Preskočiť na obsah
  |  

Pád lavíny vo Vysokých Tatrách si vyžiadal dva životy

Pád lavíny vo Vysokých Tatrách si v piatok predpoludním vyžiadal životy dvoch ľudí. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Prešove s tým, že tragédia sa stala krátko po 11:00 v oblasti Zlomiskovej doliny pod vrcholom Tupá.

Pád lavíny podľa polície neprežili dvaja muži maďarskej národnosti vo veku 30 a 37 rokov.

„Polícia sa prípadom intenzívne zaoberá. Vzhľadom na situáciu nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ dodalo krajské riaditeľstvo.

(tasr, mja)

  |  

Výroba cukru v Trenčianskej Teplej končí, potvrdil Takáč

Ukončenie výroby cukru v spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej je podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) definitívne. Po rokovaní s vedením cukrovaru uviedol, že nemecký akcionár považuje rozhodnutie za nezvratné, a to aj v prípade, že by štát ponúkol dodatočnú podporu.

Agrorezort napriek tomu pripraví ekonomickú analýzu podniku a nevylučuje, že by štát mohol zvážiť jeho odkúpenie. Takáč zdôraznil, že Slovensko patrilo medzi krajiny s vysokou podporou pestovania cukrovej repy a výroby cukru, vrátane viazaných platieb, zákazu dovozu cukru z Ukrajiny či podpory prostredníctvom zelenej nafty.

Napriek tomu sa podľa neho cukrovar postupne menil skôr na distribučný sklad, keďže produkcia dosahovala približne 80-tisíc ton ročne, zatiaľ čo materská spoločnosť predávala trojnásobok.

Minister poukázal aj na nižšiu produktivitu pestovania cukru na Slovensku v porovnaní so západnou Európou, prebytok cukru na trhu a meniace sa spotrebiteľské návyky. Ukončenie výroby zasiahne viac než 90 zamestnancov, ktorých cukrovar prepustí.

Opozičné KDH považuje rozhodnutie o ukončení výroby v cukrovare za vážny signál zlyhávania štátu v ochrane strategických odvetví potravinárstva. Ide o krok, ktorý má dlhodobé dôsledky pre potravinovú sebestačnosť, regionálnu zamestnanosť aj bezpečnosť dodávok potravín.

Uviedlo to komunikačné oddelenie KDH. Slovensko sa týmto rozhodnutím podľa hnutia dostáva do situácie, keď má už len jeden funkčný cukrovar, čo výrazne zvyšuje zraniteľnosť SR.

(tasr, mja)

  |  

Rubio údajne navštívi Bratislavu a Budapešť

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio by mal navštíviť Bratislavu a Budapešť po tom, ako sa koncom budúceho týždňa zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Podľa servera szmo.hu to uviedol investigatívny novinár Szabolcs Pányi, ktorý však upozornil, že program ešte nie je potvrdený.

„Podľa jeho aktuálneho programu, ktorého podrobnosti pozná môj zdroj, navštívi 15. februára Bratislavu, a potom 15. a 16. februára Budapešť. Samozrejme, v tomto mimoriadne turbulentnom období svetovej politiky sa to ešte môže zmeniť,“ citoval server Panyiho, ktorý sa špecializuje na národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku a vplyv Ruska a Číny v strednej Európe.

Podľa investigatívneho novinára nie je návšteva Rubia prekvapujúca, keďže slovenský premiér Robert Fico (Smer) a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nedávno navštívili USA, kde s prezidentom Donaldom Trumpom diskutovali okrem iného o energetike. Očakáva sa, že energetika bude aj témou Rubiových rokovaní v Bratislave a Budapešti.

(tasr, mja)

  |  

Útočník zabil v Islamabade desiatky veriacich v mešite

Samovražedný atentátnik zabil počas piatkových modlitieb v šiitskej mešite v Islamabade najmenej 31 ľudí a ďalších takmer 170 zranil. Ide o najsmrteľnejší útok tohto druhu v pakistanskom hlavnom meste za viac ako desať rokov.

