Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH tlačí na Pellegriniho. Chce, aby viac uplatňoval veto

KDH sa obrátilo listom na prezidenta Petra Pellegriniho s výzvou, aby začal aktívnejšie využívať svoje právomoci na ochranu ústavnosti a parlamentnej demokracie. Slovensko podľa hnutia nefunguje v rámci ústavných inštitúcií tak, ako by malo, a Národná rada je podľa neho paralyzovaná.

Predseda KDH Milan Majerský tvrdí, že prezident doteraz pasívne podpisoval aj verejne kritizované zákony, a preto by mal častejšie uplatňovať právo veta, najmä pri takzvaných prílepkoch a zrýchlenom legislatívnom konaní.

Kresťanskí demokrati zároveň navrhujú zvolanie stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré by podľa nich mohlo pomôcť sfunkčniť chod štátu a presmerovať pozornosť na problémy občanov.

Prezident by mal podľa KDH vyzvať vládu, aby si splnila ústavnú povinnosť a požiadala parlament o vyslovenie dôvery. Hnutie argumentuje aj vysokým štátnym dlhom a tvrdí, že situácia si vyžaduje jasný politický mandát.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Premiér by podporil koniec hlasovania poštou zo zahraničia

Predseda vlády Robert Fico (Smer) nevylučuje zrušenie možnosti hlasovať poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách. Vláda podľa neho takýto návrh nepripravuje, no ak s ním prídu poslanci vládnej koalície, bude ho považovať za „dobrý nápad“.

Fico zdôraznil, že chce zabezpečiť demokratické a tajné voľby. Podľa neho môže byť hlasovanie poštou manipulované. Navrhuje preto umožniť Slovákom žijúcim v zahraničí voliť osobne na ambasádach a prípadne aj na ďalších vytvorených miestach.

„Budem ich prosiť, vytvorte viac miest v krajinách, aby ľudia mohli prísť a odvoliť v tých krajinách,“ uviedol. Ako príklad spomenul, či nebude rozumnejšie sa dohodnúť, že napríklad v Kanade by bolo možné voliť na veľvyslanectve, ale aj na ďalších niekoľkých miestach, kde bude môcť prísť občan odvoliť „pekne demokraticky a za plentou, ako sa patrí“.

Premiér zároveň vyhlásil, že parlamentné voľby v roku 2023 boli ovplyvňované. Tvrdí, že britská diplomacia poskytovala finančné prostriedky na ovplyvňovanie volieb, a hovorí o zásahu „Západu“ v neprospech vtedajšej opozície. „Je našou povinnosťou garantovať, že voľby budú demokratické, tajné, také, aké majú byť,“ dodal.

Opozičné hnutie PS už v utorok upozornilo na možné zmeny vo voľbe zo zahraničia a označilo ich za snahu obmedziť volebné právo. Vyzvalo vládu, aby zákon nemenila.

(tasr, max)

Minúta  |  

Merz v Pekingu: Nemecko chce od Číny férovejšiu spoluprácu

Cesta nemeckého kancelára Friedricha Merza do Číny má za cieľ obnoviť dynamiku spolupráce medzi druhou a treťou najväčšou ekonomikou sveta v čase rastúceho globálneho napätia.

V Pekingu sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom aj premiérom Li Čchiangom. Sprevádza ho delegácia z približne 30 nemeckých firiem vrátane automobiliek Volkswagen a BMW. Čína bola vlani najväčším obchodným partnerom Nemecka, no vzťahy čelia rastúcim ekonomickým aj politickým výzvam.

„Existujú výzvy, o ktorých by sme mali dnes hovoriť, ale rámec, v ktorom pôsobíme, je mimoriadne dobrý a v uplynulých desaťročiach sme veľmi dobre spolupracovali,“ povedal Merz po stretnutí s čínskym prezidentom.

Ten reagoval dôrazom na strategickú dôveru medzi krajinami. „Čím je svet turbulentnejší a prepletený, tým viac Čína a Nemecko potrebujú posilniť strategickú komunikáciu a zvýšiť vzájomnú dôveru,“ uviedol.

Na rokovaní s premiérom Li Čchiangom Merz otvorene pomenoval nemecké výhrady. „Existujú veľmi konkrétne obavy týkajúce sa našej spolupráce, ktorú chceme zlepšiť a urobiť spravodlivejšou,“ povedal s odkazom na dlhodobé obavy Berlína z trhových deformácií, dotácií a nadmernej kapacity čínskych výrobcov.

