Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán zvolal bezpečnostnú radu pre výpadok ropy z ropovodu Družba

Maďarský premiér Viktor Orbán zvolal podľa portálu Index Radu pre energetickú bezpečnosť. Dôvodom je situácia, ktorú označil za „ukrajinské energetické vydieranie“. Od 27. januára totiž neprúdi do Maďarska ruská ropa cez ropovod Družba.

Vláda tvrdí, že neexistujú technické prekážky a že zastavenie tranzitu je politickým rozhodnutím Kyjeva s cieľom vyvíjať tlak na Budapešť v súvislosti so vstupom Ukrajiny do Európskej únie a otázkou pomoci.

Maďarsko reagovalo zastavením vývozu nafty na Ukrajinu, uvoľnením časti strategických rezerv a zablokovaním pomoci vo výške 90 miliárd eur. Európska komisia zvolala mimoriadne zasadnutie k bezpečnosti dodávok. Ruský plyn do krajiny neprichádza už takmer mesiac.

Podľa správy pripravenej pre vládu, ktorá sa odvoláva na spravodajské informácie, ukrajinské vedenie vedome pripravovalo zastavenie dodávok ako politický nástroj. Dokument uvádza, že poškodenie v oblasti Brody v Ľvovskej oblasti neodôvodňuje dlhšie odstavenie a systém by umožňoval obnovenie tranzitu.

Spor sa dotkol aj Chorvátska, ktoré nepodporuje prepravu ruskej ropy cez ropovod Adria do Maďarska ani na Slovensko. Spoločnosť MOL uviedla, že Adria je len doplnková trasa a jej kapacita by umožnila prevádzku rafinérií približne na 80 percent.

(max)

Minúta  |  

Teherán údajne zvažuje ústupky USA, žiada uznať obohacovanie

Irán a Spojené štáty majú odlišné názory na rozsah a mechanizmus zrušenia sankcií voči Teheránu výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. Povedal to v nedeľu agentúre Reuters vysoký iránsky predstaviteľ a dodal, že nové rozhovory sú naplánované na začiatok marca.

Úradník poznamenal, že Teherán by mohol vážne zvážiť kombináciu exportu časti svojich zásob vysoko obohateného uránu, čím by sa znížila jeho čistota, a regionálneho konzorcia na obohacovanie uránu. Na oplátku ale musí byť uznané právo Iránu na „mierové jadrové obohacovanie“.

„Rokovania pokračujú a existuje možnosť dosiahnutia predbežnej dohody,“ zhodnotil.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí v piatok vyhlásil očakávanie, že protinávrh pripravia do niekoľkých dní po rokovaniach o jadrovom programe so Spojenými štátmi tento týždeň. Americký prezident Donald Trump však reagoval, že zvažuje obmedzené vojenské údery.

Vysoký predstaviteľ neopomenul, že Teherán sa nevzdá kontroly nad svojimi ropnými a nerastnými zdrojmi, ale americké spoločnosti sa vždy môžu podieľať ako dodávatelia na iránskych ropných a plynových poliach.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pri Bukóze uniká zásaditá látka, hasiči spevňujú hrádzu rieky

Na odkalisku v katastri obce Nižný Hrabovec v okrese Vranov nad Topľou, ktoré využíval závod Bukóza, zistili v sobotu 21. februára zhoršenie situácie a únik látok. Cez hrádzu začala pretekať čierna zásaditá látka s pH 11, pričom hrozilo, že sa dostane do rieky Ondava.

Podľa predsedu Združenia miest a obcí vranovského regiónu Jána Fenčáka hasiči v sobotu do večera uniknutú látku neutralizovali a zberali.

V nedeľu pokračovali práce na spevnení a navyšovaní hrádze približne 500 vrecami s pieskom. Do zásahu sa zapojili profesionálni aj dobrovoľní hasiči z okolia. Opatrenia majú zabrániť ďalšiemu pretekaniu, keďže hrozia zrážky a situácia je podľa Fenčáka veľmi vážna. Zásah sa týka katastra Nižného Hrabovca a čiastočne aj obce Kučín.

