Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prenasledovanie kresťanov v Iráne prudko rastie

Počet zatknutých kresťanov v Iráne sa v roku 2025 takmer zdvojnásobil. Podľa spoločnej správy organizácií Open Doors, Article18, CSW a Middle East Concern bolo pre vieru alebo náboženské aktivity zadržaných 254 ľudí oproti 139 v roku 2024.

Zároveň prudko narástol počet odsúdených – viac než dvojnásobok kresťanov čelil väzeniu, vyhnanstvu či núteným prácam. Iránske súdy im tento rok udelili spolu 280 rokov väzenia a najmenej jedenásť osôb dostalo trest desať a viac rokov.

Správa s názvom „Obetní baránkovia“ upozorňuje, že represie zosilneli najmä po krátkej vojne s Izraelom v júni 2025, keď pribudla aj nenávistná rétorika voči náboženským menšinám.

Organizácie vyzývajú medzinárodné spoločenstvo, aby Teherán niesol zodpovednosť za porušovanie náboženskej slobody a aby štáty zabezpečili férové azylové konania pre iránskych kresťanov. Irán sa dlhodobo nachádza medzi krajinami, kde je prenasledovanie kresťanov najintenzívnejšie.

(mja)

Minúta  |  

Reform UK sľubuje deportovať 600-tisíc ilegálnych migrantov

Tieňový minister vnútra Británie za stranu Reform UK Zia Yusuf predstavil plán radikálneho sprísnenia migračnej politiky. Tvrdí, že škody spôsobené politikou otvorených hraníc sú „hlboké“, no stále zvrátiteľné, píše web European Conservative.

Predseda strany Nigel Farage sľubuje počas prvého volebného obdobia deportovať viac než 600-tisíc ilegálnych migrantov, čo by znamenalo približne 120-tisíc návratov ročne. Krajiny, ktoré odmietnu prijímať späť svojich občanov, by podľa návrhu čelili vízovým sankciám.

Reform UK zároveň opakuje zámer vystúpiť z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý podľa nej brzdí účinné vyhosťovanie.

Opatrenia majú stranu odlíšiť od labouristov aj konzervatívcov, ktorých obviňuje z nečinnosti.

(mja)

Minúta  |  

Varšava vytvorila vyšetrovací tím poľských stôp v kauze Epsteina

Poľský minister spravodlivosti Waldemar Żurek zriadil špeciálny analyticko-koordinačný tím, ktorý má preveriť možné poľské prepojenia v kauze Jeffreyho Epsteina. Reaguje tak na zverejnenie približne troch miliónov strán dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti, v ktorých sa objavujú aj poľské stopy.

Varšava chce zároveň požiadať USA o sprístupnenie utajovaných materiálov, aby mohla preveriť podozrenia z obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania maloletých.

Tím povedie samotný minister a budú v ňom zástupcovia prokuratúry, polície, bezpečnostných služieb či pohraničnej stráže. Ich úlohou bude analyzovať dostupné informácie, koordinovať postup úradov a zabezpečiť ochranu prípadných obetí.

Żurek zdôraznil, že štát musí nestranne preveriť, či na území Poľska dochádzalo k trestnej činnosti a či boli zapojení poľskí občania. Epsteinova kauza, ktorá otriasla viacerými krajinami, tak môže mať podľa všetkého aj poľský rozmer.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Obhajoba Bombica žiada oslobodenie spod obžaloby

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku zaznela viac než trojhodinová záverečná reč advokáta Davida Lindtnera v procese s Danielom Bombicom, obžalovaným z extrémistickej trestnej činnosti. Obhajca postupne spochybnil jednotlivé skutky aj znalecký posudok, ktorý označil za nepoužiteľný.

Podľa neho sa nepodarilo preukázať, že by Bombic vedome propagoval ideológiu white power alebo že by symboly a výroky, ktoré použil, mali extrémistický charakter.

Lindtner argumentoval aj pri publikácii Protokoly sionských mudrcov, ktorú označil za verejne dostupnú, a spochybnil, že by jej šírenie automaticky znamenalo trestný čin. Rovnako odmietol tvrdenia poškodeného Michala Štromajera o výraznom zásahu do jeho života.

Ak by súd predsa len rozhodol o vine, obhajoba navrhuje miernejší trest, keďže ide podľa nej o prvopáchateľa a o verbálne skutky. Bombic naďalej trvá na nevine, jeho záverečná reč je naplánovaná na 10. marca.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Blanár: Slovensko prezentovalo výhrady k sankciám i Rade mieru

Slovensko vyjadrilo na zasadnutí Rady EÚ politickú výhradu k 20. balíku sankcií proti Rusku. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár upozornil, že ďalšie sankcie by mohli podľa neho negatívne ovplyvniť mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA.

Diskusia sa týka najmä opatrení proti takzvaným tieňovým flotilám prepravujúcim ruskú ropu a plyn. Viaceré krajiny s námornými prístavmi majú podľa Blanára podobné obavy a rokovania pokračujú.

Šéf slovenskej diplomacie zároveň kritizoval Ukrajinu za nedostatočnú komunikáciu v otázke zastavenia dodávok ropy cez ropovod Družba do SR a Maďarska. Bratislava žiada vyslanie inšpekčnej skupiny Európskej komisie, ktorá by posúdila rozsah poškodenia.

Blanár zdôraznil, že Slovensko napriek sporom Ukrajine pomáha – dodáva naftu, plyn reverzným tokom, elektrinu aj generátory a financuje obnovu civilnej infraštruktúry.

Slovensko sa síce odmietlo stať členom Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa, no zúčastnilo sa na jej prvom zasadnutí vo Washingtone ako pozorovateľ. Blanár vysvetlil, že Bratislava má k formátu viaceré výhrady.

Prekáža jej najmä to, že v ňom nie je zastúpená Palestína a že mandát rady podľa nej presahuje rámec Gazy, hoci pôvodná rezolúcia mala byť zameraná práve na tento región.

Napriek tomu šéf slovenskej diplomacie označil iniciatívu za jediné aktuálne mierové riešenie, ktoré je momentálne na stole. Krajina chce byť pri ňom prítomná a sledovať jeho vývoj. Zároveň kritizoval postoj niektorých členských štátov EÚ, ktoré spochybnili účasť eurokomisárky Dubravky Šuicovej na rokovaní.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA evakuovali ambasádu v Iráne. Hizballáh chce reagovať

Spojené štáty nariadili evakuáciu personálu bez nevyhnutných úloh z veľvyslanectva USA v Bejrúte. Ministerstvo zahraničných vecí dôvod bližšie nešpecifikovalo, krok však prichádza v čase, keď prezident USA Donald Trump posilňuje americkú vojenskú prítomnosť na Blízkom východe a zvyšuje tlak na Irán, informuje Fox News.

Ambasáda v Libanone zostáva otvorená, no funguje už len s kľúčovým personálom. Opatrenie má byť dočasné a zamerané na bezpečnosť zamestnancov.

Podľa dostupných informácií Iránske revolučné gardy sprísnili kontrolu nad hnutím Hizballáh, ktoré by v prípade amerického útoku na Teherán mohlo byť aktivované. Analytici upozorňujú, že ak by Irán čelil existenčnej hrozbe, mohol by nasadiť Hizballáh proti Izraelu či americkým cieľom v regióne.

Situáciu navyše komplikuje blížiace sa rokovanie v Ženeve o iránskom jadrovom programe, zatiaľ čo rozhodovanie o ďalších krokoch má podľa expertov pevne v rukách úzky okruh poradcov Bieleho domu.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.