Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny bývania na Slovensku medziročne vzrástli o 12 percent

Ceny bývania na Slovensku v roku 2025 výrazne zrýchlili rast. Podľa Národnej banky Slovenska stúpli medziročne o 12 percent, zatiaľ čo v roku 2024 rástli o menej než jedno percento. Oživenie realitného trhu, ktoré sa začalo v polovici minulého roka, pokračovalo aj v jeho závere.

V poslednom štvrťroku 2025 sa ponukové ceny nehnuteľností zvýšili o 3,3 percenta, pričom hlavným motorom rastu boli byty.

S výnimkou Prešovského kraja ceny bývania rástli na celom Slovensku, najvýraznejšie v Košiciach, kde nárast vykompenzoval predchádzajúci prepad. Priemerná cena bývania medziročne vzrástla o takmer 300 eur na štvorcový meter a dosiahla 2 800 eur. Najviac k tomu prispeli Bratislavský a Košický kraj.

V štvrtom štvrťroku dosiahla priemerná cena nehnuteľností 2 906 eur za meter štvorcový. Byty zdraželi medzištvrťročne o 2,7 percenta a medziročne o 12,7 percenta, najmä dvoj- až štvorizbové.

Ceny domov sa ku koncu roka vrátili k rastu a medziročne boli vyššie o viac než osem percent. NBS zároveň upozorňuje na klesajúci podiel Bratislavského kraja v ponuke a mierny rast v niektorých ďalších regiónoch.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Madrid chce povoliť sociálne siete až od 16 rokov

Španielsko zakáže prístup k sociálnym sieťam pre maloletých mladších ako 16 rokov a platformy budú musieť zaviesť systémy overovania veku. Oznámil to v utorok na Svetovom vládnom samite v Dubaji premiér Pedro Sánchez.

„Naše deti sú vystavené priestoru, v ktorom sa nikdy nemali samy orientovať. To už viac nebudeme akceptovať. Ochránime ich pred digitálnym divokým západom,“ ozrejmil.

Dodal, že jeho vláda budúci týždeň predloží aj nový návrh zákona, ktorý bude brať vedúcich pracovníkov sociálnych médií na zodpovednosť za nelegálny a nenávistný obsah.

Austrália sa v decembri stala prvou krajinou, ktorá zakázala sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov.

Je to krok, ktorý pozorne sledujú aj iné krajiny, ktoré zvažujú podobné opatrenia založené na veku, ako napríklad Británia a Francúzsko.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS podáva trestné oznámenie pre kauzu Epstein

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko podáva trestné oznámenie pre možné prepojenia amerického sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina na Slovensko.

Poslankyne PS to oznámili na tlačovom brífingu pred generálnou prokuratúrou. Dôvodom sú novozverejnené dokumenty z USA, v ktorých sa objavuje komunikácia so slovenskými občanmi alebo s osobami, ktoré sa v čase kontaktu nachádzali na Slovensku.

Podľa PS Epstein Slovensko aj osobne navštívil a v spisoch sú údajne stovky správ týkajúcich sa slovenských obetí sexuálneho násilia.

Poslankyňa Beáta Jurík zdôraznila, že hoci je Epstein mŕtvy, jeho sieť fungovala dlhodobo a jej členovia by mali čeliť spravodlivosti. PS chce zároveň do parlamentu predložiť uznesenie na podporu slovenských obetí, pričom odmieta, že by išlo o politickú hru.

Zuzana Števulová vyzvala možné obete, aby sa nebáli prehovoriť a obrátili sa na orgány činné v trestnom konaní alebo na organizácie pomáhajúce obetiam sexuálneho násilia. Zároveň vyzvala úrady, aby preverili bezpečnostnú previerku bývalého poradcu premiéra Roberta Fica Miroslava Lajčáka.

Ten sa minulý týždeň vzdal funkcie po tom, ako vyšlo najavo, že s Epsteinom komunikoval. Lajčák poprel, že by o jeho zločinoch vedel, a sexuálne násilie odsúdil. Americké úrady medzitým zverejnili milióny strán spisov, v ktorých figurujú aj viaceré svetové verejné osobnosti.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Utečenec a vrah z metra sa do Nemecka dostal ako „zraniteľný“

Pozadie útoku na stanici hamburského metra, pri ktorom 25-ročný Ariop Moses A. zabil 18-ročnú ženu zhodením pod prichádzajúci vlak, objasňujú nové zistenia z jeho utečeneckého spisu. Ako prvý o nich informoval denník Bild, píše Focus.

