Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ropovod Družba sa nedá opraviť rýchlejšie, bráni sa Zelenskyj

Opravy na ropovode Družba sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nedajú urýchliť napriek žiadostiam Európskej únie ani protestom Maďarska a Slovenska. Ako uviedol v stredu, ruské útoky zničili ropovod spájajúci čiernomorský prístav v Odese s ropovodom Družba.

„Po prvé, nie je to také rýchle,“ povedal novinárom a spresnil, že ruské útoky zničili ropovod spájajúci čiernomorský prístav v Odese s ropovodom Družba. „Toto nie je ich prvý útok. Pokračujú v útokoch na energetický sektor.“

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas návštevy Kyjeva vyzvala Ukrajinu, aby práce urýchlila. Zelenskyj reagoval, že útoky na Družbu si vyžiadali zranených a opravy potrebujú čas.

Cez ropovod Družba neprúdi od 27. januára ruská ropa do Maďarska a na Slovensko. Podľa Ukrajiny je dôvodom ruský útok na zariadenie v meste Brody vo Ľvovskej oblasti. Maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico podozrievajú Kyjev z politického vydierania a zasahovania do predvolebnej kampane v Maďarsku, čo Ukrajina odmieta.

Európska komisia uviedla, že Slovensko ani Maďarsko momentálne nečelia riziku nedostatku ropy, keďže majú alternatívnu trasu cez Jadranský ropovod vedúci cez Chorvátsko.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ďalšie odhalenie korupcie na Ukrajine sa týka vzdušných síl a SBU

Príslušníci orgánov činných v trestnom konaní odhalili korupciu u veliteľa logistiky Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny a vedúceho oddelenia Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Žytomyrskej oblasti pri výstavbe krytov pre lietadlá.

Informoval o tom generálny prokurátor Ruslan Kravčenko na Facebooku, píše Ukrajinska pravda. Podľa portálu ide o plukovníka Andrija Ukrajinca a plukovníka Volodymyra Kompaničenka.

Vlani v máji padlo rozhodnutie o pridelení v prepočte 27,4 milióna eur na výstavbu prefabrikovaných oblúkových konštrukcií. Kontroly vojenskej kontrarozviedky SBU však odhalili, že projekty nespĺňali bezpečnostné požiadavky, stavby neposkytovali riadnu ochranu letectva a náklady boli výrazne nadhodnotené. Napriek tomu sa začali vyplácať zálohy.

S cieľom zakryť spreneveru a zastaviť kontroly ponúkli podľa vyšetrovateľov úradníci v prepočte približne 255-tisíc eur na zabezpečenie nezasahovania do kontrol. Do schémy bol údajne zapojený aj zmluvný partner a plánovalo sa využitie „lojálnych“ audítorov na vypracovanie fiktívnych záverov.

V stredu ich zadržali pri pokuse o prevod nezákonného zisku, pričom zložky zaistili v prepočte 270-tisíc eur.

(max)

Minúta  |  

Nízke Tatry čaká nová zonácia, termín tlačí plán obnovy

Ministerstvo životného prostredia predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania novú zonáciu Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Materiál je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý sa týka nadobudnutia účinnosti vyhlášok o zriadení národných parkov a ich zón.

Envirorezort poznamenal, že termín plnenia je v prvom štvrťroku tohto roka a v prípade nesplnenia hrozia štátu značné hospodárske škody. Pripomienkové konanie sa má ukončiť 4. marca.

Súčasná výmera územia NAPANT je 88 571 hektárov, ochranné pásmo má 54 879 hektárov. Najprísnejšia zóna A s piatym stupňom ochrany má mať 29 126 hektárov. Park sa po úprave hraníc prekrýva so 42 existujúcimi chránenými územiami s celkovou výmerou 13 517 hektárov. Po schválení zonácie budú tieto územia zrušené s výnimkou jaskýň a národnej prírodnej rezervácie Hnilecká jelšina.

Podľa ministerstva má zonácia zabezpečiť priaznivý stav biotopov a druhov vrátane hlucháňa hôrneho. Výmera jeho potenciálnych biotopov v bezzásahovom režime sa má zvýšiť z 3 208 na 6 985 hektárov. Dôvodom je aj konanie Európskej komisie voči Slovensku.

(tasr, max)

Minúta  |  

Spojené štáty lobujú proti snahám o reguláciu toku údajov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa nariadila americkým diplomatom, aby lobovali proti snahám o reguláciu nakladania s údajmi cudzincov americkými technologickými spoločnosťami. Vyplýva to z interného diplomatického telegramu z 18. februára, ktorý podpísal minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Podľa dokumentu, ktorý má Reuters k dispozícii, by takéto zákony mohli narušiť globálne toky údajov, zvýšiť náklady a riziká kybernetickej bezpečnosti, obmedziť umelú inteligenciu a cloudové služby a rozšíriť vládnu kontrolu.

Telegram hovorí o presadzovaní „asertívnejšej medzinárodnej politiky v oblasti údajov“ a vyzýva diplomatov, aby čelili mandátom na lokalizáciu údajov. USA zároveň deklarujú podporu cezhraničným tokom údajov pri zachovaní ochrany súkromia, bezpečnosti a slobody prejavu.

Iniciatívy v oblasti dátovej suverenity naberajú na sile najmä v Európe. GDPR z roku 2018 zaviedlo obmedzenia prenosu údajov a viedlo k pokutám pre americké firmy. Telegram spomína aj Čínu, ktorá podľa dokumentu spája technologické projekty s reštriktívnymi dátovými politikami.

Diplomati majú sledovať návrhy na obmedzenie tokov údajov a podporovať Globálne fórum pre pravidlá cezhraničnej ochrany súkromia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tretí stupeň rizika. Záchranári varujú pred lavínami

Horská záchranná služba eviduje v posledných dňoch viacero veľkých samovoľných lavín. Upozorňuje, že situácia sa bude vplyvom oteplenia a slnečného počasia zhoršovať a objaviť sa môžu ďalšie samovoľné lavíny.

Záchranári neodporúčajú pohyb na svahoch so sklonom nad 30 stupňov, ako ani pod nimi, teda v dráhe možných lavín.

Vo Vysokých a v Západných Tatrách naďalej pretrváva nad pásmom lesa zvýšené lavínové nebezpečenstvo, tretí stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajina chce chrániť cesty pred ruskými dronmi

Ukrajina plánuje do konca roka pokryť až štyritisíc kilometrov ciest špeciálnymi sieťami proti ruským dronom.

Minister obrany Mychajlo Fedorov uviedol, že tempo prác sa v posledných týždňoch výrazne zrýchlilo – z januárových piatich kilometrov denne na dvanásť vo februári, pričom v marci chce Kyjev dosiahnuť až 20 kilometrov denne. Podľa dostupných údajov má projekt stáť ďalších 1,6 miliardy hrivien (približne 39 miliónov eur).

Ruské drony opakovane zasiahli nemocnice či civilnú infraštruktúru. Ochranné siete majú zachytávať vrtule bezpilotných lietadiel a zabrániť im zasiahnuť vojenské aj civilné ciele.

Zároveň však Kyjev plánuje urýchliť budovanie opevnení v regiónoch Charkov, Sumy a Černihiv, ktoré susedia s Ruskom. Cieľom je posilniť obranu aj stabilitu komunít v blízkosti frontu.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.