Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd zamietol návrh Šutaja Eštoka na zastavenie exekúcie

Okresný súd Banská Bystrica v piatok 30. januára 2026 podľa advokáta Petra Kubinu zamietol návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) na zastavenie exekúcie, ktorú vedú v prospech Jána Čurillu a ďalších oprávnených.

Súd zároveň priznal oprávneným plnú náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý podľa Kubinu nemá odkladný účinok na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku, a preto nie je zákonným dôvodom na odklad exekúcie ani na jej zastavenie. „Podľa očakávania tento záver potvrdil aj exekučný súd,“ dodal advokát.

Ide už o tretí neúspešný pokus o procesnú obranu, ktorá podľa jeho odhadov zvýšila celkové náklady sporu približne o 20-tisíc eur. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne sudca Okresného súdu Banská Bystrica ako exekučného súdu.

(pir)

Minúta  |  

FT: Britské ministerstvo financií ponúka až stotisíc libier za výpoveď

Britské ministerstvo financií pripravuje výrazné zoštíhlenie svojho aparátu a zamestnancom ponúka odstupné až do výšky stotisíc libier za dobrovoľný odchod.

Podľa denníka Financial Times ide o súčasť širšieho plánu ministerky financií Rachel Reevesovej, ktorá chce do roku 2030 znížiť počet pracovníkov rezortu z približne 2 100 na 300. Škrty majú zapadnúť do celoštátnej stratégie, ktorej cieľom je znížiť administratívne náklady vo Whitehalle o 16 percent.

Rezort počíta s tým, že ak dobrovoľné odchody nebudú postačujúce, môže pristúpiť aj k nútenému prepúšťaniu, a to naprieč kanceláriami v Londýne, Darlingtone, Norwichi a Edinburghu.

Reuters zatiaľ informácie nezávisle neoveril a ministerstvo financií na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Samotný rezort však pre Financial Times uviedol, že je dnes personálne najväčší v histórii a obdobie relatívnej stability považuje za vhodný čas na návrat k „normálnejšej“ veľkosti štátnej správy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Musíme presadzovať stratégiu „vyrobené v Európe“, tvrdí šéf priemyslu EÚ

Európska únia by mala výrazne posilniť ochranu vlastného priemyslu prostredníctvom stratégie „vyrobené v Európe“. Tvrdí to eurokomisár a šéf priemyslu EÚ Stephane Sejourne v názorovom článku, ktorý podpísalo viac než 1 100 generálnych riaditeľov a lídrov firiem.

Podľa neho je bez ambicióznej a pragmatickej priemyselnej politiky európske hospodárstvo odsúdené na to, aby slúžilo ako ihrisko pre globálnych konkurentov.

Sejourne vyzýva na zavedenie „skutočnej európskej preferencie“ najmä v strategických odvetviach a zdôrazňuje, že verejné peniaze by mali podporovať európsku výrobu aj kvalitné pracovné miesta. Jeho výzva prichádza krátko pred predstavením zákona o priemyselnom akcelerátore, ktorý má zvýhodňovať lokálne vyrábané produkty.

Návrh má posilniť EÚ voči lacným dovozom najmä z Číny, no zároveň odhaľuje rozpory medzi členskými štátmi.

Kým Francúzsko iniciatívu podporuje, krajiny ako Švédsko či Česko varujú pred vyššími cenami, slabšími investíciami a stratou globálnej konkurencieschopnosti.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Izrael otvorí priechod Rafah do Egypta, Gaza ostane pod dohľadom

Izrael má po takmer roku opäť otvoriť hraničný priechod Rafah medzi Gazou a Egyptom, tentoraz však len pre peších a za prísnych bezpečnostných podmienok. Podľa dostupných informácií budú Palestínčania podliehať kontrolám a Izrael spolu s Egyptom obmedzia počet osôb, ktoré môžu hranicu prekročiť.

