Preskočiť na obsah
  |  

Szijjártó: Sabotéri Nord Streamu teraz blokujú ropovod Družba

Tí, ktorí dnes blokujú dodávky ropy cez ropovod Družba, sú tí istí ľudia, ktorí sabotovali plynovod Nord Stream, tvrdí šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó s tým, že „toto je realita a nemôžeme to dovoliť“.

Rovnaké slová použil minulý týždeň predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo Washingtone po prvom zasadnutí Rady mieru.

Z „vyhodenia Nord Streamu do vzduchu“ obvinil Szijjártó Ukrajinu a označil to za „akt štátneho terorizmu“. Je „hanbou, že Európa naďalej priviera oči pred týmto útokom“ a niektoré krajiny oslavujú jeho páchateľov ako hrdinov, tvrdí minister zahraničia.

Domnieva sa, že je teraz „nevyhnutné chrániť maďarské ropovody a plynovody pred rizikom fyzického útoku. Pretože dnes nemôžeme vylúčiť fyzické útoky na potrubia zásobujúce Maďarsko a musíme byť na ne pripravení a pripravení im zabrániť“. Budapešť podľa neho už podnikla kroky na marenie potenciálnych útokov na maďarskú ropnú alebo plynovú infraštruktúru.

(tasr, luc)

  |  

Ukrajinský minister vnútra by chcel obmedziť Telegram

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko podľa portálu LB.ua uviedol, že za zváženie stojí obmedzenie siete Telegram, ktorá je podľa neho využívaná na nábor Ukrajincov na páchanie teroristických činov.

Zdôraznil však, že prípadné vypnutie aplikácie nie je len otázkou ministerstva vnútra alebo Bezpečnostnej služby Ukrajiny, ale aj širšej spoločenskej diskusie.

„Nie je možné úplne zakázať niečo, čo je zakázané. Musíme hovoriť o jeho obmedzení a zabezpečení toho, aby orgány činné v trestnom konaní mohli pracovať na znižovaní teroristických trestných činov,“ povedal Klymenko.

Podľa neho sa približne polovica náborových aktivít na Ukrajine uskutočňuje práve cez Telegram. Téma sa opäť otvorila po výbuchoch vo Ľvove a v Mykolajive. Pri explózii v centre Ľvova 22. februára zahynul 23-ročný policajt a viac ako dve desiatky ľudí utrpeli zranenia. Zranených bolo aj sedem príslušníkov hliadkovej polície v Mykolajive.

Zástupkyňa vedúceho prezidentskej kancelárie Iryna Vereščuková podotkla, že Rusi využívajú Telegram na verbovanie a koordináciu útokov. Prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že vyšetrujú v tejto súvislosti možnosť teroristického útoku.

(max)

  |  

Francúzska vláda prežila ďalšie dve hlasovania o nedôvere

Francúzska vláda ustála v stredu v Národnom zhromaždení dve hlasovania o návrhoch na vyslovenie nedôvery. Podali ich opozičné strany po rozhodnutí prijať nový zákon o energetickej stratégii prostredníctvom vládneho výnosu namiesto schvaľovania v parlamente.

Prvý návrh strany Národné združenie (RN) podporilo 140 poslancov, na vyslovenie nedôvery bolo potrebných 289 hlasov. Rozhodujúci socialisti vopred avizovali, že návrh nepodporia.

Návrh strany Nezlomné Francúzsko (LFI) získal ešte menej, 108 hlasov, uviedol na svojom webe denník Libération.

Vláda premiéra Sébastiena Lecornua nemá parlamentnú väčšinu. Tento mesiac už „prežila“ dve hlasovania o nedôvere vyvolané oneskoreným prijatím štátneho rozpočtu na rok 2026 bez jeho schválenia v Národnom zhromaždení.

Francúzska vláda vo februári predstavila dlho odkladanú energetickú stratégiu (PP3), ktorá obmedzila ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zmiernila tlak na štátnu energetickú spoločnosť EDF zrušením mandátu na odstavenie 14 jadrových reaktorov.

Líderka RN Marine Le Penová kritizovala vládu za to, že svoj plán presadzuje dekrétmi, čím podľa nej koná „neliberálne“ a vyhýba sa dohľadu a kontrole parlamentu. Podľa Le Penovej sa implementáciou týchto plánov zvýšia ceny energií, čo zaťaží domácnosti aj firmy.