K explózii došlo pri vstupe do mešity na okraji mesta, kde útočníka podľa polície zastavili ešte pred vstupom medzi veriacich. Islamabad pritom považujú za silne strážené mesto, útoky sú tu zriedkavé.

Podľa analytikov nesie atentát znaky operácií Islamského štátu, ktorý v minulosti opakovane útočil na šiitskú menšinu v prevažne sunnitskom Pakistane. Útok sa odohral v čase zvýšených bezpečnostných opatrení, keďže v krajine bol na návšteve prezident Uzbekistanu.

Pakistanské úrady útok ostro odsúdili a prisľúbili pomoc obetiam. Incident zapadá do širšieho kontextu narastajúceho násilia, keďže krajina čelí vlne militantných útokov, najmä v provinciách Balúčistan a Chajbar Paštúnchwá, kde armáda v uplynulých dňoch viedla rozsiahle operácie proti povstalcom.

(reuters, mja)

  |  

Kaliňák ustúpil, obrazovku na „Kukurici“ budú vypínať

Ministerstvo obrany SR reaguje na kritiku okolo veľkej LED obrazovky na budúcom sídle rezortu, prezývanom Kukurica, v bratislavskom Novom Meste. Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) sa rezort rozhodol upraviť jej fungovanie tak, aby čo najmenej obmedzovala obyvateľov v okolí.

Obrazovku budú v noci vypínať a jej svietivosť prispôsobia okolitému svetelnému prostrediu, čím chce ministerstvo znížiť svetelný smog. Úplné vypnutie však rezort neplánuje.

Kaliňák zároveň reagoval na výhrady primátora Bratislavy Matúša Valla, ktorého kritiku považuje za prehnanú, a odkázal mu, aby sa viac venoval dopravným problémom v meste. Minister sa tiež ospravedlnil za to, že budova doteraz svietila väčšinu noci, čo odôvodnil trojzmennou prevádzkou v súvislosti s plánom obnovy.

Primátor Vallo však trvá na tom, že umiestnenie LED obrazovky je v rozpore s územným plánom, a poukazuje na dlhodobú snahu mesta obmedzovať vizuálny smog. Kritizuje aj fakt, že štát podľa neho nerešpektuje pravidlá platné pre samosprávy a bežných občanov.

(tasr, mja)

  |  

NKÚ: Slovensko nevyčerpalo milióny eur pre seniorov

Slovensko z výziev Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v rokoch 2017 až 2021 nevyčerpalo 104 miliónov eur z viac ako 160 miliónov eur určených na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a znižovanie počtu veľkokapacitných zariadení pre seniorov. Vyplýva to z auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraného na komunitné služby pre seniorov.

Za politiku sociálnej starostlivosti zodpovedá ministerstvo práce, ktoré podľa NKÚ neposkytlo jasné vysvetlenie, prečo významná časť financií zostala nevyužitá. Eurofondové výzvy IROP mal v gescii rezort investícií, ktorý zodpovedal za nastavenie podmienok a administráciu výziev.

„Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ poznamenal predseda úradu Ľubomír Andrassy.

NKÚ zároveň poukázal na rastúci dopyt po miestach v zariadeniach pre seniorov. V roku 2024 žil na Slovensku viac ako jeden milión ľudí starších ako 65 rokov, pričom kapacita zariadení sa od roku 2020 zvýšila len o dvetisíc miest. V tom istom roku evidovali zariadenia viac než 8 600 neuspokojených žiadostí.

Kontrola upozornila aj na riziká deinštitucionalizácie sociálnych služieb, najmä na absenciu analýz finančnej udržateľnosti. Väčšina kontrolovaných zariadení vykazovala vyššie náklady než príjmy z úhrad a príspevkov a bola odkázaná na dofinancovanie z darov či vlastných zdrojov.

Významným problémom je aj personálne zabezpečenie, keď sa priemerné mzdy v roku 2024 pohybovali od 809 do 1 330 eur.

(tasr, max)