Izrael obsadil priechod v máji 2024, čím prerušil hlavnú únikovú trasu z Gazy, ktorú predtým využívali najmä zranení a chorí hľadajúci liečbu v zahraničí.

Znovuotvorenie priechodu je súčasťou prvej fázy mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sprostredkoval októbrové prímerie medzi Izraelom a Hamasom.

Situácia v Gaze však zostáva mimoriadne napätá. Približne dva milióny ľudí žijú v provizórnych podmienkach a Izrael naďalej zakazuje vstup zahraničným novinárom.

Zároveň pretrvávajú pochybnosti, či Hamas pristúpi k odzbrojeniu, keďže boje a letecké útoky pokračovali aj po uzavretí prímeria.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Blanár: Odvetné kroky zo strany Iránu som očakával

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár reagoval na rozhodnutie Iránu zaradiť ozbrojené sily členských štátov EÚ na svoj teroristický zoznam s tým, že takýto krok zo strany Teheránu očakával. Vyjadril sa tak počas návštevy Indonézie, kde na Bali otvoril honorárny konzulát Slovenska.

Irán týmto opatrením odpovedal na rozhodnutie ministrov zahraničných vecí EÚ označiť iránske Revolučné gardy za teroristickú organizáciu v súvislosti s potláčaním protestov v krajine.

Blanár upozornil, že ide o mimoriadne citlivú tému, keďže Revolučné gardy sú úzko prepojené s fungovaním iránskeho štátu aj jeho ekonomikou. Zároveň zdôraznil, že Slovensko odsudzuje násilné potláčanie protestov, no napriek výhradám považoval rozhodnutie EÚ za potrebnú a primeranú reakciu.

Minister vyjadril obavy z možnej eskalácie napätia, no verí, že situácia sa nevyhrotí a Spojené štáty nepoužijú vojenskú silu. Ako riešenie vidí návrat k diplomacii a dialógu medzi Iránom, EÚ, USA a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Pripomenul, že Slovensko z bezpečnostných dôvodov dočasne presunulo svoje veľvyslanectvo z Teheránu do Azerbajdžanu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trápne, reaguje korunná princezná na odhalenie kontaktov s Epsteinom

Zverejnené spisy v kauze Jeffreyho Epsteina vrhajú nepríjemné svetlo aj na nórsku kráľovskú rodinu. Dokumenty ukazujú, že korunná princezná Mette-Marit bola s Epsteinom v úzkom kontakte v rokoch 2011 až 2014. Ich e-mailová komunikácia pôsobí dôverne až familiárne.

Ako píše Tagesspiegel, podľa nórskych médií sa jej meno v spisoch objavuje aspoň tisíckrát a výmena správ zahŕňala aj osobné či nevhodné poznámky.

Pýtala sa ho napríklad, či je „pre matku nevhodné navrhnúť ako šetrič obrazovky pre svojho 15-ročného syna obrázok dvoch nahých žien, ktoré nesú surf“. Zároveň ho označila za „veľmi šarmantného“.

Keď Epstein v roku 2012 napísal, že je v Paríži „na love manželky“, odpovedala mu, že francúzska metropola je „dobrá na cudzoložstvo“, ale „Škandinávci produkujú lepšie ženy“.

Mette-Marit Epsteina navštívila aj osobne – niekoľko dní strávila v jeho dome na Floride. Kontakty prerušila až v roku 2014, keď nadobudla dojem, že sa snaží zneužívať jej postavenie.

Po medializácii prípadu priznala vážne zlyhanie úsudku a oľutovala, že si jeho minulosť dôkladnejšie nepreverila. Celú situáciu označila za „trápnu“. Odborníci upozorňujú, že prípad poukazuje na zlyhanie bezpečnostných mechanizmov okolo kráľovskej rodiny.

Odhalenia prichádzajú navyše v citlivom čase, keď syn princeznej čelí vážnym obvineniam zo sexuálneho násilia.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.