Inšpekcia životného prostredia odobrala vzorky na analýzu, výsledky by mali byť známe v utorok 24. februára. Už 18. februára vyhlásili pre havarijný stav v areáli Bukózy v Hencovciach mimoriadnu situáciu po úniku čierneho lúhu. Hasiči tam inštalovali špeciálne kontajnery na zachytávanie nebezpečných látok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ak Republika uspeje vo voľbách, Uhríka v Bruseli nahradí Belousovová

Predseda Republiky Milan Uhrík v relácii Politika 24 na Joj24 uviedol, že výsledky volebných prieskumov berie strana s pokorou. „Zmyslom naše politickej existencie nie je presadiť náš politický program,“ podotkol s dôvetkom, že strana by po voľbách mala záujem o rezorty obrany, vnútra a zdravotníctva.

Ak sa Republika po voľbách dostane do parlamentu, Uhrík sa vzdá mandátu europoslanca a vráti sa na Slovensko. Náhradníčkou by bola Anna Belousovová.

Stranu Smer nepokladá za „vysnívaného koaličného partnera“, lebo vládnu spoluprácu s ním neprežili viaceré strany. Prekážajú mu aj kauzy spojené s členmi Smeru.

„Nechcem skončiť tak, že by sme boli nútení kryť rozkrádačky, s ktorými nemáme nič spoločné,“ vyhlásil Uhrík s dôvetkom, že Smer by nemal mať silové rezorty, aby nemohol ovplyvňovať vyšetrovania a diskreditačné kampane.

V Hlase podľa predsedu Republiky cítiť progresívne krídlo, ktoré reprezentuje napríklad minister školstva Tomáš Drucker, ale povolebnú spoluprácu nevylúčil.

Doplnil, že má korektné vzťahy s koaličnými stranami aj opozičným KDH či mimoparlamentným hnutím Borisa Kollára. Odsúdil, že progresívci nechcú s nimi chodiť do diskusií. Nevie si predstaviť dlhodobú spoluprácu s PS, iba hlasovanie za určité zákony.

V komunálnych voľbách Republika spolupracuje s SNS. Nevylúčil, že sa spoja aj pred národnými parlamentnými voľbami.

(est)

Minúta  |  

Berlín sa uchádza o OH 2036 napriek obavám z nacistického výročia

Nemecko sa nevzdáva ambície hostiť letné olympijské hry v roku 2036, hoci tento termín vyvoláva historické rozpaky.

Prezident Frank-Walter Steinmeier upozornil, že sté výročie berlínskych hier z roku 1936, ktoré Adolf Hitler zneužil na nacistickú propagandu, je pre krajinu citlivé.

Šéf Nemeckej olympijskej športovej federácie Thomas Weikert však tvrdí, že všetky možnosti – roky 2036, 2040 aj 2044 – zostávajú otvorené. O tom, kedy sa hry vrátia do Európy, rozhodne Medzinárodný olympijský výbor.

Weikert zdôraznil, že Nemecko musí byť pripravené na ktorýkoľvek termín a chce sa svetu ukázať ako moderná demokratická krajina. Podobne to vníma aj bývalý kancelár Gerhard Schröder, podľa ktorého by rok 2036 mohol byť príležitosťou ukázať, čo sa krajina zo svojej histórie naučila.

O hry prejavili záujem aj Budapešť, Dauha či Saudská Arábia.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Učitelia si po smrti študenta písali o nutnosti antifašistického násilia

Smrť Quentina Deranquea, ktorého na okraji konferencie Rima Hassan v Lyonskom inštitúte politických štúdií (IEP) ubili členovia skupiny Jeune Garde, znovu otvorila debatu o ľavicovej politizácii niektorých akademických inštitúcií.

Podľa denníka Le Figaro dvaja profesori na Sciences Po Paris tragédiu bagatelizovali a naznačili, že obeť si za útok mohla sama. Píše o tom Le Journal du Dimanche.

Výroky zazneli v skupinovom chate na WhatsAppe s približne 250 profesormi pod názvom „Súkromné debaty profesorov Sciences Po“. Objavili sa tam tvrdenia, že „títo malí nacisti dostali, čo hľadali“, ako aj úvahy, či bolo antifašistické násilie nevyhnutné.

Jeden z vyučujúcich označil Quentina za „nacionalistického aktivistu“ a neskôr zaznelo aj tvrdenie, že „on je antifašista a ten mŕtvy je neonacista“.

Zverejnenie týchto vyjadrení vyvolalo rozsiahlu kontroverziu. Bývalý minister vnútra a líder republikánov Bruno Retailleau ostro reagoval a vyhlásil, že je hanbou, ak sa prestížna škola správa ako ideologické laboratórium pre krajnú ľavicu a ospravedlňuje neospravedlniteľné.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.