Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chystá 20. balík sankcií proti Rusku, tvrdí von der Leyenová

Európska únia potvrdila, že jej podpora Ukrajiny zostáva neochvejná aj pred ďalším kolom mierových rokovaní. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedla po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sa uskutočnil pred plánovaným stretnutím v Abú Zabí, informuje agentúra Anadolu.

Podľa nej EÚ pokračuje v praktickej pomoci Kyjevu vrátane dodávok stoviek generátorov na zabezpečenie tepla a elektriny. Von der Leyenová zároveň pripomenula, že Únia predložila návrh pôžičky vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky a spolu s USA pracuje na vytvorení jednotného rámca prosperity s Ukrajinou.

Zároveň avizovala, že EÚ čoskoro predstaví už 20. balík sankcií proti Rusku. Cieľom je zvýšiť tlak na Moskvu, aby pristúpila k rokovaniam s úprimným záujmom o mier.

Zelenskyj potvrdil, že nové rokovania Ruska, USA a Ukrajiny sa uskutočnia 4. a 5. februára v Abú Zabí.

(mja)

Minúta  |  

Deficit rozpočtu v januári medziročne vzrástol na takmer 350 miliónov eur

Štátny rozpočet Slovenska skončil ku koncu januára s hotovostným schodkom 346,6 milióna eur, čo predstavuje výrazné medziročné zhoršenie o viac ako 113 percent.

Podľa ministerstva financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD) sa pod tento vývoj podpísali najmä nižšie príjmy a citeľne vyššie výdavky. Príjmy štátu klesli medziročne o 1,6 percenta, zatiaľ čo výdavky vzrástli o viac ako sedem percent.

Negatívny trend bol viditeľný predovšetkým pri daňových príjmoch, ktoré sa znížili o takmer 39 miliónov eur. Najväčší výpadok zaznamenala daň z príjmov právnických osôb a daň z pridanej hodnoty.

Slabší bol aj výber osobitného odvodu z regulovaných odvetví. Na druhej strane pozitívne prekvapil rast dane z finančných transakcií a lepší výber dane z príjmov fyzických osôb.

Výrazný pokles zaznamenali aj príjmy z rozpočtu EÚ, ktoré v januári prakticky chýbali. Výdavkovú stranu zaťažili najmä vyššie náklady na obsluhu štátneho dlhu a rast ostatných bežných výdavkov, hoci transfery Sociálnej poisťovni, naopak, výrazne klesli.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Poľský súd spochybnil rozvod, verdikt môže zasiahnuť tisíce prípadov

Rozhodnutie okresného súdu v poľskom Gižycku vyvolalo nečakanú právnu neistotu, keď vyhlásil, že jeden z minulých rozvodov je z právneho hľadiska neplatný.

Dôvodom má byť fakt, že o ňom rozhodol sudca menovaný podľa pravidiel zavedených počas vlády strany Právo a spravodlivosť, ktorých legitímnosť spochybnili súdy Európskej únie. Podľa verdiktu teda manželstvo páru nikdy oficiálne nezaniklo.

Prípad súvisí so snahou súčasnej vlády premiéra Donalda Tuska odstrániť dôsledky spornej reformy súdnictva z rokov 2017 a neskôr. Rozhodnutie však vyvoláva obavy, že by mohlo otvoriť cestu k spochybňovaniu tisícok ďalších rozsudkov, vrátane rozvodov a dedičských konaní.

V Poľsku sa pritom ročne rozvedie približne 57-tisíc párov a veľkú časť agendy riešili sudcovia menovaní v spornom systéme.

Právnici sa nezhodujú, či ide o výnimočný exces, alebo precedens s vážnymi dôsledkami.

Minister spravodlivosti hovorí o znepokojujúcom signáli, opozícia naopak varuje pred chaosom spôsobeným vládou.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Maďarsko žaluje EÚ pre ruský plyn, spor závisí od aprílových volieb

Maďarská vláda podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie proti nariadeniu REPowerEU, ktoré počíta s postupným ukončením dovozu ruskej ropy a zemného plynu.

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó však otvorene priznal, že pokračovanie súdneho sporu závisí od výsledku aprílových parlamentných volieb. Ak by vládny blok Fidesz–KDNP nezvíťazil, žalobu by podľa neho nemuseli dotiahnuť do konca.

Szijjártó zdôraznil, že zákaz nákupu ruských energií považuje Budapešť za vážne ohrozenie energetickej bezpečnosti krajiny. Podľa maďarskej vlády neexistujú porovnateľné alternatívy, ktoré by boli zároveň lacné a spoľahlivé. Bez ruských dodávok by podľa ministra nebolo možné udržať znížené ceny energií pre domácnosti.

Žalobou chce Maďarsko dosiahnuť zrušenie opatrenia EÚ, ktoré považuje za politické rozhodnutie s vážnymi ekonomickými dôsledkami. Spor tak prepája energetickú politiku Únie s vnútropolitickým vývojom v Maďarsku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Irán zvažuje návrat k jadrovej diplomacii s USA

Irán naznačuje ochotu obnoviť jadrové rokovania so Spojenými štátmi, hoci zásadné rozdiely pretrvávajú najmä v otázke balistických rakiet. Podľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí Teherán zvažuje rôzne podoby diplomacie, pričom čas hrá proti nemu pre pokračujúce sankcie.

Napätie medzi krajinami sa zvýšilo po tom, ako USA posilnili vojenskú prítomnosť pri iránskom pobreží v reakcii na krvavé potlačenie protivládnych protestov.

Prezident Donald Trump síce upustil od priameho zásahu, no zároveň stanovil tvrdé podmienky na obnovenie rokovaní – nulové obohacovanie uránu, obmedzenie rakiet a koniec podpory regionálnych spojencov.

Irán ich oficiálne odmieta, no podľa zdrojov je ochotný prejaviť určitú flexibilitu v jadrovej oblasti, napríklad odovzdaním časti vysokoobohateného uránu.

Rokovania by sa mohli čoskoro uskutočniť v Turecku. Teherán však trvá na tom, že diplomaciu nesmie sprevádzať vojenský tlak a žiada zrušenie sankcií ako kľúčový krok.

(reuters, pir)

Minúta  |  

PS: Eurofondy na vodozádržné projekty končia u podnikateľov

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje spôsob, akým Ministerstvo životného prostredia SR rozdeľuje eurofondy určené na vodozádržné opatrenia. Podľa poslancov PS smerujú približne tri štvrtiny z celkovej alokácie k veľkopodnikateľom a komerčným projektom, ako sú golfové ihriská alebo lyžiarske strediská.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) je podľa nich zodpovedný za rozhodnutia, ktoré nepomáhajú bežným občanom, ale úzkej skupine bohatých príjemcov.

Ako konkrétny príklad poslankyňa Tamara Stohlová uviedla projekt v lyžiarskom stredisku Bachledka pri Ždiari, kde má ísť 5,4 milióna eur na výstavbu dvoch rozsiahlych betónových vodných nádrží. „No a teraz sa podržte. Toto precízne vybrané úspešné vodozádržné opatrenie má pomôcť 97 ľuďom,“ upozornila Stohlová na jeden z projektov.

Predseda PS Michal Šimečka zdôraznil, že mestá a obce by vedeli tieto peniaze využiť efektívnejšie, najmä na ochranu obyvateľov pred dôsledkami klimatickej krízy.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.