Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ schválila úľavy pre firmy, mení pravidlá udržateľnosti

Rada EÚ definitívne schválila balík „Omnibus I“, ktorý má zjednodušiť pravidlá pre podávanie správ o udržateľnosti a povinnú náležitú starostlivosť podnikov. Cieľ je jasný – znížiť byrokraciu a posilniť konkurencieschopnosť Únie v čase rastúcich geopolitických tlakov.

Povinnosť podávať správy o udržateľnosti sa po novom bude týkať len veľkých firiem s viac ako tisíc zamestnancami a obratom nad 450 miliónov eur. Pri náležitej starostlivosti sa hranica posúva ešte vyššie – na 5-tisíc zamestnancov a obrat 1,5 miliardy eur.

Menšie podniky by tak mali byť lepšie chránené pred prenášaním administratívnej záťaže. Zároveň sa ruší povinnosť vypracovať klimatické prechodné plány a zavádza sa strop sankcií vo výške troch percent celosvetového obratu.

Členské štáty budú mať podľa Európskeho parlamentu rok na transpozíciu smernice, pričom nové pravidlá pre veľké firmy začnú platiť od júla 2029. Podľa predstaviteľov EÚ ide o krok k pružnejšiemu a realistickejšiemu regulačnému rámcu.

(pir)

Minúta  |  

Poľská ministerka chce zákaz mobilov na základných školách

Poľská ministerka školstva Barbara Nowacka navrhla zákaz používania mobilných telefónov na základných školách. Opatrenie sa má týkať žiakov od prvého po ôsmy ročník. Uvádza, že cieľom je obmedziť rušivé vplyvy počas vyučovania.

Výnimku by mohol udeliť učiteľ, ak by bol telefón priamo využitý na vzdelávacie účely.

Termín zavedenia zákazu bude závisieť od toho, akou legislatívnou cestou návrh prejde. Ak by sa stal súčasťou poslaneckej iniciatívy koaličnej Občianskej koalície, účinnosť by mohla prísť už k 1. septembru, vládny návrh by však celý proces predĺžil.

Nowacka zároveň upozornila, že sa pripravuje aj zákon obmedzujúci prístup detí do 15 rokov k sociálnym sieťam. Na jeho tvorbe spolupracuje NASK a ministerstvo digitalizácie, ktoré pracuje na systéme bezpečného overovania veku používateľov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Nemecko hlási prudký pád exportu áut do Číny

Nemecký automobilový priemysel čelí výraznému oslabeniu na čínskom trhu. Vývoz áut a autodielov do Číny sa v roku 2025 medziročne prepadol približne o tretinu a v porovnaní s rekordným rokom 2022 klesol už o viac ako 50 percent.

Kým pred tromi rokmi dosahovala hodnota exportu takmer 30 miliárd eur, dnes je to menej ako 14 miliárd. Podľa Inštitútu nemeckého hospodárstva (IW) nejde o bežný cyklický výkyv, ale o dôsledok masívneho narušenia hospodárskej súťaže a rastúcej systémovej konkurencie zo strany Číny.

Automobilky zároveň stratili pozíciu najväčšieho exportéra do Číny, keď ich predbehol strojársky sektor, no aj ten oslabuje. Kovospracujúci priemysel hlási pokles vývozu, zatiaľ čo dovoz čínskych výrobkov do Nemecka rastie.

Situácia sa vyostruje práve počas návštevy kancelára Friedricha Merza v Pekingu. Spolkové združenie nemeckého priemyslu od neho očakáva, že otvorí citlivé otázky nadmerných kapacít, férovosti trhu a kontrol vývozu kritických surovín.

Ak nedôjde ku korekcii kurzu, podľa expertov môže Európska únia pristúpiť k vyrovnávacím opatreniam vrátane ciel.

(pir)

Minúta  |  

Rusko udelilo pokuty spoločnostiam Telegram aj Google

Ruské súdy udelili pokuty dvom veľkým technologickým firmám – Telegramu a Googlu – za porušenie domácich zákonov o obsahu.

Telegram musí zaplatiť sedem miliónov rubľov, pretože podľa úradov neodstránil príspevky súvisiace s alkoholom a LGBT tematikou, ktoré Moskva považuje za nezákonné.

Platforma je v Rusku mimoriadne populárna, no dlhodobo čelí tlaku zo strany štátu, ktorý jej vyčíta aj nedostatočný boj proti údajne extrémistickému obsahu.

Ešte vyššiu pokutu dostal Google zo skupiny Alphabet. Má zaplatiť viac ako 22 miliónov rubľov za to, že v obchode Google Play umožňoval distribúciu VPN služieb. Tie totiž Rusom poskytujú prístup k zahraničným webom a aplikáciám, ktoré sú v krajine blokované.

Obe rozhodnutia podľa štátnej agentúry TASS zapadajú do širšej snahy Kremľa sprísniť kontrolu nad online priestorom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA lámu rekord v LNG. Európa pohltila väčšinu exportu

Spojené štáty dosiahli v roku 2025 historický rekord vo vývoze skvapalneného zemného plynu, uvádza agentúra TASS.

Do zahraničia dodali 156 miliárd kubických metrov LNG, pričom rozhodujúcim odberateľom bola Európa. Tá absorbovala približne 68 percent celkového exportu, čo podľa údajov amerického ministerstva energetiky predstavuje výrazný medziročný nárast.

Dodávky do európskych krajín vzrástli o 63 percent na 106,6 miliardy kubických metrov.

Naopak, export do Ázie citeľne klesol o 37 percent na 27,3 miliardy kubických metrov. Zaujímavý je aj vývoj v Afrike, kam sa vývoz takmer zoštvornásobil a dosiahol 12,6 miliardy kubických metrov.

Najväčšími dovozcami amerického LNG boli Holandsko, Francúzsko, Egypt, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Spolu predstavovali 43 percent celkového exportu USA, čo naznačuje pokračujúce preskupovanie energetických tokov najmä smerom do Európy.

(pir)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: O zrušení voľby poštou zo zahraničia neviem

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že nemá žiadne informácie o pripravovanej zmene pri voľbe poštou zo zahraničia. Reagoval tak na tvrdenia opozičného PS, podľa ktorého by sa hlasovanie zo zahraničia mohlo obmedziť tak, že Slováci by už nemohli voliť poštou, ale museli by osobne prísť na ambasádu.

Štátny tajomník Radomír Šalitroš označil tieto správy za špekulácie.

Šutaj Eštok zároveň pripomenul, že Hlas dlhodobo presadzuje zmenu jedného volebného obvodu a posilnenie regiónov, no o iných úpravách údajne nevie.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) síce nepredpokladá, že by koalícia pristúpila k zrušeniu voľby poštou, zároveň však naznačil, že diskusia o hlasovaní ľudí žijúcich dlhodobo v zahraničí je podľa neho legitímna.

Aj minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že o prípadných zmenách nemá informácie.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.