Preskočiť na obsah
  |  

Prezident FIFA kritizuje zákaz Ruska a žiada ho opäť zaradiť

Prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianni Infantino vyhlásil, že podporuje opätovné zaradenie Ruska do medzinárodných súťaží, a vyzval na ukončenie jeho štvorročného vylúčenia z turnajov. FIFA Rusko suspendovala vo februári 2022 po začiatku invázie na Ukrajinu.

Infantino v rozhovore pre Sky Sports počas Pohára majstrov žien FIFA v Londýne poznamenal, že zákaz považuje za neúčinný. Zdôraznil najmä snahu obnoviť účasť ruských mládežníckych tímov.

„Tento zákaz nič nedosiahol. Len vytvoril viac frustrácie a nenávisti,“ dodal s tým, že možnosť hrať zápasy v iných častiach Európy by bola prínosná najmä pre mladých hráčov.

Právomoc rozhodnúť o návrate Ruska má výkonný výbor Únie európskych futbalových zväzov (UEFA), ktorý sa má najbližšie zísť 11. februára v Bruseli. Prezident UEFA Aleksander Čeferin však opakovane zdôraznil, že podmienkou návratu je ukončenie vojny na Ukrajine.

UEFA v roku 2023 krátko zvažovala povolenie účasti Ruska v súťaži do 17 rokov, no po hrozbách bojkotu zo strany viacerých federácií zákaz potvrdila. Na seniorskej úrovni odohralo Rusko len niekoľko priateľských zápasov.

(reuters, max)

  |  

FT: Ukrajina a Západ pripravili plán reakcie na porušenie prímeria Ruskom

Ukrajina sa so západnými partnermi dohodla, že akékoľvek pretrvávajúce porušenie budúcej dohody o prímerí zo strany Ruska by vyvolalo koordinovanú reakciu Európy a Spojených štátov. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami. Agentúre Reuters sa správu zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

O pláne podľa denníka diskutovali viackrát v decembri a januári medzi ukrajinskými, európskymi a americkými predstaviteľmi. Počíta s viacstupňovou reakciou na porušenie dohodnutého prímeria.

Vyslanci z Kyjeva, Moskvy a Washingtonu sa majú v stredu a vo štvrtok stretnúť v Abú Zabí na rokovaniach o ukončení vojny.

Podľa návrhu by každé porušenie prímeria vyvolalo reakciu do 24 hodín, ktorá by sa začala diplomatickým varovaním a v prípade potreby aj zásahom ukrajinskej armády.

Ak by boje pokračovali, nasledovala by intervencia takzvanej koalície ochotných, do ktorej patria viaceré štáty EÚ, Británia, Nórsko, Island a Turecko. V prípade rozsiahlejšieho útoku by sa do 72 hodín zapojili aj americké sily.

(reuters, est)

  |  

Svet bez kontroly jadrových zbraní je podľa Moskvy nová realita

Rusko je pripravené na novú realitu sveta bez obmedzení kontroly jadrových zbraní po tom, ako koncom tohto týždňa vyprší platnosť zmluvy New START. Povedal to v utorok ruský predstaviteľ pre kontrolu zbrojenia.

Pokiaľ Moskva a Washington nedosiahnu na poslednú chvíľu nejakú bilaterálnu dohodu, platnosť zmluvy START, ktorú v roku 2010 podpísali americký prezident Barack Obama a ruský prezident Dmitrij Medvedev, uplynie 5. februára.

„Absencia odpovede je tiež odpoveďou,“ povedal v Pekingu námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov štátnej tlačovej agentúre TASS o absencii odpovede Washingtonu na ruské návrhy na predĺženie limitov zmluvy New START.

Rusko bolo pripravené na novú realitu, v ktorej dve najväčšie jadrové mocnosti sveta po prvýkrát za desaťročia nemajú žiadne obmedzenia, zhodnotil Riabkov s dôvetkom, že Moskva podporuje postoj Číny ku kontrole zbrojenia.

V súvislosti s Iránom povedal, že návrhy Spojených štátov Iránu sa rovnali ultimátam. Vyjadril sa aj k dianiu okolo ostrova Grónsko. Podľa neho ak USA nainštalujú na ostrove množstvo systémov protiraketovej obrany, Rusko bude musieť prijať kompenzačné opatrenia vo svojej vojenskej sfére.

(reuters, max)

  |  

EÚ zmierňuje emisné ciele, klesnúť môže podiel elektromobilov

Elektrické vozidlá by mohli od roku 2035 tvoriť približne 85 percent predaja nových automobilov v Európskej únii, ak budú realizované plány EÚ na zmiernenie faktického zákazu predaja nových modelov so spaľovacími motormi.

