Preskočiť na obsah
  |  

Venezuela: Amnestiu využilo takmer 2 200 ľudí

Takmer 2 200 ľudí od prijatia nového venezuelského zákona o amnestii prepustili z väzenia alebo im zrušili právne obmedzenia, uviedol poslanec vládnej strany Jorge Arreaza.

Podľa jeho slov ide o 177 prepustení a viac ako dvetisíc osôb, ktorým zrušili povinnosť pravidelne sa hlásiť úradom. Podaných bolo viac než tritisíc žiadostí a súdy musia rozhodnúť do 15 dní.

Zákon je však terčom kritiky ľudskoprávnych organizácií, ktoré tvrdia, že nepomáha stovkám politických väzňov. Vláda dlhodobo popiera ich existenciu a trvá na tom, že ide o osoby odsúdené za trestné činy.

Amnestia sa vzťahuje na protesty a „násilné akcie“ z rokov 2002 až 2025, no nešpecifikuje konkrétne skutky. Nezahŕňa ani vrátenie majetku či zrušenie sankcií voči médiám.

Opatrenie je zároveň vnímané ako súčasť snahy o normalizáciu vzťahov s USA po januárových politických otrasoch.

(reuters, pir)

  |  

Ukrajina tvrdí, že ukončenie dodávok zo Slovenska sieť nezasiahne

Ukrajinská spoločnosť Ukrenerho tvrdí, že prípadné zastavenie núdzových dodávok elektriny zo Slovenska nebude mať na energetický systém krajiny zásadný vplyv.

Reaguje tak na vyhlásenie premiéra Roberta Fica, podľa ktorého Slovensko odmietne ďalšie žiadosti Kyjeva o núdzovú pomoc, kým sa neobnoví tok ruskej ropy cez ropovod Družba. Ten je mimo prevádzky od konca januára po zásahu ruského dronu na západe Ukrajiny.

Podľa Ukrenerho bola núdzová pomoc zo Slovenska skôr výnimočná a objemovo obmedzená. Zároveň však spor okolo ropovodu zvyšuje napätie medzi Kyjevom, Bratislavou a Budapešťou.

Ukrajina najnovšie informovala, že obnovenie dodávok ropy sa posúva na 25. februára.

Slovensko a Maďarsko tvrdia, že za prieťahy nesie zodpovednosť Ukrajina. Európski ministri zatiaľ nedokázali situáciu diplomaticky urovnať.

(reuters, pir)

  |  

Film ruského respondenta Štandardu získal ocenenie

Film Mr. Nobody against Putin (Pán Nikto proti Putinovi) triumfoval na slávnostnom odovzdávaní 79. ročníka cien Britskej akadémie filmových a televíznych umení (BAFTA) v oblasti dokumentárnych filmov. Film v dánsko-českej koprodukcii režírovali Američan David Borenstein a ruský učiteľ Pavel Talankin, ktorý film sám nakrútil.

Učiteľ základnej školy v ruskom Karabaši v Čeľabinskej oblasti poskytol redakcii Štandardu rozhovor ešte v apríli 2025 – časť z neho bola použitá v článku o propagande na ruských školách a ich militarizácii.

Keď Talankin v roku 2022 dostal za úlohu nakrúcať „vlasteneckú výchovu“ na svojej škole, poňal to po svojom – zachytával všetko bez príkras, následne videomateriál v lete 2024 vyviezol z Ruska a v spolupráci s odborným režisérom vytvoril 90-minútový film, ktorý už premietali vo viacerých európskych krajinách.

Talankin je zatiaľ jediný človek, ktorému sa podarilo vyviezť podobný materiál, navyše v takom objeme. Ako sa pre Štandard v apríli vyjadril, film má iba 90 minút – zverejnenia sa tak nedočkalo zhruba ďalších desať hodín videomateriálu.

