Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šaško verí, že predstavením plánu v sektore presvedčí väčšinu lekárov o stiahnutí výpovedí

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom už podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve.

"Ja budem pokojne rokovať aj do 31. decembra nonstop, aby som veľkú väčšinu lekárov presvedčil, že to čo chceme robiť, je udržateľné a nastaviteľné," povedal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v pondelok počas diskusie na konferencii Jesenná Itapa v Bratislave. Svoj plán krokov v sektore by chcel predstaviť na odvetvovej tripartite o dva týždne.

K prebiehajúcim rokovaniam s Lekárskym odborovým združením (LOZ) sa vyjadrovať nechcel. "Pokiaľ neprejdeme všetko, tak sa nechcem k čiastkovým krokom vyjadrovať, lebo myslím, že ak majú byť rokovania úspešné pre slovenského pacienta, tak to nemá absolútne žiadnu pridanú hodnotu," vysvetlil. Rokovania sú však podľa jeho slov vecné a o vzájomnom rešpekte.

Lekárski odborári sú zo zasadnutia pracovnej skupiny sklamaní. Z rezortu financií nik neprišiel

Mohlo by Vás zaujímať Lekárski odborári sú zo zasadnutia pracovnej skupiny sklamaní. Z rezortu financií nik neprišiel

Minister zároveň avizoval, že do konca roka na rokovanie vlády predloží materiál, ktorý má zabezpečiť vznik monitorovacieho výboru k memorandu, ktoré LOZ podpísalo v roku 2022 s vtedajším vládnym kabinetom.

Vysvetlil, že ide o jeden z bodov memoranda, ktorý od jeho podpisu v roku 2022 nebol splnený. Cieľom výboru má byť kontrola plnenia memoranda. "Budem hovoriť aj s premiérom, aby takýto výbor bol zriadený, aby sme sa pravidelne stretávali," dodal.

Viac ako tritisíc lekárov už výpovede podalo, zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda. Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

PS vyzýva Suska na zriadenie medzirezortnej skupiny pre problematiku násilia na ženách

Progresívci chcú vedieť, aké konkrétne opatrenia ide rezort spravodlivosti spraviť na pomoc týraným ženám a Boris Susko (Smer) by mal podľa hnutia taktiež vysvetliť, ako ide zabezpečiť vyhlásenie dotačnej výzvy pre subjekty pomáhajúce týraným ženám.

Susko má podľa poslankyne Beáty Jurík na stole návrh k problematike riešenia násilia na ženách, ktorý vypracovala pred niekoľkými rokmi pracovná skupina.

"Vyzývame vás, aby ste opätovne zriadili pracovnú skupinu, ktorá by bola medzirezortná a do ktorej by boli okrem občianskeho sektora prizvaní aj poslanci Národnej rady," povedala Jurík. Tvrdí, že hnutie už na takomto návrhu pracuje a chce byť ministerstvu nápomocné. Žiada aj o účasť v pracovnej skupine.

Jurík poukázala tiež na smernicu Európskej únie, ktorá nahrádza Istanbulský dohovor posudzujúci predovšetkým všetky druhy násilia voči ženám a aktualizuje ho. "Vláda má dnes zhruba dva roky, aby túto smernicu transponovala do nášho práva. Ja sa pýtam na čo čakáme," podotkla.

Každý deň zabije partner alebo rodina 140 žien, domov je najnebezpečnejším miestom, tvrdí OSN

Mohlo by Vás zaujímať Každý deň zabije partner alebo rodina 140 žien, domov je najnebezpečnejším miestom, tvrdí OSN

Progresívne Slovensko na aktuálnu schôdzu parlamentu zároveň predkladá návrh úpravy Trestného zákona. Má sa týkať redefinície znásilnenia, úpravy premlčacej doby, pridania domáceho násilia do Trestného zákona, týrania blízkej osoby, kybernásilia aj vraždy ženy.

"Je to prvýkrát, čo na Slovensku niekto navrhuje pridať do Trestného zákona vraždu ženy. Považujeme to za dôležité obzvlášť pre to, že bez takejto definície nie je možné nastaviť efektívny systém predchádzania tejto najhoršej situácii, akú môžeme v oblasti rodovo podmieneného násilia zažiť," priblížila Jurík.

Zuzana Števulová zároveň poukázala na to, že tento rok ešte ministerstvo spravodlivosti nevyhlásilo dotačnú schému na pomoc obetiam násilia pre akreditované subjekty a intervenčné centrá. "Tohtoročné projekty budú končiť a ja sa pýtam, čo bude s touto pomocou od januára 2025 a čo robí ministerstvo, aby túto výzvu vyhlásilo," skonštatovala.

