Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Utečenec a vrah z metra sa do Nemecka dostal ako „zraniteľný“

Pozadie útoku na stanici hamburského metra, pri ktorom 25-ročný Ariop Moses A. zabil 18-ročnú ženu zhodením pod prichádzajúci vlak, objasňujú nové zistenia z jeho utečeneckého spisu. Ako prvý o nich informoval denník Bild, píše Focus.

Páchateľ pochádzal z Južného Sudánu a do Nemecka sa dostal v roku 2024 prostredníctvom presídľovacieho programu OSN, ktorý umožňuje vstup bez klasického azylového konania na mieste.

Program je určený pre „obzvlášť zraniteľných utečencov“, ktorých najprv vyberá Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov v táboroch. Nemeckí úradníci následne vykonávajú bezpečnostné pohovory ešte pred príchodom do krajiny. Po vstupe do Nemecka získal Ariop Moses A. automaticky uznaný ochranný status a trojročné povolenie na pobyt.

Podľa svedectiev z jeho ubytovania v hamburskej štvrti Wandsbek ho považovali za problémového, agresívneho a závislého od alkoholu. Len dva dni pred útokom údajne napadol policajtov, po incidente ho však nezadržali. Dokumenty o jeho totožnosti boli neúplné.

Nemecký presídľovací program v marci 2025 pozastavili. Podľa údajov spolkovej vlády však medzi januárom 2024 a júnom 2025 vstúpilo do krajiny takmer sedemtisíc osôb v rámci humanitárneho prijímania.

(max)

Minúta  |  

Trump poprel ústupky Harvardu, žiada miliardové odškodné

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že jeho administratíva požaduje od Harvardovej univerzity miliardu dolárov na urovnanie federálnych vyšetrovaní týkajúcich sa školskej politiky. Napriek mesiacom rokovaní však medzi vládou a univerzitou zatiaľ nedošlo ku konečnej dohode.

Trump zároveň pohrozil ďalším zadržaním federálnych finančných prostriedkov Harvardu a ďalším univerzitám.

Vláda odôvodňuje svoj postup otázkami spojenými s propalestínskymi protestmi proti izraelskej vojne v Gaze, politikami diverzity na akademických pôdach a témami súvisiacimi s transgender politikou. Trump opakovane tvrdí, že Harvard a ďalšie univerzity počas protestov tolerovali prejavy antisemitizmu.

Prezident USA reagoval na správu denníka New York Times, podľa ktorej administratíva údajne ustúpila od finančných požiadaviek. Prezident túto informáciu poprel. Už v septembri avizoval, že dohoda je blízko a mala by zahŕňať platbu 500 miliónov dolárov zo strany Harvardu.

Škola sa k vyjadreniam bezprostredne nevyjadrila. Univerzita však minulý rok zažalovala vládu a súd následne rozhodol, že niektoré granty zrušili nezákonne. Medzitým viaceré univerzity Ivy League dosiahli s administratívou dohody a súhlasili s finančnými platbami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident FIFA kritizuje zákaz Ruska a žiada ho opäť zaradiť

Prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianni Infantino vyhlásil, že podporuje opätovné zaradenie Ruska do medzinárodných súťaží, a vyzval na ukončenie jeho štvorročného vylúčenia z turnajov. FIFA Rusko suspendovala vo februári 2022 po začiatku invázie na Ukrajinu.

Infantino v rozhovore pre Sky Sports počas Pohára majstrov žien FIFA v Londýne poznamenal, že zákaz považuje za neúčinný. Zdôraznil najmä snahu obnoviť účasť ruských mládežníckych tímov.

„Tento zákaz nič nedosiahol. Len vytvoril viac frustrácie a nenávisti,“ dodal s tým, že možnosť hrať zápasy v iných častiach Európy by bola prínosná najmä pre mladých hráčov.

Právomoc rozhodnúť o návrate Ruska má výkonný výbor Únie európskych futbalových zväzov (UEFA), ktorý sa má najbližšie zísť 11. februára v Bruseli. Prezident UEFA Aleksander Čeferin však opakovane zdôraznil, že podmienkou návratu je ukončenie vojny na Ukrajine.

UEFA v roku 2023 krátko zvažovala povolenie účasti Ruska v súťaži do 17 rokov, no po hrozbách bojkotu zo strany viacerých federácií zákaz potvrdila. Na seniorskej úrovni odohralo Rusko len niekoľko priateľských zápasov.

