Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Epstein písal o sofistikovanej korupcii na Ukrajine

Najnovšie zverejnené dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti k prípadu Jeffreyho Epsteina vyvolali celosvetový rozruch. Ide o približne tri milióny strán materiálov vrátane tisícov interných správ, viac než dvetisíc videí a 180-tisíc obrázkov.

Okrem detailov zo súdnych konaní odhaľujú aj Epsteinove rozsiahle kontakty s politickými a ekonomickými elitami. Mimoriadnu pozornosť vzbudil jeho výrazný záujem o Ukrajinu, ktorý sa objavil krátko po udalostiach na Majdane v roku 2014, informuje Berliner Zeitung.

V e-mailoch Epstein hovorí o „mnohých príležitostiach“, ktoré údajne revolúcia priniesla, a neskôr sa intenzívne zaujíma o ukrajinskú politiku a nástup Volodymyra Zelenského. Ukrajinskú politiku označil za komédiu a sofistikovanú korupciu, v ktorej sa zarábajú obrovské sumy peňazí.

V komunikácii sa objavujú aj mená vplyvných osobností vrátane predstaviteľov finančných kruhov a bývalého amerického ministra financií Lawrencea Summersa.

(mja)

Minúta  |  

Babiš žiada reformu emisných povoleniek, chce lacnejšie energie

Český premiér Andrej Babiš vyzval Európsku úniu na úpravu systému obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý je podľa neho jedným z dôvodov vysokých cien energií v Európe. V liste adresovanom lídrom EÚ a vedeniu Únie navrhol zastropovanie cien povoleniek v rámci systému ETS a odklad zavedenia jeho druhej fázy, známej ako ETS 2, pre budovy a dopravu minimálne do roku 2030.

Babiš upozorňuje, že ceny uhlíkových povoleniek sa dostali výrazne nad úrovne, s ktorými sa v minulosti počítalo, čo podľa neho ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zvyšuje riziko jeho presunu mimo EÚ.

Pred neformálnym samitom Únie 12. februára chce získať podporu ďalších členských štátov vrátane Francúzska a Talianska.

Kým krajiny ako Poľsko dlhodobo kritizujú vysoké ceny uhlíka a hovoria o špekulatívnych vplyvoch, iné štáty považujú silnú cenu povoleniek za nevyhnutnú podmienku plnenia klimatických cieľov EÚ.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Neznámy dron havaroval na poľskej základni neďaleko skladu zbraní

Na vojenskej základni v poľskom Przasnyszi havaroval dron neznámeho pôvodu len približne 70 metrov od skladu zbraní. Incident sa odohral minulú stredu v areáli 2. rádioelektronického centra, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri monitorovaní rádiového priestoru v severovýchodnom Poľsku vrátane strategicky citlivého Suwalského priesmyku.

Podľa zistení Rádia ZET si posádka všimla bezpilotný prostriedok prelietavajúci nad základňou, no nebola schopná zasiahnuť.

Zdroj oboznámený s prípadom tvrdí, že mohlo ísť o prieskumný dron zameraný na skenovanie anténnych systémov. Po jeho páde navyše kompetentní pochybili, keď ho premiestnili do budovy, hoci mohol byť stále v prevádzke a zhromažďovať údaje.

Vojenská polícia potvrdila, že prípad vyšetruje ako porušenie leteckých predpisov. Za takýto čin poľské právo umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na päť rokov.

(mja)

Minúta  |  

Francúzska vláda prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery

Francúzsko má po takmer dvoch rokoch politických sporov schválený rozpočet na rok 2026. Dve opozičné iniciatívy na vyslovenie nedôvery vláde neuspeli, čo umožnilo menšinovej vláde, ktorú vedie premiér Sébastien Lecornu, prežiť a presadiť rozpočet, ktorý bol už viac než mesiac po termíne.

Rozpočtová kríza sa začala po predčasných voľbách v roku 2024, ktoré priniesli zablokovaný parlament v čase rastúceho tlaku na verejné financie.

Lecornu si podporu socialistov zabezpečil sériou cielených ústupkov, najmä pozastavením nepopulárnej dôchodkovej reformy a odkladom zvýšenia veku odchodu do dôchodku.

Hoci deficit zostáva na úrovni okolo piatich percent HDP, trhy reagovali upokojením a riziková prirážka francúzskeho dlhu klesla.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko kritizuje projekt pre Rómov za 17 miliónov

Hnutie Slovensko ostro kritizuje projekt pre marginalizované rómske komunity, na ktorý má smerovať 17 miliónov eur z eurofondov. Podľa opozičných poslancov ide o neefektívne nastavenú iniciatívu, ktorá neprinesie zlepšenie života v osadách a môže naraziť aj na odpor Bruselu.

Bývalý europoslanec Peter Pollák starší upozornil, že po prepočte vychádza projekt na približne 85-tisíc eur na jedného účastníka, pričom výsledkom má byť len certifikát bez reálneho prínosu.

Zároveň tvrdí, že až deväť miliónov eur má smerovať na manažment projektu a školiteľov. Kritizuje aj spôsob prípravy projektu, ktorý podľa neho vznikal bez odbornej diskusie, zapojenia samospráv a ľudí z terénu.

Ďalší poslanci upozornili, že projekt môže zvyšovať spoločenské napätie a že obyvatelia osád žiadajú predovšetkým pracovné miesta. Hnutie vyzýva vládu, aby projekt zastavila a peniaze presmerovala na vzdelávanie, rekvalifikácie, zamestnávanie a základnú infraštruktúru.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Súd prikázal poisťovni vyplatiť odškodné za mŕtvo narodené dvojčatá

Súd v Poľsku rozhodol, že poisťovňa Vienna Life musí odškodniť matku, ktorej sa v 19. týždni tehotenstva narodili mŕtve dvojčatá.

Hoci žena mala uzatvorené poistenie pokrývajúce aj tento typ udalosti, poisťovňa plnenie odmietla s odvolaním sa na internú definíciu mŕtvo narodeného dieťaťa viazanú na 22. týždeň tehotenstva. Súdy však tento výklad neakceptovali.

Okresný súd v Štetíne zdôraznil, že poisťovňa nepreukázala, že klientku vopred jasne informovala o výlukách zo zodpovednosti. Krajský súd jej odvolanie v januári 2026 zamietol a potvrdil povinnosť vyplatiť poistné plnenie aj náhradu súdnych trov.

Právnici z Ordo Iuris hovoria o precedenčnom rozhodnutí, ktoré môže pomôcť ďalším rodičom v podobnej situácii. Rozsudok zároveň podľa nich potvrdzuje, že dieťa má hodnotu bez ohľadu na štádium prenatálneho vývoja.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.