Téme násilia na ženách sa venovali aj na parlamentnom výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Opoziční poslanci skritizovali, že sa na ňom nezúčastnil minister spravodlivosti, respektíve zástupca rezortu. Chceli sa ho podľa vlastných slov okrem iného pýtať na pracovnú skupinu k násiliu na ženách.

Opozičné poslankyne chcú predložiť parlamentu uznesenie k odsúdeniu násilia na ženách

Mohlo by Vás zaujímať Opozičné poslankyne chcú predložiť parlamentu uznesenie k odsúdeniu násilia na ženách

Ministerstvo spravodlivosti reagovalo, že pripravuje v spolupráci s ministerstvom práce a neziskovými organizáciami, ktoré majú skúsenosti v oblasti pomoci ženám zažívajúcich násilie, komplexnú legislatívu. Tá bude podľa rezortu definovať intervenčné centrá a bezpečné domy, podmienky pre ich vznik a fungovanie, ako aj spôsob financovania.

Najbližšie stretnutie sa uskutoční v januári 2025. "Výzvy pre obete a intervenčné centrá budú zverejnené v najbližšom čase. Bolo nutné pripraviť nové zmluvy v súlade s aktuálnou legislatívou," priblížilo ministerstvo.

Tvrdí, že pripravuje aj výzvu pre ľudské práva, ktorá rovnako môže napomôcť projektom v tejto oblasti. "Na každej žene záleží a Ministerstvo spravodlivosti SR je pripravené v rámci svojich kompetencií poskytnúť ženám pomoc a ochranu v prípade potreby," deklarovalo.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič kritizuje návrh Šaška: Predĺži čakacie lehoty na vyšetrenie aj deťom s rakovinou

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič poznamenal, že súčasná vláda spravila z malých pacientov rukojemníkov.

"Marek Krajčí ako minister zdravotníctva v roku 2021 presadil zavedenie zákona určujúceho pri 621 diagnózach maximálny počet dní, do kedy dostane pacient adekvátnu zdravotnú starostlivosť - vyšetrovanie či operáciu.

V prípade, ak to zdravotná poisťovňa nezabezpečí, pacient môže ísť kamkoľvek v rámci Európskej únie do nemocnice, ktorú si vyberie, a zdravotnú starostlivosť dá preplatiť poisťovni," vysvetlil Matovič.

Podotkol, že poisťovne na prichystanie sa dostali dva roky, keďže zákon mal nadobudnúť účinnosť od januára 2024. "Dolinková (bývalá ministerka Zuzana Dolinková, pozn. red) to však pred rokom posunula o rok. My sme čakali na to posunutie na január 2025," zhodnotil.

Najnovšie však minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) posunul do medzirezortného pripomienkového konania návrh zmeny zákona, v rámci ktorého túto úpravu vypustil pre detí s rakovinou.

"Že nebudú mať garantovaný čas, do kedy budú operované. Vyhodiť to zo zákona je to najzvrhlejšie, čo sa v politike urobiť dá," konštatoval Matovič.

"Keď malému dieťaťu bude diagnostikovaný akýkoľvek nádor nervového systému, miesto toho, ako to garantoval Krajčí, že do sedem dní musí byť takéto dieťa operované, súčasný minister zdravotníctva s posvätením strany Hlas a celej vlády hovorí, že akýkoľvek termín bude zrušený a tieto deti a ich rodičia nebudú mať garantované vôbec nič," zhodnotil líder hnutia Slovensko s dôvetkom, že avizované diagnostické vyšetrenie do sedem dní aktuálny návrh mení na lehotu 30 dní.

"Toto sú hyeny v praxi, rozhodli sa napľuť do očí rodičom a deťom, ktorým bola diagnostikovaná rakovina," uzavrel.

Krajčí ho doplnil, že vtedajší návrh vyhlášky, a teda aj konkrétne lehoty, pripravovali odborníci. Poukázal, že garantované sedemdňové lehoty aj pri nádoroch kože, oka, prsníkov či ucha chce súčasná vláda zrušiť.

"Lehotu pri vyšetrení krčku maternica chcú posunúť z 21 dní na 45 dní. Pri kardiologických diagnózach, napríklad pri operácii chlopne, sa mali zrealizovať do polroka. Minister navrhuje lehotu na 395 dní. A pretože kardioústavy nedostanú dostatok financií od poisťovní, pacienti musia čakať. A kardioústavy sú akciové spoločnosti, a nemôžu sa zadlžovať," uzavrel Krajčí s dôvetkom, že minister namiesto financií pre ústavy radšej predlžuje čakacie lehoty na vyšetrovanie.

(max)

Minúta  |  

Netanjahu prijal pozvanie Orbána. Ten nedbá na zatykač Medzinárodného trestného súdu

Tento krok bol reakciou na vydanie zatykača na Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany v súvislosti s obvineniami z vojnových zločinov.