(reuters, max)

Minúta  |  

FT: Ukrajina a Západ pripravili plán reakcie na porušenie prímeria Ruskom

Ukrajina sa so západnými partnermi dohodla, že akékoľvek pretrvávajúce porušenie budúcej dohody o prímerí zo strany Ruska by vyvolalo koordinovanú reakciu Európy a Spojených štátov. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami. Agentúre Reuters sa správu zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

O pláne podľa denníka diskutovali viackrát v decembri a januári medzi ukrajinskými, európskymi a americkými predstaviteľmi. Počíta s viacstupňovou reakciou na porušenie dohodnutého prímeria.

Vyslanci z Kyjeva, Moskvy a Washingtonu sa majú v stredu a vo štvrtok stretnúť v Abú Zabí na rokovaniach o ukončení vojny.

Podľa návrhu by každé porušenie prímeria vyvolalo reakciu do 24 hodín, ktorá by sa začala diplomatickým varovaním a v prípade potreby aj zásahom ukrajinskej armády.

Ak by boje pokračovali, nasledovala by intervencia takzvanej koalície ochotných, do ktorej patria viaceré štáty EÚ, Británia, Nórsko, Island a Turecko. V prípade rozsiahlejšieho útoku by sa do 72 hodín zapojili aj americké sily.

(reuters, est)

Minúta  |  

Svet bez kontroly jadrových zbraní je podľa Moskvy nová realita

Rusko je pripravené na novú realitu sveta bez obmedzení kontroly jadrových zbraní po tom, ako koncom tohto týždňa vyprší platnosť zmluvy New START. Povedal to v utorok ruský predstaviteľ pre kontrolu zbrojenia.

Pokiaľ Moskva a Washington nedosiahnu na poslednú chvíľu nejakú bilaterálnu dohodu, platnosť zmluvy START, ktorú v roku 2010 podpísali americký prezident Barack Obama a ruský prezident Dmitrij Medvedev, uplynie 5. februára.

„Absencia odpovede je tiež odpoveďou,“ povedal v Pekingu námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov štátnej tlačovej agentúre TASS o absencii odpovede Washingtonu na ruské návrhy na predĺženie limitov zmluvy New START.

Rusko bolo pripravené na novú realitu, v ktorej dve najväčšie jadrové mocnosti sveta po prvýkrát za desaťročia nemajú žiadne obmedzenia, zhodnotil Riabkov s dôvetkom, že Moskva podporuje postoj Číny ku kontrole zbrojenia.

V súvislosti s Iránom povedal, že návrhy Spojených štátov Iránu sa rovnali ultimátam. Vyjadril sa aj k dianiu okolo ostrova Grónsko. Podľa neho ak USA nainštalujú na ostrove množstvo systémov protiraketovej obrany, Rusko bude musieť prijať kompenzačné opatrenia vo svojej vojenskej sfére.

(reuters, max)

Minúta  |  

EÚ zmierňuje emisné ciele, klesnúť môže podiel elektromobilov

Elektrické vozidlá by mohli od roku 2035 tvoriť približne 85 percent predaja nových automobilov v Európskej únii, ak budú realizované plány EÚ na zmiernenie faktického zákazu predaja nových modelov so spaľovacími motormi.

Podľa organizácie Transport & Environment (T&E), ktorá sa venuje čistej doprave, by však tento podiel mohol v niektorých scenároch klesnúť až na 50 percent.

Európska komisia v decembri, po tlaku zo strany automobilového priemyslu, navrhla cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého z nových áut a dodávok o 90 percent do roku 2035 v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Pôvodne sa počítalo s nulovými emisiami pre všetky nové vozidlá.

T&E tento krok označila za najväčší ústup Únie od zelenej politiky za posledné roky a upozornila, že umožní pokračovanie predaja áut s vysokými emisiami oxidu uhličitého v čase, keď čínski výrobcovia výrazne napredujú v oblasti batériových elektromobilov.

Komisia deklarovala, že návrhy podporia predaj elektromobilov a výrobcom ušetria približne 2,1 miliardy eur počas troch rokov, čo má vytvoriť priestor na inovácie.

Podľa správy T&E by automobilky mohli po roku 2035 predávať päť až 50 percent vozidiel bez elektrického pohonu, pričom najpravdepodobnejší podiel je okolo pätnásť percent. Organizácia zároveň varuje, že emisie oxidu uhličitého z automobilov budú medzi rokmi 2025 a 2050 o desať percent vyššie ako za súčasných prísnejších pravidiel.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.