Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpovi poradcovia: Nech Izrael udrie na Irán ako prvý

Poradcovia prezidenta Donalda Trumpa podľa zdrojov portálu Politico zvažujú, že by bolo politicky výhodnejšie, keby prvý úder proti Iránu viedol Izrael. Ak by Teherán reagoval odvetou, Washington by tým získal silnejší mandát na vlastnú vojenskú akciu.

Takýto scenár má v administratíve údajne podporu, hoci paralelne prebiehajú aj vážne rokovania s Iráncami.

Jeden zo zdrojov však tvrdí, že v Trumpovom okolí prevláda presvedčenie, že bombardovanie je napokon pravdepodobné. Možná je aj koordinovaná operácia USA a Izraela bez ohľadu na to, kto zaútočí ako prvý.

Rozsah prípadnej ofenzívy však zostáva nejasný a sprevádzajú ho vážne otázniky. Hovorí sa o riziku amerických obetí, keďže americké ciele v regióne nie sú chránené systémom Železná kupola, ale aj o širších geopolitických dôsledkoch – vrátane obáv, že oslabené USA by mohli povzbudiť Čínu k agresívnejšiemu postupu voči Taiwanu.

Irán a USA budú vo štvrtok v Ženeve rokovať o vyriešení dlhodobého jadrového sporu. Rokovania sprostredkúva Omán.

(pir)

Minúta  |  

Zelenskyj tlačí na vstup do EÚ, rozhodnú voľby v Maďarsku a vo Francúzsku

Ukrajina sa pokúša využiť citlivé politické obdobie medzi maďarskými voľbami a francúzskymi prezidentskými voľbami v roku 2027, aby posunula svoje členstvo v Európskej únii čo najbližšie k cieľu, píše portál Politico.

Kyjev chce, aby sa zmienka o vstupe do EÚ v roku 2027 objavila aj v prípadnej mierovej dohode, o ktorej rokuje americký prezident Donald Trump. Prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene hovorí o „rýchlej ceste“ a zdôrazňuje, že ide o snahu zabrániť tomu, aby Rusko či Vladimir Putin mohli integračný proces blokovať celé desaťročia.

EÚ pracuje s možnosťou čiastočného členstva, ktoré by Ukrajine umožnilo získať štatút pozorovateľa na samitoch Európskej rady a vo výboroch Európskeho parlamentu, kým dokončí nevyhnutné reformy.

Situáciu však komplikuje postoj Maďarska, kde premiér Viktor Orbán dlhodobo vystupuje proti rýchlemu rozširovaniu, ako aj neistý výsledok volieb vo Francúzsku, kde by Marine Le Penová mohla zablokovať integráciu Kyjeva.

Európska komisia preto pripomína, že bez splnenia podmienok nebude možné hovoriť o pevnom termíne.

(pir)

Minúta  |  

Banka Rothschild preveruje vedenie po zverejnení Epsteinových spisov

Švajčiarska súkromná banka Edmond de Rothschild reaguje na zverejnenie dokumentov amerického ministerstva spravodlivosti, podľa ktorých jej generálna riaditeľka Ariane de Rothschildová udržiavala dlhoročný kontakt s Jeffreym Epsteinom.

Predstavenstvo oznámilo, že bude situáciu nezávisle monitorovať a prijalo kroky na ochranu záujmov klientov, zamestnancov aj akcionárov.

Ariane de Rothschildová sa obrátila na klientov listom, v ktorom ich ubezpečila o finančnej sile skupiny. Podľa banky bol Epstein v rokoch 2013 až 2019 jej obchodným známym a šéfka inštitúcie nemala vedomosť o jeho trestnej činnosti.

Spoločnosť zároveň „jednoznačne odsúdila“ jeho správanie, čím sa snaží predísť reputačným škodám aj odlevu kapitálu. Zdôraznila, že jej finančná pozícia zostáva stabilná – v roku 2026 eviduje čistý prílev viac ako päť miliárd frankov a čoskoro zverejní výsledky za rok 2025.

(reuters, pir)

Minúta  |  

JD Vance: Irán sa znovu pokúša vyvinúť jadrové zbrane

Spojené štáty podľa viceprezidenta JD Vancea disponujú dôkazmi, že Irán sa po júnových amerických útokoch na svoje jadrové zariadenia opäť pokúša rozbehnúť program vývoja jadrových zbraní. Vance to vyhlásil krátko pred plánovanými rokovaniami medzi delegáciami USA a Iránu v Ženeve.

Ako uvádza Times of Izrael, zdôraznil, že postoj Washingtonu sa nemení – Teherán podľa neho jadrové zbrane vlastniť nesmie. Ak by sa o ich obnovenie pokúsil, Spojené štáty by to považovali za vážny problém.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa však podľa Vancea stále uprednostňuje diplomatické riešenie. Na rokovaniach sa majú zúčastniť aj Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner.

Zároveň zaznelo, že prezident má k dispozícii aj iné možnosti a že Washington si necháva otvorené aj tvrdšie scenáre ďalšieho postupu.

(pir)

Minúta  |  

Lyžiari, ktorí zahynuli pri lavíne v Tatrách, boli Poliaci

Stredajší pád lavíny v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách si vyžiadal životy dvoch 41-ročných Poliakov. Lavína sa uvoľnila popoludní zo žľabu nad Nižnou Popradskou štrbinou na Popradskom hrebeni.

Podľa Horskej záchrannej služby svedkovia pôvodne nemali lavínové vyhľadávače, a preto nemohli zasypaným okamžite pomôcť. Krátko nato však zasiahli českí skialpinisti s kompletnou výbavou, ktorí začali prehľadávať lavínisko a jedného z mužov vyhrabali ešte pred príchodom záchranárov.

Do akcie sa zapojil aj vrtuľník so záchranármi, lekárom a lavínovými psami. Napriek rozsiahlemu úsiliu sa však ani jedného z mužov nepodarilo zachrániť – jeden utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, u druhého sa nepodarilo obnoviť životné funkcie.

HZS zároveň upozorňuje, že vo Vysokých aj Západných Tatrách pretrváva zvýšené lavínové nebezpečenstvo, ktoré sa môže s oteplením ešte zhoršiť.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Severná Kórea posilní jadrový arzenál

Severokórejský líder Kim Čong-un oznámil, že Pchjongjang plánuje výrazne posilniť svoj jadrový arzenál a urýchliť vývoj nových zbraňových systémov vrátane výkonnejších medzikontinentálnych balistických rakiet, ponorkových striel, útočných systémov s prvkami umelej inteligencie a dronov.

Vyhlásenie zaznelo po skončení zjazdu vládnucej strany, ktorý vyvrcholil vojenskou prehliadkou v Pchjongjangu. Podľa odhadov SIPRI má Severná Kórea desiatky jadrových hlavíc a dostatok materiálu na ďalšie.

Kim zároveň ponechal otvorenú možnosť rokovaní s USA, no len v prípade, že Washington zmení svoju „konfrontačnú politiku“ a uzná súčasný status krajiny.

Analytici upozorňujú, že ide skôr o odmietnutie dialógu o denuklearizácii.

Južnú Kóreu Kim označil za nepriateľa a nevylúčil ďalšie kroky, ak by sa podľa neho správala provokatívne.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.