Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Napätie pre Venezuelu rastie, no Kuba a USA začali komunikovať

Kuba a Spojené štáty medzi sebou komunikujú, aj keď výmena názorov sa zatiaľ nerozvinula do formálneho dialógu. Agentúre Reuters to povedal námestník kubánskeho ministra zahraničných vecí Carlos Fernández de Cossio.

Americká vláda je podľa neho oboznámená s tým, že Kuba je pripravená na „seriózny, zmysluplný a zodpovedný dialóg“. Vzťahy sa vyostrili v januári po americkom zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura, blízkeho spojenca Havany.

Prezident USA Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že USA začali rokovania s „najvyššími predstaviteľmi Kuby“, a vyjadril presvedčenie, že dohoda je možná. Len niekoľko dní predtým však označil Kubu za „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a pohrozil clami voči krajinám, ktoré ostrovu dodávajú ropu.

Napätie sa ďalej zintenzívnilo snahami USA zablokovať dodávky palív na Kubu vrátane ropy z Venezuely. To podľa dostupných informácií prispelo k rastu cien potravín a dopravy, vážnemu nedostatku pohonných hmôt a k hodinovým výpadkom elektriny aj v Havane.

Trump v pondelok oznámil, že Mexiko prestane dodávať ropu na Kubu. De Cossio vyjadril pochybnosti o dlhodobej udržateľnosti tohto tlaku: „Akceptuje každá krajina sveta, že jej USA budú hovoriť, komu môžu vyvážať svoje národné produkty?“

(reuters, max)

Minúta  |  

Clintonovci predstúpia pred Kongres v prípade Epsteina

Bývalý americký prezident Bill Clinton a jeho manželka Hillary Clintonová, demokratická prezidentská kandidátka z roku 2016, budú vypovedať v kongresovom vyšetrovaní zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Tento krok by mohol odvrátiť plánované hlasovanie v republikánmi vedenej Snemovni reprezentantov o obvinení Clintonovcov z pohŕdania súdom, ktoré by mohlo viesť k trestnému stíhaniu. Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson podotkol, že právnici skúmajú detaily a zvažujú, či hlasovanie o pohŕdaní súdom pozastavia.

Dozorný výbor Snemovne reprezentantov minulý týždeň odporučil uznať Clintonovcov vinnými z pohŕdania súdom pre odmietnutie osobnej výpovede. Clintonovci však ponúkli spoluprácu a tvrdia, že vyšetrovanie je stranícky motivované.

Vyšetrovanie nadväzuje na nedávne zverejnenie miliónov dokumentov americkým ministerstvom spravodlivosti, ktoré poukázali na Epsteinove kontakty s vplyvnými osobnosťami z politiky, financií, akademickej sféry a podnikania, a to pred aj po jeho priznaní k obvineniam z prostitúcie v roku 2008.

Bill Clinton podotkol, že aj keď v minulosti niekoľkokrát cestoval Epsteinovým lietadlom, o jeho trestnej činnosti podľa vlastných slov nevedel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Musk spája vesmírny biznis s umelou inteligenciou

Elon Musk oznámil, že spoločnosť SpaceX získala jeho startup zameraný na umelú inteligenciu xAI. Dohoda spája vesmírnu a satelitnú firmu s výrobcom četbotu Grok a predstavuje jedno z najambicióznejších prepojení v technologickom sektore.

Zlúčenie prepája dodávateľa pre vesmír a obranu s rýchlo rastúcim vývojárom umelej inteligencie, ktorého náklady výrazne ovplyvňujú čipy, dátové centrá a energia. Podľa zdroja oboznámeného s dohodou sa hodnota SpaceX odhaduje na bilión dolárov a xAI na 250 miliárd dolárov.

Investori xAI majú za každú akciu získať 0,1433 akcie SpaceX, pričom niektorí manažéri si môžu zvoliť hotovosť vo výške 75,46 dolára za akciu.

Kúpa xAI predstavuje nový rekord v najväčšej globálnej fúzii a akvizícii, ktorý prekonáva transakciu z roku 2000, keď Vodafone kúpil Mannesmann. Podľa ďalšieho zdroja by zlúčená spoločnosť mala mať cenu akcií približne 527 dolárov. SpaceX bola už predtým najhodnotnejšou súkromnou firmou na svete.

