Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Na Ukrajine je korupcia. Chce do EÚ? Musí splniť podmienky

Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie, pokiaľ splní všetky nevyhnutné podmienky, ktoré sa očakávajú aj od iných čakajúcich štátov. Zopakoval to premiér Robert Fico (Smer) v stredu po rokovaní vlády. Zároveň si nevie predstaviť, že by Slovensko podporilo „nejakú divočinu“.

„Neviem, či si ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvedomuje, že na vstup Ukrajiny do EÚ bude potrebovať hlas všetkých členských štátov,“ poznamenal s tým, že Ukrajine želá európsku perspektívu. „Ak Ukrajina splní podmienky, ktoré má splniť, tak sme pripravení Ukrajinu podporovať a možno sa s ňou podeliť aj o naše skúsenosti,“ dodal.

Fico však kritizoval snahy urýchľovať alebo obchádzať štandardné podmienky vstupu. Poukázal na Srbsko, Čiernu Horu či Albánsko, ktoré podľa neho dlhodobo plnia náročné reformné požiadavky. Ukrajinu zároveň označil za skorumpovanú krajinu a vyjadril výhrady k správaniu jej vedenia voči niektorým členským štátom.

Ak by v súčasnosti došlo k hlasovaniu o prijatí Ukrajiny do EÚ, a zároveň by pokračovalo aktuálne správanie prezidenta Zelenského, tak Slovensko by podľa premiéra trvalo na splnení podmienok na jej vstup.

(tasr, max)

Minúta  |  

SaS: Slováci platia za palivá o pätnásť centov viac ako susedia

Opozičná strana SaS tvrdí, že motoristi na Slovensku platia za benzín a naftu o sedem až desať percent viac než vodiči v Česku či Poľsku, aj keď Slovensko podľa nej odoberalo lacnejšiu ruskú ropu cez ropovod Družba. V absolútnom vyjadrení má ísť o rozdiel približne 10 až 15 centov na liter.

Podpredseda SaS Marián Viskupič upozornil na rozpor medzi tvrdeniami vlády o lacnejšej ruskej rope a cenami pohonných hmôt na Slovensku. „Ak má byť ruská ropa o desiatky percent lacnejšia, nedáva zmysel, že na Slovensku platíme viac než v krajinách, ktoré ruskú ropu nevyužívajú,“ uviedol.

Na cenu tankovania na Slovensku však vplýva najmä relatívne vysoká spotrebná daň, pričom významnú rolu hrá aj riziková prirážka. Palivá dražejú už dnes pre obavy z toho, čo bude zajtra. Napríklad pre hrozbu odkázanosti na jedinú a predraženú prepravnú trasu z Chorvátska či pre možné problémy so spracovaním alternatívnej ropy.

Poslanec Karol Galek sa vyjadril i k dodávkam elektriny na Ukrajinu. Podľa neho nie je možné administratívne zastaviť komerčné dodávky, keďže ide o obchodné toky na základe zmlúv. Prípadné rozhodnutia vlády by sa podľa neho týkali len takzvanej havarijnej elektriny poskytovanej v mimoriadnych situáciách.

Galek zároveň poukázal na fungovanie havarijných zdrojov na Slovensku. Tvrdí, že regulovaná cena za havarijnú výpomoc je 145 eur za megawatthodinu, pričom náklady dieselových generátorov môžu dosahovať 300 až 400 eur. Prevádzkovatelia podľa neho dostávajú 22 eur za hodinu za pohotovosť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Pápež Lev štartuje prvé zahraničné cesty, čaká ho Afrika

Pápež Lev XIV. sa v apríli 2026 vydá na svoju prvú veľkú zahraničnú cestu, ktorá povedie do štyroch afrických krajín – Alžírska, Angoly, Rovníkovej Guiney a Kamerunu. Podľa Vatikánu ide o jasný signál, že Afrika patrí medzi priority Cirkvi, keďže práve tam katolícka komunita rastie najrýchlejšie a dnes tvorí asi pätinu všetkých veriacich.

Očakáva sa, že pápež priláka masy ľudí, otvorí témy rozvoja i medzináboženského dialógu a upriami pozornosť na regióny, ktoré čelia politickým aj ekonomickým problémom.

Zvláštny význam má návšteva Alžírska – Lev bude vôbec prvým pápežom v histórii, ktorý navštívi túto krajinu spätú s odkazom svätého Augustína. Ešte pred cestou do Afriky zamieri do Monaka a v júni navštívi aj Španielsko.

Na jeseň sa zrejme vyberie do Peru, kde kedysi pôsobil ako misionár.

(reuters, pir)

Minúta  |  

KDH tlačí na Pellegriniho. Chce, aby viac uplatňoval veto

KDH sa obrátilo listom na prezidenta Petra Pellegriniho s výzvou, aby začal aktívnejšie využívať svoje právomoci na ochranu ústavnosti a parlamentnej demokracie. Slovensko podľa hnutia nefunguje v rámci ústavných inštitúcií tak, ako by malo, a Národná rada je podľa neho paralyzovaná.