Páchateľ pochádzal z Južného Sudánu a do Nemecka sa dostal v roku 2024 prostredníctvom presídľovacieho programu OSN, ktorý umožňuje vstup bez klasického azylového konania na mieste.

Program je určený pre „obzvlášť zraniteľných utečencov“, ktorých najprv vyberá Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov v táboroch. Nemeckí úradníci následne vykonávajú bezpečnostné pohovory ešte pred príchodom do krajiny. Po vstupe do Nemecka získal Ariop Moses A. automaticky uznaný ochranný status a trojročné povolenie na pobyt.

Podľa svedectiev z jeho ubytovania v hamburskej štvrti Wandsbek ho považovali za problémového, agresívneho a závislého od alkoholu. Len dva dni pred útokom údajne napadol policajtov, po incidente ho však nezadržali. Dokumenty o jeho totožnosti boli neúplné.

Nemecký presídľovací program v marci 2025 pozastavili. Podľa údajov spolkovej vlády však medzi januárom 2024 a júnom 2025 vstúpilo do krajiny takmer sedemtisíc osôb v rámci humanitárneho prijímania.

(max)

Minúta  |  

Trump poprel ústupky Harvardu, žiada miliardové odškodné

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že jeho administratíva požaduje od Harvardovej univerzity miliardu dolárov na urovnanie federálnych vyšetrovaní týkajúcich sa školskej politiky. Napriek mesiacom rokovaní však medzi vládou a univerzitou zatiaľ nedošlo ku konečnej dohode.

Trump zároveň pohrozil ďalším zadržaním federálnych finančných prostriedkov Harvardu a ďalším univerzitám.

Vláda odôvodňuje svoj postup otázkami spojenými s propalestínskymi protestmi proti izraelskej vojne v Gaze, politikami diverzity na akademických pôdach a témami súvisiacimi s transgender politikou. Trump opakovane tvrdí, že Harvard a ďalšie univerzity počas protestov tolerovali prejavy antisemitizmu.

Prezident USA reagoval na správu denníka New York Times, podľa ktorej administratíva údajne ustúpila od finančných požiadaviek. Prezident túto informáciu poprel. Už v septembri avizoval, že dohoda je blízko a mala by zahŕňať platbu 500 miliónov dolárov zo strany Harvardu.

Škola sa k vyjadreniam bezprostredne nevyjadrila. Univerzita však minulý rok zažalovala vládu a súd následne rozhodol, že niektoré granty zrušili nezákonne. Medzitým viaceré univerzity Ivy League dosiahli s administratívou dohody a súhlasili s finančnými platbami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident FIFA kritizuje zákaz Ruska a žiada ho opäť zaradiť

Prezident Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianni Infantino vyhlásil, že podporuje opätovné zaradenie Ruska do medzinárodných súťaží, a vyzval na ukončenie jeho štvorročného vylúčenia z turnajov. FIFA Rusko suspendovala vo februári 2022 po začiatku invázie na Ukrajinu.

Infantino v rozhovore pre Sky Sports počas Pohára majstrov žien FIFA v Londýne poznamenal, že zákaz považuje za neúčinný. Zdôraznil najmä snahu obnoviť účasť ruských mládežníckych tímov.

„Tento zákaz nič nedosiahol. Len vytvoril viac frustrácie a nenávisti,“ dodal s tým, že možnosť hrať zápasy v iných častiach Európy by bola prínosná najmä pre mladých hráčov.

Právomoc rozhodnúť o návrate Ruska má výkonný výbor Únie európskych futbalových zväzov (UEFA), ktorý sa má najbližšie zísť 11. februára v Bruseli. Prezident UEFA Aleksander Čeferin však opakovane zdôraznil, že podmienkou návratu je ukončenie vojny na Ukrajine.

UEFA v roku 2023 krátko zvažovala povolenie účasti Ruska v súťaži do 17 rokov, no po hrozbách bojkotu zo strany viacerých federácií zákaz potvrdila. Na seniorskej úrovni odohralo Rusko len niekoľko priateľských zápasov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.