Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyslanec Witkoff príde na rokovania Ukrajiny a Ruska

Špeciálny vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff sa napokon zúčastní na rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa uskutoční v Abú Zabí. Informoval o tom novinár portálu Axios Barak Ravid, podľa ktorého Witkoff najprv absolvuje návštevu Izraela a rokovania s premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Následne sa presunie do Spojených arabských emirátov, kde bude prítomný na rozhovoroch 4. a 5. februára. Jeho účasť je prekvapením, keďže šéf americkej diplomacie Marco Rubio ešte nedávno tvrdil, že toto kolo rokovaní sa bude konať bez neho a bez Jareda Kushnera.

Rokovania sa pritom nachádzajú v slepej uličke. Podľa servera Politico Kyjev a Moskva nedokázali prekonať zásadné rozpory v otázkach územných nárokov, bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a toho, či má prímerie predchádzať dohode alebo ju nasledovať.

Mimoriadne citlivou témou zostáva aj budúcnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, kde sa stretávajú protichodné návrhy Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov.

(mja)

Minúta  |  

Zelenskyj: Dohoda s USA o bezpečnostných zárukách je hotová

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že dosiahnutie dôstojného a trvalého mieru považuje za reálny cieľ. Jeho vyjadrenie prichádza pred ďalším kolom mierových rokovaní, ktoré sa majú tento týždeň uskutočniť v Abú Zabí za účasti zástupcov Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov.

Zelenskyj po konzultáciách so svojím vyjednávacím tímom uviedol, že ukrajinská delegácia bude počas dvojdňových rokovaní viesť aj samostatné bilaterálne stretnutia s americkými predstaviteľmi. Tie by sa mali zamerať nielen na bezpečnostné otázky, ale aj na ďalšie strategické témy.

Podľa prezidenta Kyjev považuje dokument o bilaterálnych bezpečnostných zárukách so Spojenými štátmi za dokončený. Zároveň však priznal, že ďalšie rokovania sa budú týkať materiálov zameraných na obnovu krajiny a jej hospodársky rozvoj po skončení vojny.

Nadchádzajúce stretnutia v Abú Zabí tak majú podľa neho vytvoriť základ pre dlhodobejšiu stabilitu a povojnovú obnovu Ukrajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nemecko vyšetrovalo s tajnými službami sieť dodávok pre Rusko

Nemecké orgány zadržali päť osôb podozrivých z organizovania rozsiahlej siete nelegálnych dodávok tovaru ruským obranným firmám, čím mali obchádzať sankcie Európskej únie zavedené po ruskej invázii na Ukrajinu.

Podľa federálnej prokuratúry išlo o nemeckých, ruských aj ukrajinských štátnych príslušníkov, pričom zatknutia vykonali v prístavnom meste Lübeck a v jeho okolí.

Vyšetrovanie zároveň pokračuje voči ďalším piatim osobám, ktoré zostávajú na slobode.

Kľúčovou postavou mal byť nemecko-ruský občan Nikita S., ktorý údajne kontroloval firmu slúžiacu ako centrum celej operácie. Podozriví mali využívať fiktívne spoločnosti, falošných príjemcov v EÚ aj mimo nej a ruské subjekty na zakrytie skutočného toku tovaru.

Prokuratúra odhaduje, že od februára 2022 takto zorganizovali približne 16-tisíc dodávok v hodnote najmenej 30 miliónov eur.

Nemecké úrady už nariadili zmrazenie majetku v zodpovedajúcej výške. Vyšetrovanie uskutočnili v spolupráci s nemeckou spravodajskou službou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

SaS: Vidiecky dom Malanta nesplnil podmienky pre dotáciu

Strana SaS spochybňuje dotáciu, ktorú z Pôdohospodárskej platobnej agentúry získala firma SL-Stone na výstavbu Vidieckeho domu Malanta pri Nitre.

Podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej neboli splnené základné podmienky zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, keďže firma nemohla v stanovenom termíne predložiť stavebné povolenie. V čase schválenia dotácie boli totiž pozemky vedené ako orná pôda a zmena územného plánu prišla až neskôr.

SaS upozorňuje, že projekt schválili deň pred voľbami v roku 2016, a poukazuje aj na údajné väzby na podnikateľa Norberta Bödöra. Podľa zmluvy pritom malo ísť o podstatné porušenie podmienok, pri ktorom dotáciu nemali vyplatiť.

Poslanec Alojz Hlina tvrdí, že objekt reálne neslúži na ubytovanie turistov. Predseda SaS Branislav Gröhling hovorí o mafiánskych praktikách a avizuje petíciu aj návrhy opatrení na boj proti zneužívaniu dotácií.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ chystá 20. balík sankcií proti Rusku, tvrdí von der Leyenová

Európska únia potvrdila, že jej podpora Ukrajiny zostáva neochvejná aj pred ďalším kolom mierových rokovaní. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedla po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sa uskutočnil pred plánovaným stretnutím v Abú Zabí, informuje agentúra Anadolu.

Podľa nej EÚ pokračuje v praktickej pomoci Kyjevu vrátane dodávok stoviek generátorov na zabezpečenie tepla a elektriny. Von der Leyenová zároveň pripomenula, že Únia predložila návrh pôžičky vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky a spolu s USA pracuje na vytvorení jednotného rámca prosperity s Ukrajinou.

Zároveň avizovala, že EÚ čoskoro predstaví už 20. balík sankcií proti Rusku. Cieľom je zvýšiť tlak na Moskvu, aby pristúpila k rokovaniam s úprimným záujmom o mier.

Zelenskyj potvrdil, že nové rokovania Ruska, USA a Ukrajiny sa uskutočnia 4. a 5. februára v Abú Zabí.

(mja)

Minúta  |  

Deficit rozpočtu v januári medziročne vzrástol na takmer 350 miliónov eur

Štátny rozpočet Slovenska skončil ku koncu januára s hotovostným schodkom 346,6 milióna eur, čo predstavuje výrazné medziročné zhoršenie o viac ako 113 percent.

Podľa ministerstva financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD) sa pod tento vývoj podpísali najmä nižšie príjmy a citeľne vyššie výdavky. Príjmy štátu klesli medziročne o 1,6 percenta, zatiaľ čo výdavky vzrástli o viac ako sedem percent.

Negatívny trend bol viditeľný predovšetkým pri daňových príjmoch, ktoré sa znížili o takmer 39 miliónov eur. Najväčší výpadok zaznamenala daň z príjmov právnických osôb a daň z pridanej hodnoty.

Slabší bol aj výber osobitného odvodu z regulovaných odvetví. Na druhej strane pozitívne prekvapil rast dane z finančných transakcií a lepší výber dane z príjmov fyzických osôb.

Výrazný pokles zaznamenali aj príjmy z rozpočtu EÚ, ktoré v januári prakticky chýbali. Výdavkovú stranu zaťažili najmä vyššie náklady na obsluhu štátneho dlhu a rast ostatných bežných výdavkov, hoci transfery Sociálnej poisťovni, naopak, výrazne klesli.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.