Predseda KDH Milan Majerský tvrdí, že prezident doteraz pasívne podpisoval aj verejne kritizované zákony, a preto by mal častejšie uplatňovať právo veta, najmä pri takzvaných prílepkoch a zrýchlenom legislatívnom konaní.

Kresťanskí demokrati zároveň navrhujú zvolanie stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré by podľa nich mohlo pomôcť sfunkčniť chod štátu a presmerovať pozornosť na problémy občanov.

Prezident by mal podľa KDH vyzvať vládu, aby si splnila ústavnú povinnosť a požiadala parlament o vyslovenie dôvery. Hnutie argumentuje aj vysokým štátnym dlhom a tvrdí, že situácia si vyžaduje jasný politický mandát.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Premiér by podporil koniec hlasovania poštou zo zahraničia

Predseda vlády Robert Fico (Smer) nevylučuje zrušenie možnosti hlasovať poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách. Vláda podľa neho takýto návrh nepripravuje, no ak s ním prídu poslanci vládnej koalície, bude ho považovať za „dobrý nápad“.

Fico zdôraznil, že chce zabezpečiť demokratické a tajné voľby. Podľa neho môže byť hlasovanie poštou manipulované. Navrhuje preto umožniť Slovákom žijúcim v zahraničí voliť osobne na ambasádach a prípadne aj na ďalších vytvorených miestach.

„Budem ich prosiť, vytvorte viac miest v krajinách, aby ľudia mohli prísť a odvoliť v tých krajinách,“ uviedol. Ako príklad spomenul, či nebude rozumnejšie sa dohodnúť, že napríklad v Kanade by bolo možné voliť na veľvyslanectve, ale aj na ďalších niekoľkých miestach, kde bude môcť prísť občan odvoliť „pekne demokraticky a za plentou, ako sa patrí“.

Premiér zároveň vyhlásil, že parlamentné voľby v roku 2023 boli ovplyvňované. Tvrdí, že britská diplomacia poskytovala finančné prostriedky na ovplyvňovanie volieb, a hovorí o zásahu „Západu“ v neprospech vtedajšej opozície. „Je našou povinnosťou garantovať, že voľby budú demokratické, tajné, také, aké majú byť,“ dodal.

Opozičné hnutie PS už v utorok upozornilo na možné zmeny vo voľbe zo zahraničia a označilo ich za snahu obmedziť volebné právo. Vyzvalo vládu, aby zákon nemenila.

(tasr, max)

Minúta  |  

Merz v Pekingu: Nemecko chce od Číny férovejšiu spoluprácu

Cesta nemeckého kancelára Friedricha Merza do Číny má za cieľ obnoviť dynamiku spolupráce medzi druhou a treťou najväčšou ekonomikou sveta v čase rastúceho globálneho napätia.

V Pekingu sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom aj premiérom Li Čchiangom. Sprevádza ho delegácia z približne 30 nemeckých firiem vrátane automobiliek Volkswagen a BMW. Čína bola vlani najväčším obchodným partnerom Nemecka, no vzťahy čelia rastúcim ekonomickým aj politickým výzvam.

„Existujú výzvy, o ktorých by sme mali dnes hovoriť, ale rámec, v ktorom pôsobíme, je mimoriadne dobrý a v uplynulých desaťročiach sme veľmi dobre spolupracovali,“ povedal Merz po stretnutí s čínskym prezidentom.

Ten reagoval dôrazom na strategickú dôveru medzi krajinami. „Čím je svet turbulentnejší a prepletený, tým viac Čína a Nemecko potrebujú posilniť strategickú komunikáciu a zvýšiť vzájomnú dôveru,“ uviedol.

Na rokovaní s premiérom Li Čchiangom Merz otvorene pomenoval nemecké výhrady. „Existujú veľmi konkrétne obavy týkajúce sa našej spolupráce, ktorú chceme zlepšiť a urobiť spravodlivejšou,“ povedal s odkazom na dlhodobé obavy Berlína z trhových deformácií, dotácií a nadmernej kapacity čínskych výrobcov.

Li vyzval na obranu multilaterálneho systému a voľného obchodu, čo bolo vnímané ako nepriamy odkaz na obchodnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zdôraznil, že Čína a Nemecko by mali spolupracovať na budovaní „spravodlivejšieho a férovejšieho systému globálneho riadenia“.

Napriek výzvam na prehĺbenie spolupráce zatiaľ neboli podpísané významné ekonomické dohody. Päť dokumentov sa týka najmä klimatickej spolupráce, prevencie chorôb zvierat, protokolu o hydinových produktoch a spolupráce v oblasti športu.

V porovnaní s nedávnymi návštevami Kanady a Británie, ktoré s Čínou podpísali viacero dohôd, ide o pomerne skromný výsledok. Viac konkrétnych výstupov by však mohlo prísť v druhej, obchodne zameranej časti Merzovej návštevy.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.