Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán obviňuje Ukrajinu z ohrozenia energetiky Maďarska

Maďarský premiér Viktor Orbán obvinil Ukrajinu z príprav na narušenie maďarského energetického systému a nariadil armáde posilniť ochranu kľúčovej infraštruktúry. Podľa jeho slov spravodajské informácie naznačujú ďalšie možné kroky Kyjeva, ktoré by mohli ohroziť energetickú bezpečnosť krajiny.

Spor sa odohráva na pozadí prerušenia dodávok ropy cez ropovod Družba, ktorým do Maďarska a na Slovensko prúdi pôvodom ruská ropa. Budapešť tvrdí, že odstávka má politické dôvody, zatiaľ čo Kyjev ju pripisuje útoku ruského dronu na zariadenia na západe Ukrajiny.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na Orbánove vyjadrenia bezprostredne nereagovalo.

Napätie sa zároveň prelína s postojom Maďarska k Rusku a k vojne na Ukrajine – Budapešť dlhodobo blokuje niektoré sankcie EÚ a odmieta vojenskú podporu Kyjevu. Orbán pred blížiacimi sa voľbami rámcuje situáciu ako rozhodovanie medzi vojnou a mierom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rezort vnútra investuje 6,4 milióna do výstroja polície

Ministerstvo vnútra SR plánuje v najbližšom období obnoviť výstroj a technické vybavenie poriadkovej polície. V rámci pripravovaného verejného obstarávania chce nakúpiť viac než 21-tisíc kusov ochranných prvkov za predpokladanú sumu 6,44 milióna eur.

Podľa hovorcu rezortu Mateja Neumanna pôjde najmä o protiúderové prilby, štíty, komplety, ochranné rukavice či protichemické masky. Cieľom je nahradiť zastaraný výstroj a zároveň znížiť riziko zranení pri služobných zákrokoch, a to najmä počas hromadných podujatí.

Súčasťou nákupu budú aj reflexné a rozlišovacie vesty, ktoré majú zlepšiť viditeľnosť a rýchlu identifikáciu policajtov v teréne, a to aj v náročných svetelných či poveternostných podmienkach.

Rezort zároveň plánuje obstarať štyri druhy diaľkových detektorov na bezkontaktné odhaľovanie toxických látok a monitorovanie šírenia kontaminácie. Výsledná cena vzíde z verejnej súťaže.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Fico: Na Ukrajine je korupcia. Chce do EÚ? Musí splniť podmienky

Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie, pokiaľ splní všetky nevyhnutné podmienky, ktoré sa očakávajú aj od iných čakajúcich štátov. Zopakoval to premiér Robert Fico (Smer) v stredu po rokovaní vlády. Zároveň si nevie predstaviť, že by Slovensko podporilo „nejakú divočinu“.

„Neviem, či si ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvedomuje, že na vstup Ukrajiny do EÚ bude potrebovať hlas všetkých členských štátov,“ poznamenal s tým, že Ukrajine želá európsku perspektívu. „Ak Ukrajina splní podmienky, ktoré má splniť, tak sme pripravení Ukrajinu podporovať a možno sa s ňou podeliť aj o naše skúsenosti,“ dodal.

Fico však kritizoval snahy urýchľovať alebo obchádzať štandardné podmienky vstupu. Poukázal na Srbsko, Čiernu Horu či Albánsko, ktoré podľa neho dlhodobo plnia náročné reformné požiadavky. Ukrajinu zároveň označil za skorumpovanú krajinu a vyjadril výhrady k správaniu jej vedenia voči niektorým členským štátom.

Ak by v súčasnosti došlo k hlasovaniu o prijatí Ukrajiny do EÚ, a zároveň by pokračovalo aktuálne správanie prezidenta Zelenského, tak Slovensko by podľa premiéra trvalo na splnení podmienok na jej vstup.

(tasr, max)

Minúta  |  

SaS: Slováci platia za palivá o pätnásť centov viac ako susedia

Opozičná strana SaS tvrdí, že motoristi na Slovensku platia za benzín a naftu o sedem až desať percent viac než vodiči v Česku či Poľsku, aj keď Slovensko podľa nej odoberalo lacnejšiu ruskú ropu cez ropovod Družba. V absolútnom vyjadrení má ísť o rozdiel približne 10 až 15 centov na liter.

