFeed. Projekt získal podporu takmer 1,5 milióna libier od britského ministerstva životného prostredia.

Podľa rezortu by mohol ročne znížiť emisie v prepočte na CO₂ až o 875-tisíc ton. Výskum má trvať tri roky, výsledky očakávajú v roku 2029.

(pir)

  |  

Turek má hotový návrh žaloby na prezidenta Pavla

Poslanec Motoristov Filip Turek tvrdí, že má už hotový návrh žaloby na prezidenta Petra Pavla, ktorý ho odmietol vymenovať za ministra.

Ako píše portál Novinky, podľa Turka prezident prekročil svoje kompetencie a „zostúpil do politického boja“, čím prispel k vyhroteniu vzťahov medzi Hradom a vládou. Návrh žaloby mu pripravili právnici a chce ho ešte konzultovať s koaličnými partnermi.

Prezident svoje rozhodnutie zdôvodnil Turkovou minulosťou a výrokmi, ktoré podľa hlavy štátu bagatelizovali nacizmus, spochybňovali dôstojnosť menšín a rešpekt k právnemu štátu. Turek tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že išlo o čierny humor, ktorý vytrhli z kontextu.

Spor ďalej vyhrotila kauza esemesiek ministra zahraničia Petra Macinku, ktoré prezident označil za vydieranie.

V uliciach sa medzitým konali demonštrácie na podporu prezidenta a opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu snemovne, na ktorej chce hlasovať o nedôvere vláde Andreja Babiša.

(pir)

  |  

Súd zamietol návrh Šutaja Eštoka na zastavenie exekúcie

Okresný súd Banská Bystrica v piatok 30. januára 2026 podľa advokáta Petra Kubinu zamietol návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) na zastavenie exekúcie, ktorú vedú v prospech Jána Čurillu a ďalších oprávnených.

Súd zároveň priznal oprávneným plnú náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý podľa Kubinu nemá odkladný účinok na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku, a preto nie je zákonným dôvodom na odklad exekúcie ani na jej zastavenie. „Podľa očakávania tento záver potvrdil aj exekučný súd,“ dodal advokát.

Ide už o tretí neúspešný pokus o procesnú obranu, ktorá podľa jeho odhadov zvýšila celkové náklady sporu približne o 20-tisíc eur. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne sudca Okresného súdu Banská Bystrica ako exekučného súdu.

(pir)

  |  

FT: Britské ministerstvo financií ponúka až stotisíc libier za výpoveď

Britské ministerstvo financií pripravuje výrazné zoštíhlenie svojho aparátu a zamestnancom ponúka odstupné až do výšky stotisíc libier za dobrovoľný odchod.

Podľa denníka Financial Times ide o súčasť širšieho plánu ministerky financií Rachel Reevesovej, ktorá chce do roku 2030 znížiť počet pracovníkov rezortu z približne 2 100 na 300. Škrty majú zapadnúť do celoštátnej stratégie, ktorej cieľom je znížiť administratívne náklady vo Whitehalle o 16 percent.

Rezort počíta s tým, že ak dobrovoľné odchody nebudú postačujúce, môže pristúpiť aj k nútenému prepúšťaniu, a to naprieč kanceláriami v Londýne, Darlingtone, Norwichi a Edinburghu.

Reuters zatiaľ informácie nezávisle neoveril a ministerstvo financií na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Samotný rezort však pre Financial Times uviedol, že je dnes personálne najväčší v histórii a obdobie relatívnej stability považuje za vhodný čas na návrat k „normálnejšej“ veľkosti štátnej správy.

(reuters, pir)

  |  

Musíme presadzovať stratégiu „vyrobené v Európe“, tvrdí šéf priemyslu EÚ

Európska únia by mala výrazne posilniť ochranu vlastného priemyslu prostredníctvom stratégie „vyrobené v Európe“. Tvrdí to eurokomisár a šéf priemyslu EÚ Stephane Sejourne v názorovom článku, ktorý podpísalo viac než 1 100 generálnych riaditeľov a lídrov firiem.

Podľa neho je bez ambicióznej a pragmatickej priemyselnej politiky európske hospodárstvo odsúdené na to, aby slúžilo ako ihrisko pre globálnych konkurentov.

Sejourne vyzýva na zavedenie „skutočnej európskej preferencie“ najmä v strategických odvetviach a zdôrazňuje, že verejné peniaze by mali podporovať európsku výrobu aj kvalitné pracovné miesta. Jeho výzva prichádza krátko pred predstavením zákona o priemyselnom akcelerátore, ktorý má zvýhodňovať lokálne vyrábané produkty.

Návrh má posilniť EÚ voči lacným dovozom najmä z Číny, no zároveň odhaľuje rozpory medzi členskými štátmi.

Kým Francúzsko iniciatívu podporuje, krajiny ako Švédsko či Česko varujú pred vyššími cenami, slabšími investíciami a stratou globálnej konkurencieschopnosti.

(reuters, pir)

  |  

Izrael otvorí priechod Rafah do Egypta, Gaza ostane pod dohľadom

Izrael má po takmer roku opäť otvoriť hraničný priechod Rafah medzi Gazou a Egyptom, tentoraz však len pre peších a za prísnych bezpečnostných podmienok. Podľa dostupných informácií budú Palestínčania podliehať kontrolám a Izrael spolu s Egyptom obmedzia počet osôb, ktoré môžu hranicu prekročiť.

Izrael obsadil priechod v máji 2024, čím prerušil hlavnú únikovú trasu z Gazy, ktorú predtým využívali najmä zranení a chorí hľadajúci liečbu v zahraničí.

Znovuotvorenie priechodu je súčasťou prvej fázy mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sprostredkoval októbrové prímerie medzi Izraelom a Hamasom.

Situácia v Gaze však zostáva mimoriadne napätá. Približne dva milióny ľudí žijú v provizórnych podmienkach a Izrael naďalej zakazuje vstup zahraničným novinárom.

Zároveň pretrvávajú pochybnosti, či Hamas pristúpi k odzbrojeniu, keďže boje a letecké útoky pokračovali aj po uzavretí prímeria.

(reuters, pir)