(tasr, luc)

  |  

Írsko chce chrániť severný Atlantik spolu s krajinami NATO

Írsko plánuje posilniť radarové a podmorské sledovacie kapacity a zintenzívniť spoluprácu s členmi NATO v reakcii na rastúce hybridné hrozby v severnom Atlantiku. Vyplýva to z prvej stratégie námornej bezpečnosti, ktorú krajina zverejnila v stredu.

Dokument upozorňuje na potrebu lepšie chrániť teritoriálne vody, cez ktoré vedú hlavné transatlantické dátové káble a kľúčové energetické prepojenia. Stratégia reaguje aj na obavy z ruskej „tieňovej flotily“ plavidiel, ktoré môžu byť využívané na špionáž a sabotáž. Rusko tieto obvinenia popiera.

Ministerstvo obrany vyzýva na užšiu spoluprácu s členmi NATO Britániou a Francúzskom a na snahu zapojiť sa do aktivít Spoločných expedičných síl desiatich severoatlantických štátov.

Írsko chce v nasledujúcich dvoch rokoch riešiť nedostatky v monitorovaní vývojom nových radarov, sonarov a sonobójí, ako aj využívaním bezpilotných plavidiel a námorných dronov. Krajina v roku 2023 vynaložila na obranu približne 0,2 percenta HDP, čo je najmenej v Únii.

Aj keď vláda tvrdí, že jej rozpočet vo výške 1,5 miliardy eur na rok 2026 je o tretinu vyšší ako pred štyrmi rokmi, neoznámila plány na výrazné priblíženie výdavkov k priemeru Európskej únie.

(reuters, max)

  |  

Zelenskyj očakáva rokovania o mieri na úrovni lídrov

Volodymyr Zelenskyj absolvoval telefonát s Donaldom Trumpom a jeho vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. „Naše tímy intenzívne pracujú a ja som im poďakoval za všetku ich prácu a za ich aktívnu účasť na rokovaniach a úsilí o ukončenie vojny,“ napísal na sieti X.

Ukrajinský prezident ocenil aj iniciatívu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), ktorá bola vytvorená Spojenými štátmi a ich spojencami minulý rok.

Počas telefonátu sa podľa Zelenského zaoberali otázkami, o ktorých budú zástupcovia krajín debatovať počas štvrtkového bilaterálneho stretnutia v Ženeve, aj prípravami na ďalšie stretnutie v trojstrannom formáte na začiatku marca.

„Očakávame, že toto stretnutie vytvorí príležitosť presunúť rokovania na úroveň lídrov. Prezident Trump podporuje tento postup. Je to jediný spôsob, ako vyriešiť všetky zložité a citlivé otázky a konečne ukončiť vojnu,“ vyhlásil ukrajinský líder.

(luc)

  |  

Turek má pripravenú žalobu na prezidenta Pavla, zatiaľ ju nepodá

Splnomocnenec českej vlády pre klimatickú politiku a Green Deal Filip Turek má pripravenú 12-stranovú žalobu na prezidenta Petra Pavla, jej podanie však odkladá. V relácii Interview ČT24 povedal, že sa momentálne venuje dôležitejším témam, napríklad Green Deal, veterné elektrárne či ochrana energetickej koncepcie krajiny.

Žalobu podľa neho konzultoval s hnutím Motoristi, ktoré s jej konceptom súhlasí, no zhodli sa, že momentálne nemá zmysel ju podávať: „Nehovorím, že ju nepodám. Pravdepodobne ju podám, keď sa na ňu pozrieme, aby sme ju upravili, pretože je príliš rozsiahla z môjho pohľadu.“

Poukázal na to, že v prípade, ak by uspel, prezident by sa mu aj tak musel ospravedlniť prostredníctvom ministerstva financií. To vedie Alena Schillerová z hnutia ANO. „Takže je to skôr tak, že som sa nejako opticky vymedzil proti tomu, čo povedal pán prezident,“ zhodnotil.

Turek zároveň reagoval na spor s prezidentom, ktorý ho odmietol vymenovať za ministra a Motoristi následne navrhli iného kandidáta. To splnomocnenec nepovažuje za zásadný ústupok. Za väčší ústupok označil pôvodnú výmenu rezortov s predsedom Motoristov Petrom Macinkom, ktorý by podľa neho zvládol viesť dve ministerstvá.

Tvrdí, že existovala nepísaná dohoda s prezidentom, ktorú podľa neho nedodržal. Ministrom životného prostredia sa napokon stal Igor Červený.

(tasr, max)