Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko hlási prudký pád exportu áut do Číny

Nemecký automobilový priemysel čelí výraznému oslabeniu na čínskom trhu. Vývoz áut a autodielov do Číny sa v roku 2025 medziročne prepadol približne o tretinu a v porovnaní s rekordným rokom 2022 klesol už o viac ako 50 percent.

Kým pred tromi rokmi dosahovala hodnota exportu takmer 30 miliárd eur, dnes je to menej ako 14 miliárd. Podľa Inštitútu nemeckého hospodárstva (IW) nejde o bežný cyklický výkyv, ale o dôsledok masívneho narušenia hospodárskej súťaže a rastúcej systémovej konkurencie zo strany Číny.

Automobilky zároveň stratili pozíciu najväčšieho exportéra do Číny, keď ich predbehol strojársky sektor, no aj ten oslabuje. Kovospracujúci priemysel hlási pokles vývozu, zatiaľ čo dovoz čínskych výrobkov do Nemecka rastie.

Situácia sa vyostruje práve počas návštevy kancelára Friedricha Merza v Pekingu. Spolkové združenie nemeckého priemyslu od neho očakáva, že otvorí citlivé otázky nadmerných kapacít, férovosti trhu a kontrol vývozu kritických surovín.

Ak nedôjde ku korekcii kurzu, podľa expertov môže Európska únia pristúpiť k vyrovnávacím opatreniam vrátane ciel.

(pir)

Minúta  |  

Rusko udelilo pokuty spoločnostiam Telegram aj Google

Ruské súdy udelili pokuty dvom veľkým technologickým firmám – Telegramu a Googlu – za porušenie domácich zákonov o obsahu.

Telegram musí zaplatiť sedem miliónov rubľov, pretože podľa úradov neodstránil príspevky súvisiace s alkoholom a LGBT tematikou, ktoré Moskva považuje za nezákonné.

Platforma je v Rusku mimoriadne populárna, no dlhodobo čelí tlaku zo strany štátu, ktorý jej vyčíta aj nedostatočný boj proti údajne extrémistickému obsahu.

Ešte vyššiu pokutu dostal Google zo skupiny Alphabet. Má zaplatiť viac ako 22 miliónov rubľov za to, že v obchode Google Play umožňoval distribúciu VPN služieb. Tie totiž Rusom poskytujú prístup k zahraničným webom a aplikáciám, ktoré sú v krajine blokované.

Obe rozhodnutia podľa štátnej agentúry TASS zapadajú do širšej snahy Kremľa sprísniť kontrolu nad online priestorom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA lámu rekord v LNG. Európa pohltila väčšinu exportu

Spojené štáty dosiahli v roku 2025 historický rekord vo vývoze skvapalneného zemného plynu, uvádza agentúra TASS.

Do zahraničia dodali 156 miliárd kubických metrov LNG, pričom rozhodujúcim odberateľom bola Európa. Tá absorbovala približne 68 percent celkového exportu, čo podľa údajov amerického ministerstva energetiky predstavuje výrazný medziročný nárast.

Dodávky do európskych krajín vzrástli o 63 percent na 106,6 miliardy kubických metrov.

Naopak, export do Ázie citeľne klesol o 37 percent na 27,3 miliardy kubických metrov. Zaujímavý je aj vývoj v Afrike, kam sa vývoz takmer zoštvornásobil a dosiahol 12,6 miliardy kubických metrov.

Najväčšími dovozcami amerického LNG boli Holandsko, Francúzsko, Egypt, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Spolu predstavovali 43 percent celkového exportu USA, čo naznačuje pokračujúce preskupovanie energetických tokov najmä smerom do Európy.

(pir)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: O zrušení voľby poštou zo zahraničia neviem

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že nemá žiadne informácie o pripravovanej zmene pri voľbe poštou zo zahraničia. Reagoval tak na tvrdenia opozičného PS, podľa ktorého by sa hlasovanie zo zahraničia mohlo obmedziť tak, že Slováci by už nemohli voliť poštou, ale museli by osobne prísť na ambasádu.

Štátny tajomník Radomír Šalitroš označil tieto správy za špekulácie.

Šutaj Eštok zároveň pripomenul, že Hlas dlhodobo presadzuje zmenu jedného volebného obvodu a posilnenie regiónov, no o iných úpravách údajne nevie.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) síce nepredpokladá, že by koalícia pristúpila k zrušeniu voľby poštou, zároveň však naznačil, že diskusia o hlasovaní ľudí žijúcich dlhodobo v zahraničí je podľa neho legitímna.

Aj minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že o prípadných zmenách nemá informácie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Google sľubuje prelomové datacentrum, takmer bez potreby vody

Google pokračuje v expanzii v Texase a pri novom dátovom centre sľubuje zásadnú zmenu – výrazné obmedzenie spotreby vody. Podľa firmy má zariadenie využívať pokročilé vzduchové chladenie, pričom voda má byť potrebná len pre „kritické prevádzky“, ako sú kuchyne v areáli.

Ako píše Engadget, projekt zapadá do širšej dvojročnej investície vo výške 40 miliárd dolárov, ktorú spoločnosť oznámila v štáte Texas. Zároveň vyzdvihuje takmer 7 800 megawattov čistej energie, ktorú si zazmluvnila pre svoje potreby u tamojších dodávateľov elektriny.

Tieto kroky prichádzajú v čase rastúceho odporu voči dátovým centrám. Miestne komunity upozorňujú na rast cien elektriny, vyššie emisie aj enormnú spotrebu vody. Šéf OpenAI Sam Altman obavy z vodnej náročnosti označil za „falošné“, no diskusia tým neutíchla.

Objavujú sa dokonca návrhy, napríklad od Elona Muska, presunúť dátové centrá do vesmíru. Odborníci však varujú, že takéto riešenia môžu priniesť nové ekologické riziká.

(pir)

Minúta  |  

PS podáva podnet na NKÚ pre rekonštrukciu Kukurice

Opozičné hnutie PS podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad v súvislosti s rekonštrukciou bývalého internátu Hviezda, známeho ako Kukurica.

Poslankyňa Zuzana Števulová hovorí o plytvaní verejnými financiami a upozorňuje na viaceré položky, ktoré podľa nej výrazne prekračujú primerané náklady.

Spomenula napríklad machovú stenu, veľkú LED obrazovku údajne v rozpore s územným plánom, predražené kuchynky, prémiové spotrebiče či interiérové dvere. Symbolom nehospodárnosti sa podľa nej stali aj pisoáre v hodnote 600 eur za kus.

PS žiada, aby sa NKÚ prípadom zaoberal ešte tento rok.

Rekonštrukcia čelí kritike dlhodobo, a to nielen zo strany opozície, ale aj miestnych obyvateľov, ktorým prekáža svetelný smog.

Útvar hodnoty za peniaze zároveň upozornil na riziko nedostatočného využitia budovy. Ministerstvo obrany pochybenia odmieta.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.