Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko žaluje EÚ pre ruský plyn, spor závisí od aprílových volieb

Maďarská vláda podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie proti nariadeniu REPowerEU, ktoré počíta s postupným ukončením dovozu ruskej ropy a zemného plynu.

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó však otvorene priznal, že pokračovanie súdneho sporu závisí od výsledku aprílových parlamentných volieb. Ak by vládny blok Fidesz–KDNP nezvíťazil, žalobu by podľa neho nemuseli dotiahnuť do konca.

Szijjártó zdôraznil, že zákaz nákupu ruských energií považuje Budapešť za vážne ohrozenie energetickej bezpečnosti krajiny. Podľa maďarskej vlády neexistujú porovnateľné alternatívy, ktoré by boli zároveň lacné a spoľahlivé. Bez ruských dodávok by podľa ministra nebolo možné udržať znížené ceny energií pre domácnosti.

Žalobou chce Maďarsko dosiahnuť zrušenie opatrenia EÚ, ktoré považuje za politické rozhodnutie s vážnymi ekonomickými dôsledkami. Spor tak prepája energetickú politiku Únie s vnútropolitickým vývojom v Maďarsku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Irán zvažuje návrat k jadrovej diplomacii s USA

Irán naznačuje ochotu obnoviť jadrové rokovania so Spojenými štátmi, hoci zásadné rozdiely pretrvávajú najmä v otázke balistických rakiet. Podľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí Teherán zvažuje rôzne podoby diplomacie, pričom čas hrá proti nemu pre pokračujúce sankcie.

Napätie medzi krajinami sa zvýšilo po tom, ako USA posilnili vojenskú prítomnosť pri iránskom pobreží v reakcii na krvavé potlačenie protivládnych protestov.

Prezident Donald Trump síce upustil od priameho zásahu, no zároveň stanovil tvrdé podmienky na obnovenie rokovaní – nulové obohacovanie uránu, obmedzenie rakiet a koniec podpory regionálnych spojencov.

Irán ich oficiálne odmieta, no podľa zdrojov je ochotný prejaviť určitú flexibilitu v jadrovej oblasti, napríklad odovzdaním časti vysokoobohateného uránu.

Rokovania by sa mohli čoskoro uskutočniť v Turecku. Teherán však trvá na tom, že diplomaciu nesmie sprevádzať vojenský tlak a žiada zrušenie sankcií ako kľúčový krok.

(reuters, pir)

Minúta  |  

PS: Eurofondy na vodozádržné projekty končia u podnikateľov

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje spôsob, akým Ministerstvo životného prostredia SR rozdeľuje eurofondy určené na vodozádržné opatrenia. Podľa poslancov PS smerujú približne tri štvrtiny z celkovej alokácie k veľkopodnikateľom a komerčným projektom, ako sú golfové ihriská alebo lyžiarske strediská.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) je podľa nich zodpovedný za rozhodnutia, ktoré nepomáhajú bežným občanom, ale úzkej skupine bohatých príjemcov.

Ako konkrétny príklad poslankyňa Tamara Stohlová uviedla projekt v lyžiarskom stredisku Bachledka pri Ždiari, kde má ísť 5,4 milióna eur na výstavbu dvoch rozsiahlych betónových vodných nádrží. „No a teraz sa podržte. Toto precízne vybrané úspešné vodozádržné opatrenie má pomôcť 97 ľuďom,“ upozornila Stohlová na jeden z projektov.

Predseda PS Michal Šimečka zdôraznil, že mestá a obce by vedeli tieto peniaze využiť efektívnejšie, najmä na ochranu obyvateľov pred dôsledkami klimatickej krízy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Generálna prokuratúra spochybňuje trestný čin ohýbania práva

Trestný čin ohýbania práva podľa Generálnej prokuratúry SR nemá v súčasnej podobe opodstatnenie v právnom poriadku. Hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová tak reagovala na výzvu Súdnej rady SR, ktorá dlhodobo žiada jeho vypustenie z Trestného zákona.

Ak by k úplnému zrušeniu nedošlo, prokuratúra považuje za nevyhnutnú aspoň jeho zásadnú úpravu tak, aby nevznikali výkladové nejasnosti.

Generálna prokuratúra zároveň upozorňuje, že sudcov, ktorí konajú korupčne alebo rozhodujú zjavne v rozpore so zákonom, je možné postihovať už existujúcimi trestnými činmi, najmä zneužívaním právomoci verejného činiteľa alebo korupciou.

Súdna rada v tejto otázke nachádza podporu aj na medzinárodnej úrovni, pričom sa odvoláva na stanoviská Európskej komisie, skupiny GRECO alebo európskych sudcovských inštitúcií.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) deklaruje snahu nájsť odborné riešenie, ktoré by zároveň rešpektovalo záväzky Slovenska v rámci plánu obnovy a posilnilo záruky sudcovskej nezávislosti.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko neútočí na energetiku, tlak presúva na železnice

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko za posledných 24 hodín nepodniklo žiadne nové cielené raketové ani dronové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa neho to súvisí s krátkodobým energetickým prímerím, ktoré Moskva minulý týždeň prisľúbila na žiadosť amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Zároveň však upozornil, že prímerie má výrazné limity – zariadenia v oblastiach pri fronte boli aj naďalej ostreľované a ruské sily sa podľa Kyjeva zameriavajú najmä na dopravnú logistiku, predovšetkým na železnice.

Zelenskyj dodal, že opravárenským tímom sa podarilo obnoviť poškodené energetické vedenia, no systém funguje stabilne len vďaka nepretržitej práci technikov.

Extrémne chladné počasie a následky predchádzajúcich útokov podľa neho stále predstavujú vážne riziko.

Kyjev a Moskva sa tento týždeň pripravujú na rokovania v Abú Zabí o možnostiach ukončenia vojny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

ÚRSO: Slovensko platí na trhu EÚ za elektrinu viac ako západné štáty

Slovensko podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dopláca na zle fungujúci spoločný trh s elektrinou v EÚ. Hoci krajina patrí medzi svetových lídrov v čistej výrobe energie – najmä vďaka jadru –, za elektrinu platí na burze výrazne viac než štáty ako Nemecko či Francúzsko.

Cena pre SR sa aktuálne pohybuje okolo sto eur/MWh, zatiaľ čo v Nemecku je to len 86 eur a vo Francúzsku 50 eur.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík upozorňuje, že prebytok domácej energie nezabraňuje vysokým cenám, ktoré negatívne zasahujú priemysel aj domácnosti. Úrad zároveň kritizuje nekoordinované rozširovanie obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na ich efektívnosť.

Slovensko pritom produkuje elektrinu s veľmi nízkou uhlíkovou stopou – iba 95 g CO₂/kWh, čo je výrazne menej ako v Rakúsku, Česku aleboi Nemecku.

ÚRSO žiada silnejší tlak na úrovni EÚ, aby situáciu riešili systémovo a prestali znevýhodňovať krajiny s čistou výrobou.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.