Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko a Česko posilnia policajnú spoluprácu

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a jeho český rezortný kolega Lubomír Metnar podpísali v piatok v Bratislave dohodu o policajnej spolupráci medzi Slovenskom a Českom. Zhodli sa na potrebe posilniť spoločný postup najmä v boji proti nelegálnej migrácii a drogovej trestnej činnosti.

Podľa Šutaja Eštoka je bezpečnosť kľúčovou témou pre obe krajiny aj celý región. Ministri sa dohodli na prehĺbení spolupráce bezpečnostných zložiek, rýchlejšej výmene informácií a organizovaní ďalších spoločných cvičení na česko-slovenských hraniciach. Spoluprácu chcú zintenzívniť aj v boji proti drogám, keďže zločin podľa ministra „nepozná hranice“.

Metnar dodal, že zhoda panovala vo všetkých prerokovaných oblastiach. Diskutovali aj o kybernetickej bezpečnosti, fungovaní európskych bezpečnostných agentúr a cezhraničných postupoch, ako je sledovanie či prenasledovanie páchateľov, vrátane možnosti pôsobenia policajtov na území druhej krajiny v určenom rozsahu.

Dohoda nahrádza viac ako 20 rokov staré zmluvy a musia ju ešte schváliť parlament a prezident.

Súčasťou rokovania bola aj spolupráca v „civilnej“ oblasti, najmä v otázkach verejnej správy a samosprávy. Šutaj Eštok avizoval záujem o reformu verejnej správy s využitím konceptu centier zdieľaných služieb po vzore strediskových obcí v Česku. Hovorili tiež o pokračovaní bilaterálnych stretnutí a potrebe obnoviť formát Vyšehradskej štvorky.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švédi chcú zamedziť azylantom vo výbere vlastného bývania

Švédska vláda v piatok oznámila plán umiestniť všetkých žiadateľov o azyl do prijímacích centier pre migrantov počas spracovania ich žiadostí. Opatrenie predstavuje ďalšie sprísnenie imigračných pravidiel v krajine.

Minister pre migráciu Johan Forssell poznamenal, že žiadatelia budú musieť preukázať, že sa do centier presťahovali, inak im hrozí strata sociálnych dávok. Zároveň budú musieť súhlasiť s cestovnými obmedzeniami.

Zdôraznil, že prijímacie centrá nebudú väznicami, no ľudia v azylovom systéme budú musieť žiť pod dohľadom migračného úradu. Podľa neho súčasná legislatíva, ktorá umožňuje žiadateľom vybrať si vlastné bývanie, viedla k preplnenosti, sociálnemu vylúčeniu a uľahčila nelegálny pobyt v krajine.

Švédsko sprísňuje imigračnú politiku postupne od roku 2015, keď v krajine požiadalo o azyl približne 160-tisíc osôb. Počet nových žiadostí odvtedy výrazne klesol a v roku 2024 dosiahol približne 10-tisíc.

Koalícia spája desaťročia podľa nej neobmedzenej imigrácie s nárastom gangovej kriminality v uplynulých rokoch. Nový návrh počíta s tým, že žiadateľom, ktorí nebudú dodržiavať stanovené podmienky, by mohli žiadosti automaticky stiahnuť.

Ľudia so zamietnutým azylom by sa navyše museli pravidelne registrovať, aby sa zabránilo ich skrývaniu. Vláda dúfa, že opatrenia nadobudnú účinnosť v októbri.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nové sankcie Únie majú zasiahnuť banky, ropu aj kryptomeny v Rusku

Európska komisia navrhla nový, už 20. balík sankcií proti Rusku, ktorého jadrom je podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej úplný zákaz poskytovania námorných služieb pre ruský export ropy.

Ak by nový balík prešiel, zasiahol by najmä logistiku a dopravu – teda kľúčový kanál, cez ktorý Rusko stále predáva časť svojej ropy na svetových trhoch.

Rusko totiž vyváža viac ako tretinu ropy na tankeroch zo „západných“ flotíl a s využitím západných lodných služieb. Väčšina týchto dodávok smeruje do Indie a Číny.

Navrhovaný zákaz by tento obchod zásadne obmedzil, keďže prepravu vo veľkej miere realizujú cez flotily a služby krajín EÚ s výrazným námorným sektorom, ako sú Grécko, Cyprus alebo Malta.

Agentúra Reuters už v decembri informovala, že EÚ a krajiny G7 diskutovali o tom, či by zákaz služieb nemal nahradiť doterajší cenový strop na ruskú ropu. Cieľom je znížiť príjmy z ropy, ktoré podľa západných krajín pomáhajú financovať ruskú vojnu na Ukrajine, a výrazne sťažiť obchádzanie existujúcich obmedzení.

