Preskočiť na obsah
  |  

Nové sankcie Únie majú zasiahnuť banky, ropu aj kryptomeny v Rusku

Európska komisia navrhla nový, už 20. balík sankcií proti Rusku, ktorého jadrom je podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej úplný zákaz poskytovania námorných služieb pre ruský export ropy.

Ak by nový balík prešiel, zasiahol by najmä logistiku a dopravu – teda kľúčový kanál, cez ktorý Rusko stále predáva časť svojej ropy na svetových trhoch.

Rusko totiž vyváža viac ako tretinu ropy na tankeroch zo „západných“ flotíl a s využitím západných lodných služieb. Väčšina týchto dodávok smeruje do Indie a Číny.

Navrhovaný zákaz by tento obchod zásadne obmedzil, keďže prepravu vo veľkej miere realizujú cez flotily a služby krajín EÚ s výrazným námorným sektorom, ako sú Grécko, Cyprus alebo Malta.

Agentúra Reuters už v decembri informovala, že EÚ a krajiny G7 diskutovali o tom, či by zákaz služieb nemal nahradiť doterajší cenový strop na ruskú ropu. Cieľom je znížiť príjmy z ropy, ktoré podľa západných krajín pomáhajú financovať ruskú vojnu na Ukrajine, a výrazne sťažiť obchádzanie existujúcich obmedzení.

Von der Leyenová tvrdí, že zámerom balíka je zvýšiť tlak na Moskvu tak, aby pristúpila na seriózne mierové rokovania. Podľa nej Rusko reaguje iba na tlak, a Komisia chce práve preto „pritvrdiť“.

Okrem opatrení okolo ropy by balík zahŕňal aj nové zákazy dovozu viacerých komodít, ktoré doteraz nespadali pod sankcie – najmä kovov, chemikálií a kritických minerálov. Zároveň by mali ďalej sprísniť obmedzenia európskeho exportu do Ruska, čím chcú znížiť schopnosť ruskej ekonomiky získavať technológie a materiál z EÚ.

Komisia tiež avizovala rozšírenie finančných sankcií: na zoznam by pribudlo ďalších 20 ruských regionálnych bánk. Súčasťou majú byť aj kroky proti využívaniu kryptomien a opatrenia zamerané na obchodné spoločnosti, ktoré môžu pomáhať obchádzať sankčný režim.

Návrh však ešte nie je účinný – aby vstúpil do platnosti, musia ho schváliť členské štáty EÚ. To znamená, že finálna podoba sankcií a ich presné parametre budú závisieť od dohody medzi vládami, ktoré môžu v rokovaniach presadzovať úpravy alebo výnimky.

(reuters, mja)

  |  

Opozícia kritizuje plán Smeru na voľbu generálneho prokurátora

Opozičné strany ostro reagujú na vyhlásenia predstaviteľov Smeru, ktorí pripúšťajú voľbu nového generálneho prokurátora ešte pred parlamentnými voľbami. Podľa poslanca Hnutia Slovensko Gábora Grendela ide o jasný prejav arogancie moci a nebezpečný zásah do princípov právneho štátu.

Tvrdí, že koalícia sa tým snaží poistiť si vplyv aj pre prípad, že by po voľbách stratila moc. Zároveň upozorňuje, že opozícia je pripravená reagovať rovnakými parlamentnými metódami, aké dnes používa vláda, vrátane obmedzovania rozpravy či nočných rokovaní.

Kriticky sa ozvala aj strana SaS. Jej predseda Branislav Gröhling považuje voľbu generálneho prokurátora pred voľbami za neprimeraný zásah do právneho systému.

Poukazuje pritom na to, že koalícia dlhodobo nerieši iné neobsadené či presluhujúce funkcie, napríklad na Ústavnom súde alebo v Národnej banke Slovenska. Opozícia sa obáva, že cieľom je získať vplyv nad prokuratúrou.

Predstavitelia Smeru, naopak, tvrdia, že skoršia voľba by priniesla stabilitu. Mandát súčasného generálneho prokurátora sa končí až koncom roka 2027.

(tasr, mja)

  |  

Kauza Mýtnik sa blíži ku koncu, Brhel predniesol záverečnú reč

Proces v rozsiahlej kauze Mýtnik sa na Špecializovanom trestnom súde blíži ku koncu. V piatok predniesol svoju záverečnú reč Jozef Brhel mladší, ktorý čelí obžalobe spolu so svojím otcom Jozefom Brhelom a ďalšími osobami v súvislosti s predraženými IT tendrami na finančnej správe z rokov 2013 až 2018.