„Nakrúcať som začal dva týždne po začiatku vojny,“ spresnil pre Štandard Talankin. Zverejniť časť záznamov prostredníctvom filmu mu nenapadlo hneď – vedel iba to, že nemieni zachytené zábery podľa nariadenia mazať.

(hal, tasr)

  |  

Kanada si predvolala OpenAI po tragickej streľbe

Kanada si predvolala vedenie bezpečnostného tímu spoločnosti OpenAI do Ottawy po tom, ako vyšlo najavo, že firma neoznámila interné obavy týkajúce sa mladíka, ktorý neskôr spáchal streľbu na škole. Osemnásťročný útočník s psychickými problémami začiatkom mesiaca postrelil osem ľudí v západnej časti krajiny a následne spáchal samovraždu.

OpenAI informovala, že jeho účet na ChatGPT zablokovala už vlani pre porušenie pravidiel, no prípad podľa nej nespĺňal interné kritériá na nahlásenie orgánom činným v trestnom konaní.

Minister pre umelú inteligenciu Evan Solomon chce od predstaviteľov firmy vysvetlenie bezpečnostných protokolov a spôsobu vyhodnocovania rizík.

Zdôraznil, že vláda berie ochranu občanov pred online hrozbami vážne a „všetky možnosti sú na stole“. Konkrétne opatrenia zatiaľ nešpecifikoval, no prípad zrejme otvorí širšiu diskusiu o zodpovednosti technologických firiem.

(reuters, mja)

  |  

Poľsko a Francúzsko rokujú o jadrovom odstrašovaní

Poľsko a Francúzsko otvorili diskusiu o jadrovom odstrašovaní. Poľský premiér Donald Tusk počas návštevy Nórska potvrdil, že rokovania prebiehajú, no zatiaľ sú bez konkrétnych návrhov. Tému označil za zaujímavú, zároveň však zdôraznil, že Poľsko musí realisticky zvažovať dostupné nástroje obrany v prípade možnej agresie. Detaily nechcel predčasne komentovať.

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski spolu s českým kolegom Petrom Macinkom odmietli zapojenie do európskeho mechanizmu jadrového odstrašovania.

Obaja pripomenuli záväzky vyplývajúce z Dohovoru o nešírení jadrových zbraní a zdôraznili, že prioritou je skôr rozvoj jadrovej energetiky než úvahy o jadrovej vojne.

Tusk sa zároveň obrátil na prezidenta Karola Nawrockého s výzvou, aby bez odkladu podpísal zákon k programu SAFE, z ktorého má Poľsko získať takmer 44 miliárd eur. Podľa premiéra ide o strategický krok pre bezpečnosť krajiny.

(tasr, mja)

  |  

Prenasledovanie kresťanov v Iráne prudko rastie

Počet zatknutých kresťanov v Iráne sa v roku 2025 takmer zdvojnásobil. Podľa spoločnej správy organizácií Open Doors, Article18, CSW a Middle East Concern bolo pre vieru alebo náboženské aktivity zadržaných 254 ľudí oproti 139 v roku 2024.

Zároveň prudko narástol počet odsúdených – viac než dvojnásobok kresťanov čelil väzeniu, vyhnanstvu či núteným prácam. Iránske súdy im tento rok udelili spolu 280 rokov väzenia a najmenej jedenásť osôb dostalo trest desať a viac rokov.

Správa s názvom „Obetní baránkovia“ upozorňuje, že represie zosilneli najmä po krátkej vojne s Izraelom v júni 2025, keď pribudla aj nenávistná rétorika voči náboženským menšinám.

Organizácie vyzývajú medzinárodné spoločenstvo, aby Teherán niesol zodpovednosť za porušovanie náboženskej slobody a aby štáty zabezpečili férové azylové konania pre iránskych kresťanov. Irán sa dlhodobo nachádza medzi krajinami, kde je prenasledovanie kresťanov najintenzívnejšie.

(mja)