Po vydaní zatykača Viktor Orbán v rozhlasovom rozhovore označil rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) za „drzé“ a za „prilievanie oleja do ohňa“.

Okamžite pozval Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na návštevu, čo premiér rýchlo prijal a kolegovi vyjadril vďaku za podporu. „Maďarsko, podobne ako naši americkí priatelia, preukázalo neochvejnosť na strane spravodlivosti,“ povedal.

Berlín zrejme Netanjahua nezatkne pre nacistickú históriu Nemecka

Mohlo by Vás zaujímať Berlín zrejme Netanjahua nezatkne pre nacistickú históriu Nemecka

Obvinenia ICC, ktoré zahŕňajú genocídu a vojnové zločiny, vyvolali rozporuplné reakcie v globálnom meradle. Maďarsko sa ostro postavilo proti rozhodnutiu Medzinárodného trestného súdu a minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil zatykač za „hanbu medzinárodného súdneho systému“.

Viktor Orbán zdôraznil, že Maďarsko rozhodnutie ICC nevykoná, čím ešte viac posilnil svoje vzťahy s Izraelom.

(lup)

Minúta  |  

Nemecký vicekancelár: pri podpore Ukrajiny sa urobilo viacero chýb

Nemecký minister hospodárstva a vicekancelár Robert Habeck v nedeľu vyhlásil, že Nemecko napríklad príliš neskoro dodalo potrebné zbrane Ukrajine po začiatku vojny vo februári 2022.

Nemecko „vždy meškalo" s dodávkami zbraní, povedal Habeck v diskusnej relácii verejnoprávnej televízie ARD. Minister zároveň vyjadril nespokojnosť s oneskorenými dodávkami tankov Leopard a povedal, že situácia sa teraz opakuje v súvislosti s riadenými strelami Taurus.

Minister podporil nedávny telefonát kancelára Olafa Scholza s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý vyvolal ostrú kritiku zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ďalších predstaviteľov. Habeck však zdôraznil, že je dôležité zapojiť sa do diskusií o konflikte s obomi bojujúcimi stranami.

Habeck sa vyjadril aj k téme rozpadu vlády, pričom odmietol kritiku, že koalícia sa rozpadla pre egá jej predstaviteľov, píše DPA. Podľa ministra bolo príčinou rozpadu rozhodnutie ústavného súdu o rozpočte na rok 2024.

V rámci neho došlo k zákazu čerpania nevyužitých prostriedkov určených na pandémiu ochorenia COVID-19 na iné rozpočtové záležitosti. Podľa Habecka to zabránilo koalícii dosiahnuť pokrok a následne sa „trápila" ďalší rok.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael v podstate súhlasil s prímerím s Hizballáhom v Libanone, ktoré sprostredkovali Spojené štáty

Premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu viedol konzultácie na vysokej úrovni, počas ktorých boli schválené hlavné princípy dohody.

Hoci sú ešte potrebné ďalšie úpravy, návrh bol už oznámený libanonskej strane. Podľa izraelských médií sa Netanjahu snaží predstaviť prímerie verejnosti ako výhodu pre Izrael, nie ako kompromis.

Dohoda predpokladá prímerie a postupné stiahnutie Hizballáhu severne od rieky Litani, pričom zodpovednosť za južný Libanon prevezme libanonská armáda. Izraelské sily sa následne stiahnu z tejto oblasti a začnú rokovania o sporných pohraničných územiach.

Monitorovanie prímeria má zabezpečiť medzinárodný orgán vedený USA, pričom Izrael očakáva záruky, že v prípade porušenia dohody bude môcť vojensky zasiahnuť.

Hizballáh v nedeľu cielil aj na vojenskú základňu na predmestí Tel Avivu

Mohlo by Vás zaujímať Hizballáh v nedeľu cielil aj na vojenskú základňu na predmestí Tel Avivu

Napriek prebiehajúcim rokovaniam v nedeľu Hizballáh výrazne zintenzívnil svoje útoky na Izrael, vypálil viac ako 250 rakiet a spôsobil zranenia niekoľkým ľuďom. Izrael reagoval sériou leteckých útokov na objekty Hizballáhu v Bejrúte.

Spojené štáty vyvíjajú tlak na urýchlené schválenie prímeria. Osobitný vyslanec Amos Hochstein varoval, že ak sa dohoda nepodarí uzavrieť, sprostredkovanie bude odložené až do januára 2025 po nástupe nového prezidenta Donalda Trumpa.

V pondelok má do Izraela pricestovať bývalý americký veľvyslanec Dan Shapiro, ktorý má pomôcť doladiť posledné detaily návrhu.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.