Obžalovaný sa snažil senát presvedčiť, že podnikanie skupiny Allexis bolo legitímne, transparentné a v súlade s trhovými štandardmi, čo podľa neho potvrdili aj nezávislí znalci.

Jozef Brhel mladší tvrdí, že obžaloba sa počas procesu rozpadla, a celý prípad označil za politicky motivovaný. Sporný znalecký posudok o údajnom predražení IT systémov o desiatky miliónov eur označil za nezákonný a zdôraznil, že dokazovanie nepreukázalo vznik škody pre štát. Naopak, systémy mali podľa neho priniesť finančnej správe zisk.

Proces trvá už tri roky a súd má ešte vypočuť poslednú záverečnú reč, záverečné slová obžalovaných a následne vyniesť rozsudok. Prokurátor pre hlavných obžalovaných navrhuje nepodmienečné tresty.

(tasr, mja)

  |  

Pád lavíny vo Vysokých Tatrách si vyžiadal dva životy

Pád lavíny vo Vysokých Tatrách si v piatok predpoludním vyžiadal životy dvoch ľudí. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Prešove s tým, že tragédia sa stala krátko po 11:00 v oblasti Zlomiskovej doliny pod vrcholom Tupá.

Pád lavíny podľa polície neprežili dvaja muži maďarskej národnosti vo veku 30 a 37 rokov.

„Polícia sa prípadom intenzívne zaoberá. Vzhľadom na situáciu nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ dodalo krajské riaditeľstvo.

(tasr, mja)

  |  

Výroba cukru v Trenčianskej Teplej končí, potvrdil Takáč

Ukončenie výroby cukru v spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej je podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) definitívne. Po rokovaní s vedením cukrovaru uviedol, že nemecký akcionár považuje rozhodnutie za nezvratné, a to aj v prípade, že by štát ponúkol dodatočnú podporu.

Agrorezort napriek tomu pripraví ekonomickú analýzu podniku a nevylučuje, že by štát mohol zvážiť jeho odkúpenie. Takáč zdôraznil, že Slovensko patrilo medzi krajiny s vysokou podporou pestovania cukrovej repy a výroby cukru, vrátane viazaných platieb, zákazu dovozu cukru z Ukrajiny či podpory prostredníctvom zelenej nafty.

Napriek tomu sa podľa neho cukrovar postupne menil skôr na distribučný sklad, keďže produkcia dosahovala približne 80-tisíc ton ročne, zatiaľ čo materská spoločnosť predávala trojnásobok.

Minister poukázal aj na nižšiu produktivitu pestovania cukru na Slovensku v porovnaní so západnou Európou, prebytok cukru na trhu a meniace sa spotrebiteľské návyky. Ukončenie výroby zasiahne viac než 90 zamestnancov, ktorých cukrovar prepustí.

Opozičné KDH považuje rozhodnutie o ukončení výroby v cukrovare za vážny signál zlyhávania štátu v ochrane strategických odvetví potravinárstva. Ide o krok, ktorý má dlhodobé dôsledky pre potravinovú sebestačnosť, regionálnu zamestnanosť aj bezpečnosť dodávok potravín.

Uviedlo to komunikačné oddelenie KDH. Slovensko sa týmto rozhodnutím podľa hnutia dostáva do situácie, keď má už len jeden funkčný cukrovar, čo výrazne zvyšuje zraniteľnosť SR.

(tasr, mja)

  |  

Rubio údajne navštívi Bratislavu a Budapešť

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio by mal navštíviť Bratislavu a Budapešť po tom, ako sa koncom budúceho týždňa zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Podľa servera szmo.hu to uviedol investigatívny novinár Szabolcs Pányi, ktorý však upozornil, že program ešte nie je potvrdený.

„Podľa jeho aktuálneho programu, ktorého podrobnosti pozná môj zdroj, navštívi 15. februára Bratislavu, a potom 15. a 16. februára Budapešť. Samozrejme, v tomto mimoriadne turbulentnom období svetovej politiky sa to ešte môže zmeniť,“ citoval server Panyiho, ktorý sa špecializuje na národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku a vplyv Ruska a Číny v strednej Európe.

Podľa investigatívneho novinára nie je návšteva Rubia prekvapujúca, keďže slovenský premiér Robert Fico (Smer) a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nedávno navštívili USA, kde s prezidentom Donaldom Trumpom diskutovali okrem iného o energetike. Očakáva sa, že energetika bude aj témou Rubiových rokovaní v Bratislave a Budapešti.

(tasr, mja)