Podpredseda SaS Marián Viskupič upozornil na rozpor medzi tvrdeniami vlády o lacnejšej ruskej rope a cenami pohonných hmôt na Slovensku. „Ak má byť ruská ropa o desiatky percent lacnejšia, nedáva zmysel, že na Slovensku platíme viac než v krajinách, ktoré ruskú ropu nevyužívajú,“ uviedol.

Na cenu tankovania na Slovensku však vplýva najmä relatívne vysoká spotrebná daň, pričom významnú rolu hrá aj riziková prirážka. Palivá dražejú už dnes pre obavy z toho, čo bude zajtra. Napríklad pre hrozbu odkázanosti na jedinú a predraženú prepravnú trasu z Chorvátska či pre možné problémy so spracovaním alternatívnej ropy.

Poslanec Karol Galek sa vyjadril i k dodávkam elektriny na Ukrajinu. Podľa neho nie je možné administratívne zastaviť komerčné dodávky, keďže ide o obchodné toky na základe zmlúv. Prípadné rozhodnutia vlády by sa podľa neho týkali len takzvanej havarijnej elektriny poskytovanej v mimoriadnych situáciách.

Galek zároveň poukázal na fungovanie havarijných zdrojov na Slovensku. Tvrdí, že regulovaná cena za havarijnú výpomoc je 145 eur za megawatthodinu, pričom náklady dieselových generátorov môžu dosahovať 300 až 400 eur. Prevádzkovatelia podľa neho dostávajú 22 eur za hodinu za pohotovosť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pápež Lev štartuje prvé zahraničné cesty, čaká ho Afrika

Pápež Lev XIV. sa v apríli 2026 vydá na svoju prvú veľkú zahraničnú cestu, ktorá povedie do štyroch afrických krajín – Alžírska, Angoly, Rovníkovej Guiney a Kamerunu. Podľa Vatikánu ide o jasný signál, že Afrika patrí medzi priority Cirkvi, keďže práve tam katolícka komunita rastie najrýchlejšie a dnes tvorí asi pätinu všetkých veriacich.

Očakáva sa, že pápež priláka masy ľudí, otvorí témy rozvoja i medzináboženského dialógu a upriami pozornosť na regióny, ktoré čelia politickým aj ekonomickým problémom.

Zvláštny význam má návšteva Alžírska – Lev bude vôbec prvým pápežom v histórii, ktorý navštívi túto krajinu spätú s odkazom svätého Augustína. Ešte pred cestou do Afriky zamieri do Monaka a v júni navštívi aj Španielsko.

Na jeseň sa zrejme vyberie do Peru, kde kedysi pôsobil ako misionár.

(reuters, pir)

Minúta  |  

KDH tlačí na Pellegriniho. Chce, aby viac uplatňoval veto

KDH sa obrátilo listom na prezidenta Petra Pellegriniho s výzvou, aby začal aktívnejšie využívať svoje právomoci na ochranu ústavnosti a parlamentnej demokracie. Slovensko podľa hnutia nefunguje v rámci ústavných inštitúcií tak, ako by malo, a Národná rada je podľa neho paralyzovaná.

Predseda KDH Milan Majerský tvrdí, že prezident doteraz pasívne podpisoval aj verejne kritizované zákony, a preto by mal častejšie uplatňovať právo veta, najmä pri takzvaných prílepkoch a zrýchlenom legislatívnom konaní.

Kresťanskí demokrati zároveň navrhujú zvolanie stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré by podľa nich mohlo pomôcť sfunkčniť chod štátu a presmerovať pozornosť na problémy občanov.

Prezident by mal podľa KDH vyzvať vládu, aby si splnila ústavnú povinnosť a požiadala parlament o vyslovenie dôvery. Hnutie argumentuje aj vysokým štátnym dlhom a tvrdí, že situácia si vyžaduje jasný politický mandát.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.