Li vyzval na obranu multilaterálneho systému a voľného obchodu, čo bolo vnímané ako nepriamy odkaz na obchodnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zdôraznil, že Čína a Nemecko by mali spolupracovať na budovaní „spravodlivejšieho a férovejšieho systému globálneho riadenia“.

Napriek výzvam na prehĺbenie spolupráce zatiaľ neboli podpísané významné ekonomické dohody. Päť dokumentov sa týka najmä klimatickej spolupráce, prevencie chorôb zvierat, protokolu o hydinových produktoch a spolupráce v oblasti športu.

V porovnaní s nedávnymi návštevami Kanady a Británie, ktoré s Čínou podpísali viacero dohôd, ide o pomerne skromný výsledok. Viac konkrétnych výstupov by však mohlo prísť v druhej, obchodne zameranej časti Merzovej návštevy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Envirorezort prehral na súde spor o odstrel ôsmich medveďov

Ministerstvo životného prostredia prehralo právoplatne súdny spor týkajúci sa výnimky na odstrel ôsmich medveďov, ktorú udelilo Poľovníckemu združeniu Poludnica. Žalobu podala iniciatíva My sme les v spolupráci s Nadáciou Aevis a Via Iuris.

Súd podľa organizácií vytkol rezortu najmä nepreskúmateľnú identifikáciu konkrétnych jedincov určených na usmrtenie, nedostatočné podklady k rozhodnutiu a tiež to, že sa nezaoberal alternatívami k odstrelu. Ministerstvo musí zároveň uhradiť trovy konania v plnej výške.

Štátny tajomník Filip Kuffa reagoval s tým, že technické možnosti podľa neho posudzovali dostatočne a prípadné výhrady je možné napraviť.

Súd poukázal aj na chýbajúce údaje o pohlaví medveďov. Kuffa tvrdí, že pri mladých jedincoch nie je určenie pohlavia vždy jednoznačné.

Ide o prvú z celkovo 33 žalôb, ktoré environmentálne organizácie v tejto veci podali.

(tasr, pir)

Minúta  |  

EÚ schválila úľavy pre firmy, mení pravidlá udržateľnosti

Rada EÚ definitívne schválila balík „Omnibus I“, ktorý má zjednodušiť pravidlá pre podávanie správ o udržateľnosti a povinnú náležitú starostlivosť podnikov. Cieľ je jasný – znížiť byrokraciu a posilniť konkurencieschopnosť Únie v čase rastúcich geopolitických tlakov.

Povinnosť podávať správy o udržateľnosti sa po novom bude týkať len veľkých firiem s viac ako tisíc zamestnancami a obratom nad 450 miliónov eur. Pri náležitej starostlivosti sa hranica posúva ešte vyššie – na 5-tisíc zamestnancov a obrat 1,5 miliardy eur.

Menšie podniky by tak mali byť lepšie chránené pred prenášaním administratívnej záťaže. Zároveň sa ruší povinnosť vypracovať klimatické prechodné plány a zavádza sa strop sankcií vo výške troch percent celosvetového obratu.

Členské štáty budú mať podľa Európskeho parlamentu rok na transpozíciu smernice, pričom nové pravidlá pre veľké firmy začnú platiť od júla 2029. Podľa predstaviteľov EÚ ide o krok k pružnejšiemu a realistickejšiemu regulačnému rámcu.

(pir)

Minúta  |  

Poľská ministerka chce zákaz mobilov na základných školách

Poľská ministerka školstva Barbara Nowacka navrhla zákaz používania mobilných telefónov na základných školách. Opatrenie sa má týkať žiakov od prvého po ôsmy ročník. Uvádza, že cieľom je obmedziť rušivé vplyvy počas vyučovania.

Výnimku by mohol udeliť učiteľ, ak by bol telefón priamo využitý na vzdelávacie účely.

Termín zavedenia zákazu bude závisieť od toho, akou legislatívnou cestou návrh prejde. Ak by sa stal súčasťou poslaneckej iniciatívy koaličnej Občianskej koalície, účinnosť by mohla prísť už k 1. septembru, vládny návrh by však celý proces predĺžil.

Nowacka zároveň upozornila, že sa pripravuje aj zákon obmedzujúci prístup detí do 15 rokov k sociálnym sieťam. Na jeho tvorbe spolupracuje NASK a ministerstvo digitalizácie, ktoré pracuje na systéme bezpečného overovania veku používateľov.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.