Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump a Petro sa po období vzájomných obviňovaní stretli v Bielom dome

Americký prezident Donald Trump a kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v utorok po prvýkrát osobne stretli v Bielom dome, a to po mesiacoch ostrých vyjadrení a otvorených sporov. Rokovanie prebehlo za zatvorenými dverami a trvalo približne dve hodiny, pričom jeho konkrétny výsledok zatiaľ nie je známy.

Podľa dostupných informácií sa rozhovory sústredili najmä na boj proti drogám, čo je kľúčová, ale zároveň citlivá téma pre obe strany.

Vzťahy medzi Washingtonom a Bogotou boli v poslednom období napäté. Trump Petra opakovane obviňoval z neschopnosti riešiť obchod s drogami, zatiaľ čo kolumbijský prezident kritizoval americké zásahy v regióne a ich dôsledky.

Mierne zlepšenie tónu priniesol až nedávny telefonát oboch lídrov, ktorý otvoril cestu k osobnému stretnutiu.

Analytici upozorňujú, že ak sa napätie nepodarí dlhodobo zmierniť, môže to ovplyvniť regionálnu bezpečnosť aj spoluprácu v boji proti narkotikám.

Kolumbijský Petro po stretnutí uviedol, že požiadal Trumpa o pomoc pri zadržaní hlavných obchodníkov s narkotikami žijúcich v zahraničí.

Kolumbia je pre USA jedným z najdôležitejších spojencov v Latinskej Amerike.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Dánsky súd potrestal Švédov za granátový útok na izraelskú ambasádu

Dánsky súd vyniesol prísne tresty nad dvoma Švédmi, ktorí sa podieľali na granátovom útoku na izraelské veľvyslanectvo v Kodani. Incident sa odohral v októbri 2024 v luxusnej štvrti Hellerup, kde granáty poškodili terasu susedného domu.

Hoci útok nikoho nezabil ani nezranil, súd ho vyhodnotil ako teroristický čin a pokus o vraždu. Mladší z dvojice dostal 12 rokov väzenia, starší 14 rokov, pričom po odpykaní trestu budú obaja vyhostení do Švédska.

Podľa rozsudku konali po predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami zo švédskeho kriminálneho prostredia. Polícia pritom jedného z obžalovaných usvedčila aj na základe stôp DNA nájdených na granáte.

Počas pojednávania mladší z mužov priznal členstvo v zločineckej sieti Foxtrot, ktorá ho mala zverbovať ešte počas štúdia.

Prokuratúra zároveň tvrdí, že skupina pôsobila ako ozbrojené krídlo blízkovýchodnej teroristickej organizácie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Milión „Trumpových domov“ má riešiť krízu bývania v USA, píše Bloomberg

Americké stavebné firmy pracujú na návrhu ambiciózneho programu výstavby takmer jedného milióna takzvaných „Trumpových domov“, ktorého cieľom je zmierniť prehlbujúcu sa krízu dostupnosti bývania v USA.

Projekt má byť podľa agentúry Bloomberg News založený na výstavbe cenovo dostupných domov v základnej kategórii, pričom financovanie by zabezpečil súkromný kapitál v hodnote miliárd dolárov.

Správa okamžite zarezonovala na finančných trhoch – akcie veľkých stavebných spoločností ako Lennar, D.R. Horton či PulteGroup v úvode obchodovania posilnili o päť až sedem percent. Samotné spoločnosti sa však k návrhu nevyjadrili a Biely dom na otázky agentúry Reuters bezprostredne nereagoval.

Podľa odhadov by výstavba jedného milióna domov znamenala investície presahujúce 250 miliárd dolárov.

Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že administratíva tento plán aktívne nezvažuje.

Analytici zároveň upozorňujú, že realizácia by bola politicky aj logisticky mimoriadne náročná a nemusí získať dostatočnú podporu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Európsky súd odsúdil Rusko za neľudské zaobchádzanie s Navaľným

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Rusko v roku 2021 vystavilo opozičného lídra Alexeja Navaľného neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a nezákonne ho väznilo. Podľa súdu ruské úrady systematicky ignorovali jeho zdravotný stav, čím narušili jeho dôstojnosť a psychickú aj fyzickú odolnosť.

Medzi konkrétne formy zaobchádzania patrila dlhodobá deprivácia spánku alebo nútené ostrihanie vlasov.

ESĽP zároveň pripomenul, že Navaľného zatknutie sa opieralo o starší podmienečný trest, ktorý už v minulosti označil za nespravodlivý. Súd nariadil Rusku zaplatiť jeho manželke Juliji Navaľnej 26-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, hoci Moskva rozhodnutia súdu dlhodobo ignoruje.

Navaľnyj zomrel vo februári 2024 v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom, kde si odpykával 19-ročný trest. Presné okolnosti jeho smrti zostávajú nejasné, no jeho rodina a spolupracovníci ju spájajú so zodpovednosťou ruských úradov a s katastrofálnymi podmienkami vo väzení.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Žilinka sa vyjadrí k stretnutiu s premiérom Ficom v stredu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka avizoval, že sa v stredu dopoludnia verejne vyjadrí k stretnutiu s premiérom Robertom Ficom. Urobí tak na tlačovom brífingu na pôde Generálnej prokuratúry SR, kde má objasniť nielen samotné prijatie predsedu vlády, ale aj širšie súvislosti schôdzky.

Na pondelkové stretnutie upozornil denník Postoj, podľa ktorého ho mal iniciovať samotný premiér. Zatiaľ však nie je známe, čo bolo jeho obsahom ani dôvodom. Práve absencia informácií vyvolala ostré reakcie opozície.

Strana SaS vyzvala Roberta Fica, aby verejnosti bezodkladne vysvetlil okolnosti stretnutia, ktoré považuje za mimoriadne znepokojujúce. Jej líder Branislav Gröhling upozornil, že mlčanie premiéra v tejto veci podkopáva dôveru v nezávislosť justície a právny štát.

Podľa SaS je situácia o to citlivejšia, že osoby blízke premiérovi čelia trestnému stíhaniu, čo podľa opozície prirodzene zvyšuje podozrenia a vyvoláva otázniky okolo celej schôdzky.

(tasr, pir)

Minúta  |  

USA zostrelili iránsky dron, ktorý sa priblížil k vojenskej lodi v Arabskom mori

Americká armáda zostrelila iránsky dron Shahed-139, ktorý sa nebezpečne priblížil k lietadlovej lodi Abraham Lincoln v Arabskom mori. Podľa amerického velenia mal dron nejasný zámer a incident vyhodnotili ako sebaobranu.

K zostrelu došlo v citlivom období, keď diplomati pripravujú pôdu na možné obnovenie jadrových rokovaní medzi USA a Iránom.

Prezident Donald Trump zároveň opätovne varoval Teherán, že ak nedôjde k dohode, môže dôjsť k vážnym následkom. Trhy reagovali okamžite – cena ropy vzrástla o viac ako dolár za barel.

Iránska misia pri OSN sa k udalosti odmietla vyjadriť. Napätie sa však tým neskončilo. Len niekoľko hodín po incidente iránske revolučné gardy obťažovali tanker plaviaci sa pod americkou vlajkou v Hormuzskom prielive a hrozili jeho zadržaním.

Po tom, čo loď eskortovala americká vojnová loď, sa situácia upokojila.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.