Preskočiť na obsah
  |  

EÚ odmieta krok Iránu, ktorý označil armády jej štátov za teroristické

Európska únia ostro odmietla rozhodnutie Iránu, ktorý označil armády členských štátov EÚ za teroristické skupiny. Ide o reakciu Teheránu na krok Bruselu, ktorý minulý týždeň politicky schválil zaradenie iránskeho Zboru islamských revolučných gárd na zoznam teroristických organizácií. Podľa Európskej komisie sú obvinenia z terorizmu voči armádam EÚ neopodstatnené a neprijateľné.

EÚ pristúpila k tomuto kroku pre úlohu Revolučných gárd pri násilnom potláčaní protivládnych protestov v Iráne. Formálne potvrdenie rozhodnutia ministrami zahraničných vecí má nasledovať v najbližšom období.

Irán reagoval nielen politickým vyhlásením, ale aj predvolaním veľvyslancov členských krajín Únie. Teherán zároveň avizuje ďalšie recipročné opatrenia, ktoré má ešte schváliť jeho politické vedenie.

Islamské gardy už dlhodobo považujú za teroristickú organizáciu napríklad v USA, Kanade či Austrálii. Na podobný krok sa pripravuje aj Spojené kráľovstvo, hoci tam legislatívny proces zatiaľ nie je ukončený.

(tasr, mja)

  |  

Starmer pritvrdzuje: Mandelson by mal opustiť Snemovňu lordov

Najnovšie zverejnené dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti znovu otvorili otázky okolo správania bývalého britského veľvyslanca v USA Petra Mandelsona, ktorého spájajú s finančníkom Jeffreym Epsteinom.

Podľa uniknutých materiálov Mandelson od Epsteina prijal finančné dary v desiatkach tisíc dolárov a zároveň mu preposlal dôverný vládny dokument týkajúci sa hospodárskej politiky vlády Gordona Browna. Mandelson tvrdí, že si na žiadne platby nespomína a obvinenia označuje za nepravdivé.

V reakcii na nové zistenia opustil Labouristickú stranu, aby podľa vlastných slov predišiel ďalšiemu zahanbeniu. Premiér Keir Starmer vyhlásil, že Mandelson by nemal zostať členom Snemovne lordov, hoci jeho formálne odvolanie by si vyžadovalo zmenu zákona.

Britská polícia potvrdila, že preveruje viacero podnetov, či porušil pravidlá vo verejnej funkcii. Prípad zároveň pripomenul Mandelsonovu kontroverznú politickú minulosť, poznačenú viacerými rezignáciami a škandálmi.

(reuters)

  |  

Protikorupčná jednotka preveruje dotácie Marty Šimečkovej

Polícia začala trestné stíhanie v súvislosti s dotáciami, ktoré získal Projekt Fórum spojený s Martou Šimečkovou a Andreou Pukovou. Prípad má na starosti protikorupčná jednotka z Košíc a vyšetrovanie sa týka podozrenia zo subvenčného podvodu. O začatí trestného stíhania informovala Nadácia Zastavme korupciu.

Podľa dostupných informácií polícia preveruje, či boli verejné prostriedky použité v súlade s podmienkami dotácií. Samotné vyšetrovanie je zatiaľ v počiatočnej fáze a orgány činné v trestnom konaní neposkytli bližšie detaily.

Marta Šimečková obvinenia odmieta a tvrdí, že všetky finančné prostriedky smerovali na zabezpečenie podujatia Stredoeurópske fórum.

Zároveň však pripustila, že v účtovníctve občianskeho združenia mohli byť chyby. Tie podľa nej neznamenajú úmyselné zneužitie dotácií, ale administratívne pochybenia. Prípad tak bude predmetom ďalšieho policajného preverovania.

(mja)

  |  

Epstein písal o sofistikovanej korupcii na Ukrajine

Najnovšie zverejnené dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti k prípadu Jeffreyho Epsteina vyvolali celosvetový rozruch. Ide o približne tri milióny strán materiálov vrátane tisícov interných správ, viac než dvetisíc videí a 180-tisíc obrázkov.

Okrem detailov zo súdnych konaní odhaľujú aj Epsteinove rozsiahle kontakty s politickými a ekonomickými elitami. Mimoriadnu pozornosť vzbudil jeho výrazný záujem o Ukrajinu, ktorý sa objavil krátko po udalostiach na Majdane v roku 2014, informuje Berliner Zeitung.

V e-mailoch Epstein hovorí o „mnohých príležitostiach“, ktoré údajne revolúcia priniesla, a neskôr sa intenzívne zaujíma o ukrajinskú politiku a nástup Volodymyra Zelenského. Ukrajinskú politiku označil za komédiu a sofistikovanú korupciu, v ktorej sa zarábajú obrovské sumy peňazí.

V komunikácii sa objavujú aj mená vplyvných osobností vrátane predstaviteľov finančných kruhov a bývalého amerického ministra financií Lawrencea Summersa.

(mja)

  |  

Babiš žiada reformu emisných povoleniek, chce lacnejšie energie

Český premiér Andrej Babiš vyzval Európsku úniu na úpravu systému obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý je podľa neho jedným z dôvodov vysokých cien energií v Európe. V liste adresovanom lídrom EÚ a vedeniu Únie navrhol zastropovanie cien povoleniek v rámci systému ETS a odklad zavedenia jeho druhej fázy, známej ako ETS 2, pre budovy a dopravu minimálne do roku 2030.

Babiš upozorňuje, že ceny uhlíkových povoleniek sa dostali výrazne nad úrovne, s ktorými sa v minulosti počítalo, čo podľa neho ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zvyšuje riziko jeho presunu mimo EÚ.

Pred neformálnym samitom Únie 12. februára chce získať podporu ďalších členských štátov vrátane Francúzska a Talianska.

Kým krajiny ako Poľsko dlhodobo kritizujú vysoké ceny uhlíka a hovoria o špekulatívnych vplyvoch, iné štáty považujú silnú cenu povoleniek za nevyhnutnú podmienku plnenia klimatických cieľov EÚ.

(reuters, mja)

  |  

Neznámy dron havaroval na poľskej základni neďaleko skladu zbraní

Na vojenskej základni v poľskom Przasnyszi havaroval dron neznámeho pôvodu len približne 70 metrov od skladu zbraní. Incident sa odohral minulú stredu v areáli 2. rádioelektronického centra, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri monitorovaní rádiového priestoru v severovýchodnom Poľsku vrátane strategicky citlivého Suwalského priesmyku.

Podľa zistení Rádia ZET si posádka všimla bezpilotný prostriedok prelietavajúci nad základňou, no nebola schopná zasiahnuť.

Zdroj oboznámený s prípadom tvrdí, že mohlo ísť o prieskumný dron zameraný na skenovanie anténnych systémov. Po jeho páde navyše kompetentní pochybili, keď ho premiestnili do budovy, hoci mohol byť stále v prevádzke a zhromažďovať údaje.

Vojenská polícia potvrdila, že prípad vyšetruje ako porušenie leteckých predpisov. Za takýto čin poľské právo umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na päť rokov.

(mja)