Podľa organizácie Transport & Environment (T&E), ktorá sa venuje čistej doprave, by však tento podiel mohol v niektorých scenároch klesnúť až na 50 percent.

Európska komisia v decembri, po tlaku zo strany automobilového priemyslu, navrhla cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého z nových áut a dodávok o 90 percent do roku 2035 v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Pôvodne sa počítalo s nulovými emisiami pre všetky nové vozidlá.

T&E tento krok označila za najväčší ústup Únie od zelenej politiky za posledné roky a upozornila, že umožní pokračovanie predaja áut s vysokými emisiami oxidu uhličitého v čase, keď čínski výrobcovia výrazne napredujú v oblasti batériových elektromobilov.

Komisia deklarovala, že návrhy podporia predaj elektromobilov a výrobcom ušetria približne 2,1 miliardy eur počas troch rokov, čo má vytvoriť priestor na inovácie.

Podľa správy T&E by automobilky mohli po roku 2035 predávať päť až 50 percent vozidiel bez elektrického pohonu, pričom najpravdepodobnejší podiel je okolo pätnásť percent. Organizácia zároveň varuje, že emisie oxidu uhličitého z automobilov budú medzi rokmi 2025 a 2050 o desať percent vyššie ako za súčasných prísnejších pravidiel.

(reuters, max)

  |  

Napätie pre Venezuelu rastie, no Kuba a USA začali komunikovať

Kuba a Spojené štáty medzi sebou komunikujú, aj keď výmena názorov sa zatiaľ nerozvinula do formálneho dialógu. Agentúre Reuters to povedal námestník kubánskeho ministra zahraničných vecí Carlos Fernández de Cossio.

Americká vláda je podľa neho oboznámená s tým, že Kuba je pripravená na „seriózny, zmysluplný a zodpovedný dialóg“. Vzťahy sa vyostrili v januári po americkom zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura, blízkeho spojenca Havany.

Prezident USA Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že USA začali rokovania s „najvyššími predstaviteľmi Kuby“, a vyjadril presvedčenie, že dohoda je možná. Len niekoľko dní predtým však označil Kubu za „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť Spojených štátov a pohrozil clami voči krajinám, ktoré ostrovu dodávajú ropu.

Napätie sa ďalej zintenzívnilo snahami USA zablokovať dodávky palív na Kubu vrátane ropy z Venezuely. To podľa dostupných informácií prispelo k rastu cien potravín a dopravy, vážnemu nedostatku pohonných hmôt a k hodinovým výpadkom elektriny aj v Havane.

Trump v pondelok oznámil, že Mexiko prestane dodávať ropu na Kubu. De Cossio vyjadril pochybnosti o dlhodobej udržateľnosti tohto tlaku: „Akceptuje každá krajina sveta, že jej USA budú hovoriť, komu môžu vyvážať svoje národné produkty?“

(reuters, max)

  |  

Clintonovci predstúpia pred Kongres v prípade Epsteina

Bývalý americký prezident Bill Clinton a jeho manželka Hillary Clintonová, demokratická prezidentská kandidátka z roku 2016, budú vypovedať v kongresovom vyšetrovaní zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Tento krok by mohol odvrátiť plánované hlasovanie v republikánmi vedenej Snemovni reprezentantov o obvinení Clintonovcov z pohŕdania súdom, ktoré by mohlo viesť k trestnému stíhaniu. Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson podotkol, že právnici skúmajú detaily a zvažujú, či hlasovanie o pohŕdaní súdom pozastavia.

Dozorný výbor Snemovne reprezentantov minulý týždeň odporučil uznať Clintonovcov vinnými z pohŕdania súdom pre odmietnutie osobnej výpovede. Clintonovci však ponúkli spoluprácu a tvrdia, že vyšetrovanie je stranícky motivované.

Vyšetrovanie nadväzuje na nedávne zverejnenie miliónov dokumentov americkým ministerstvom spravodlivosti, ktoré poukázali na Epsteinove kontakty s vplyvnými osobnosťami z politiky, financií, akademickej sféry a podnikania, a to pred aj po jeho priznaní k obvineniam z prostitúcie v roku 2008.

Bill Clinton podotkol, že aj keď v minulosti niekoľkokrát cestoval Epsteinovým lietadlom, o jeho trestnej činnosti podľa vlastných slov nevedel.

(reuters, max)