Dohoda zapadá do dlhodobej stratégie spájania Muskovej podnikateľskej siete, ktorá zahŕňa aj Teslu, Neuralink či Boring Company.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ruské útoky zasiahli Kyjev a Charkov, poškodená je energetika

Ruské sily v utorok skoro ráno zaútočili na Kyjev, Charkov a ďalšie ukrajinské mestá, čo podľa miestnych predstaviteľov spôsobilo požiare a nové škody na energetickej infraštruktúre. Pri útokoch utrpeli zranenia štyria ľudia.

Údery prišli v čase, keď sa majú v Spojených arabských emirátoch uskutočniť ďalšie plánované trojstranné rozhovory o riešení takmer štvorročnej vojny.

V Kyjeve, kde nočné teploty klesli takmer na mínus 20 stupňov Celzia, hlásili svedkovia po polnoci výbuchy. Podľa mestských úradov nasadila armáda rakety aj drony. Útoky spôsobili škody v piatich okresoch, zasiahli tri bytové domy a objekt s materskou školou.

Na sociálnych sieťach sa objavili videá zachytávajúce požiar bytu na horných poschodiach obytného bloku. Letecký poplach trval viac než päť hodín.

Séria masívnych útokov na Kyjev od Nového roka viedla k výpadkom elektriny a kúrenia v stovkách bytových domov. Záchranné zložky sa ešte v pondelok snažili obnoviť vykurovacie systémy.

V Charkove útoky cielili na energetickú infraštruktúru. Mesto muselo odčerpať chladiacu kvapalinu z 820 bytových domov napojených na jedinú tepelnú elektráreň. Výpadky prúdu hlásili aj mestá Izium a Balakleja, zásahy zaznamenali aj bytové domy v Sumách. Útoky prebehli v čase diskusií o moratóriu na útoky na energetické ciele.

(reuters, max)

Minúta  |  

EÚ odmieta krok Iránu, ktorý označil armády jej štátov za teroristické

Európska únia ostro odmietla rozhodnutie Iránu, ktorý označil armády členských štátov EÚ za teroristické skupiny. Ide o reakciu Teheránu na krok Bruselu, ktorý minulý týždeň politicky schválil zaradenie iránskeho Zboru islamských revolučných gárd na zoznam teroristických organizácií. Podľa Európskej komisie sú obvinenia z terorizmu voči armádam EÚ neopodstatnené a neprijateľné.

EÚ pristúpila k tomuto kroku pre úlohu Revolučných gárd pri násilnom potláčaní protivládnych protestov v Iráne. Formálne potvrdenie rozhodnutia ministrami zahraničných vecí má nasledovať v najbližšom období.

Irán reagoval nielen politickým vyhlásením, ale aj predvolaním veľvyslancov členských krajín Únie. Teherán zároveň avizuje ďalšie recipročné opatrenia, ktoré má ešte schváliť jeho politické vedenie.

Islamské gardy už dlhodobo považujú za teroristickú organizáciu napríklad v USA, Kanade či Austrálii. Na podobný krok sa pripravuje aj Spojené kráľovstvo, hoci tam legislatívny proces zatiaľ nie je ukončený.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Starmer pritvrdzuje: Mandelson by mal opustiť Snemovňu lordov

Najnovšie zverejnené dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti znovu otvorili otázky okolo správania bývalého britského veľvyslanca v USA Petra Mandelsona, ktorého spájajú s finančníkom Jeffreym Epsteinom.

Podľa uniknutých materiálov Mandelson od Epsteina prijal finančné dary v desiatkach tisíc dolárov a zároveň mu preposlal dôverný vládny dokument týkajúci sa hospodárskej politiky vlády Gordona Browna. Mandelson tvrdí, že si na žiadne platby nespomína a obvinenia označuje za nepravdivé.

V reakcii na nové zistenia opustil Labouristickú stranu, aby podľa vlastných slov predišiel ďalšiemu zahanbeniu. Premiér Keir Starmer vyhlásil, že Mandelson by nemal zostať členom Snemovne lordov, hoci jeho formálne odvolanie by si vyžadovalo zmenu zákona.

Britská polícia potvrdila, že preveruje viacero podnetov, či porušil pravidlá vo verejnej funkcii. Prípad zároveň pripomenul Mandelsonovu kontroverznú politickú minulosť, poznačenú viacerými rezignáciami a škandálmi.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.