Mikloško: Pápežovi som povedal, že sa za neho modlíme každý večer a nech vydrží

Videli sme vás, že ste sa po príchode pápeža dostali s Františkom do reči, sršali ste úsmevmi, o čom ste hovorili?

Áno, bolo to skvelé, ale začnem trošku inak. Sledoval som pápeža Františka dnes v Budapešti, mal som pocit, že je dosť unavený, zvlášť keď si jednou rukou pomáhal držať druhú ruku, bolo to vidieť aj potom u nás, keď schádzal schodíkmi z lietadla, napríklad už to, ako ťažko a opatrne kráčal z lietadla dole na letisko.

K tomu privítaniu, pani prezidentka Svätému Otcovi postupne predstavovala jednotlivých hostí, bolo príjemné vidieť, že pápeža vítala celá vládna politická špička, od pani prezidentky, cez predsedu parlamentu, premiéra, ministra zahraničných vecí a ďalších významných hostí. Všimol som si pápežov kontakt s pani Hertou Vyšnou, ktorá prežila holokaust, ako ju chytil obidvomi rukami. A potom kontakt s pani Máriou Jasenkovou, ktorá sa stará o onkologicky choré deti. František jej povedal, že jej ďakuje za všetky tie malé deti. Bolo to dojímavé.

A váš rozhovor?

Pani prezidentka ma predstavila ako disidenta spred roku 1989 a prvého predsedu parlamentu, pápežovi Františkovi som povedal, že mu ďakujeme, že prišiel a že sa spolu s manželkou Jankou za neho každý večer modlíme, dodal som, vydržte! On sa zasmial a povedal, že to znie ako z komunizmu, to vydržte. (Smiech.)

Som poctený, že som na pamiatku dostal od Svätého Otca pamätnú medailu, na jednej strane je pápežov znak, na druhej Sedembolestná Panna Mária a latinský nápis odkazujúci na návštevu Slovenska. Vymenil som si ešte pár krátkych viet s kardinálom Parolinom, ktorý je v podstate ministrom zahraničných vecí Svätej stolice.

Vaše prvé dojmy z úvodu návštevy sú aké?

V autobuse som potom cestoval so slovenskými biskupmi, rozprávali sme sa, jeden z nich – myslím, že celkom úprimne a presne vystihol, – že nikto z nás to ešte celkom nevie uchopiť, už aj to, aký je dôvod pápežovej návštevy Slovenska. Teraz by som dodal, že je za tým Duch Svätý, že si na to musíme počkať.

Je tu ešte jeden ďalší rozmer. Primátor Vallo povedal, že hoci nemá blízko k tomuto prostrediu, že to bol pre neho osobne silný zážitok. Viete, keď pápež pristúpi k človeku, máte pocit, že vníma iba vás, že sa sústredí iba na vás, uskutoční sa osobný rozhovor, ide z toho ľudské dobro.

Napokon, darí sa to sprostredkovať aj vášmu kolegovi Bohumilovi Petríkovi, je skvelé, že Štandard sprevádza pápeža priamo v lietadle, pán Petrík prináša cenné postrehy.

Ako ste vnímali prvé verejné vystúpenie na pôde nunciatúry?

Veľmi silno z toho stretnutia a pápežovho príhovoru bolo cítiť, že Slovensko vníma ako krajinu, ktorá vyznáva srdečnosť, dôveru, ľudskosť. Myslím, že to nie je nevýznamné, že pápež nás takto vníma, že to o nás zachytil, myslí si to.

Niečo mi to pripomenulo. Pamätám si ešte z čias komunizmu, keď k nám prichádzali ľudia zo Západu, ktorí nám pomáhali a podporovali nás, aj oni hovorili o tom istom, o našej prívetivosti, ľudskosti, srdečnosti. Vnímali rozdiel oproti prijatiu v Prahe či inde vo východnej Európe, kde zas videli iné prednosti. Myslím, že je to naša charizma, naša vlastnosť a mali by sme si toho byť celkom pokojne vedomí. Dnes môžeme dodať, že o nej vie aj pápež. (Úsmev.)

Okrem pápežovho príhovoru vystúpil na nunciatúre aj evanjelický biskup Ivan Eľko, ako zástupca Ekumenickej rady cirkví v SR, zdalo sa, že si s pápežom porozumeli a boli podobne naladení.

Áno, tá veta o prekonaní starej schémy, kde kríza jednej cirkvi predstavuje výhodu pre inú, že dnes je už prekonaná a sme v tom spolu, bola dobrým vyjadrením – a okrem pomerov na Slovensku veľmi dobre vystihuje aj pána biskupa Ivana Eľka a vôbec všetkých troch evanjelických biskupov. Pre Slovensko sú Božím darom, svojou otvorenosťou, ekumenizmom vnášajú do našich pomerov úplne iný rozmer a najmä veľkú dôveru do všetkého.

V minulosti sa tesne pred návštevou pápeža Jána Pavla II. zvyklo hovoriť o nákladoch na cestu, mnohí sa sťažovali na obmedzenia, teraz to nie je počuť, zdá sa, že sme v niečom dozreli..

Tiež mám ten pocit, hovoril som aj s pánom premiérom Hegerom a poďakoval som sa mu, že vláda poskytla všetky potrebné veci, nielen peniaze, ale aj organizáciu, myslím to ako občan, mám z toho dobrý pocit. Keď sa pozriem okolo, vnímam, že odozva tejto cesty je silná všade, v televíziách, dokonca bulvárnych médiách, nikto tu nevyťahuje peniaze, dopravu, to všetko. Pápež vyžaruje isté fluidum, mám pocit, že ho majú radi všetci.