Von der Leyenová tvrdí, že zámerom balíka je zvýšiť tlak na Moskvu tak, aby pristúpila na seriózne mierové rokovania. Podľa nej Rusko reaguje iba na tlak, a Komisia chce práve preto „pritvrdiť“.

Okrem opatrení okolo ropy by balík zahŕňal aj nové zákazy dovozu viacerých komodít, ktoré doteraz nespadali pod sankcie – najmä kovov, chemikálií a kritických minerálov. Zároveň by mali ďalej sprísniť obmedzenia európskeho exportu do Ruska, čím chcú znížiť schopnosť ruskej ekonomiky získavať technológie a materiál z EÚ.

Komisia tiež avizovala rozšírenie finančných sankcií: na zoznam by pribudlo ďalších 20 ruských regionálnych bánk. Súčasťou majú byť aj kroky proti využívaniu kryptomien a opatrenia zamerané na obchodné spoločnosti, ktoré môžu pomáhať obchádzať sankčný režim.

Návrh však ešte nie je účinný – aby vstúpil do platnosti, musia ho schváliť členské štáty EÚ. To znamená, že finálna podoba sankcií a ich presné parametre budú závisieť od dohody medzi vládami, ktoré môžu v rokovaniach presadzovať úpravy alebo výnimky.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Opozícia kritizuje plán Smeru na voľbu generálneho prokurátora

Opozičné strany ostro reagujú na vyhlásenia predstaviteľov Smeru, ktorí pripúšťajú voľbu nového generálneho prokurátora ešte pred parlamentnými voľbami. Podľa poslanca Hnutia Slovensko Gábora Grendela ide o jasný prejav arogancie moci a nebezpečný zásah do princípov právneho štátu.

Tvrdí, že koalícia sa tým snaží poistiť si vplyv aj pre prípad, že by po voľbách stratila moc. Zároveň upozorňuje, že opozícia je pripravená reagovať rovnakými parlamentnými metódami, aké dnes používa vláda, vrátane obmedzovania rozpravy či nočných rokovaní.

Kriticky sa ozvala aj strana SaS. Jej predseda Branislav Gröhling považuje voľbu generálneho prokurátora pred voľbami za neprimeraný zásah do právneho systému.

Poukazuje pritom na to, že koalícia dlhodobo nerieši iné neobsadené či presluhujúce funkcie, napríklad na Ústavnom súde alebo v Národnej banke Slovenska. Opozícia sa obáva, že cieľom je získať vplyv nad prokuratúrou.

Predstavitelia Smeru, naopak, tvrdia, že skoršia voľba by priniesla stabilitu. Mandát súčasného generálneho prokurátora sa končí až koncom roka 2027.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kauza Mýtnik sa blíži ku koncu, Brhel predniesol záverečnú reč

Proces v rozsiahlej kauze Mýtnik sa na Špecializovanom trestnom súde blíži ku koncu. V piatok predniesol svoju záverečnú reč Jozef Brhel mladší, ktorý čelí obžalobe spolu so svojím otcom Jozefom Brhelom a ďalšími osobami v súvislosti s predraženými IT tendrami na finančnej správe z rokov 2013 až 2018.

Obžalovaný sa snažil senát presvedčiť, že podnikanie skupiny Allexis bolo legitímne, transparentné a v súlade s trhovými štandardmi, čo podľa neho potvrdili aj nezávislí znalci.

Jozef Brhel mladší tvrdí, že obžaloba sa počas procesu rozpadla, a celý prípad označil za politicky motivovaný. Sporný znalecký posudok o údajnom predražení IT systémov o desiatky miliónov eur označil za nezákonný a zdôraznil, že dokazovanie nepreukázalo vznik škody pre štát. Naopak, systémy mali podľa neho priniesť finančnej správe zisk.

Proces trvá už tri roky a súd má ešte vypočuť poslednú záverečnú reč, záverečné slová obžalovaných a následne vyniesť rozsudok. Prokurátor pre hlavných obžalovaných navrhuje nepodmienečné tresty.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pád lavíny vo Vysokých Tatrách si vyžiadal dva životy

Pád lavíny vo Vysokých Tatrách si v piatok predpoludním vyžiadal životy dvoch ľudí. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Prešove s tým, že tragédia sa stala krátko po 11:00 v oblasti Zlomiskovej doliny pod vrcholom Tupá.

Pád lavíny podľa polície neprežili dvaja muži maďarskej národnosti vo veku 30 a 37 rokov.

„Polícia sa prípadom intenzívne zaoberá. Vzhľadom na situáciu nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ dodalo krajské riaditeľstvo.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.