Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko spochybnilo Trumpovu Radu mieru, pýta sa na úlohu OSN

Rusko spochybnilo fungovanie novej Rady mieru, ktorú navrhol americký prezident Donald Trump, a pýta sa, ako má tento orgán spolupracovať s Bezpečnostnou radou OSN. Tá je podľa Moskvy jedinou všeobecne uznávanou autoritou na udržiavanie medzinárodného mieru od konca druhej svetovej vojny.

Trump predstavil myšlienku rady vlani v septembri v súvislosti s vojnou v Gaze. Neskôr však naznačil, že by mala riešiť aj ďalšie globálne konflikty – teda úlohy, ktoré tradične spadajú pod OSN.

Podľa ruského diplomata Kirilla Logvinova sa charta Rady prezentuje ako alternatíva k „neúčinným mechanizmom“, čo vyvoláva otázky o jej vzťahu k existujúcim štruktúram. Moskva zároveň upozornila, že generálny tajomník OSN Antonio Guterres zatiaľ nebol prizvaný na jej rokovania.

Rada má podľa dokumentu konať v súlade s medzinárodným právom, no Trump ako predseda získa výrazné právomoci vrátane veta.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trenčiansky hrad získal európske ocenenie Miesto mieru

Trenčiansky hrad získal prestížne ocenenie European Heritage Label v rámci iniciatívy Places of Peace, ktorá združuje významné európske lokality spojené s mierovými dohodami a zmierením medzi národmi. Európska komisia tento rok vybrala 13 miest z členských štátov EÚ, pričom medzi nimi nechýba ani slovenská dominanta nad Váhom.

Hrad zohral dôležitú úlohu už v roku 1335, keď sa tu stretli zástupcovia Českého, Poľského a Uhorského kráľovstva. Výsledkom rokovaní boli mierové dohody potvrdené Visegrádskou zmluvou, ktoré podľa historikov prispeli k stabilite v strednej Európe.

Ocenenie podľa vedenia múzea podčiarkuje európsky význam mesta a pripomína, že hrad nebol len pevnosťou, ale aj miestom, kde sa formovali základy politického dialógu a mierového spolužitia.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rusko použilo na Ukrajine riadenú raketu, tvrdia experti

Zábery trosiek z ruských útokov na Ukrajine podľa dvoch nezávislých expertov naznačujú, že Moskva použila riadenú strelu 9M729 – zbraň, ktorej vývoj viedol Donalda Trumpa v roku 2019 k odstúpeniu od zmluvy INF o zákaze rakiet stredného doletu.

Fotografie fragmentov poskytli agentúre Reuters tri ukrajinské zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Ide o prvé vizuálne dôkazy nasadenia tejto rakety vo vojne na Ukrajine.

Ukrajina tvrdí, že strela doletela viac ako 1 200 kilometrov, čo by výrazne prekračovalo limity pôvodnej dohody. Rusko existenciu rakety priznáva, porušenie zmluvy však odmieta.

Analytici upozorňujú, že opakované použitie 9M729 a novej balistickej rakety Orešnik je symbolom rozpadu systému kontroly jadrových zbraní po studenej vojne. V Európe zároveň rastú obavy, keďže dosah týchto zbraní umožňuje zasiahnuť viaceré hlavné mestá NATO.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Incident pri Kube je provokácia zo strany USA, tvrdí Moskva

Rusko označilo incident pri pobreží Kuby za „agresívnu provokáciu“ Spojených štátov. Podľa hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej bolo údajne cieľom útoku motorového člna registrovaného na Floride vyvolať eskaláciu a konflikt.

Kubánske úrady tvrdia, že skupina protivládnych exulantov vplávala do ich vôd ozbrojená útočnými puškami a výbušninami a začala strieľať na pohraničnú hliadku. Štyria útočníci zahynuli, šiesti utrpeli zranenia, zranený bol aj veliteľ kubánskeho plavidla.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio odmietol, že by išlo o operáciu USA, a prisľúbil preverenie okolností. Incident prichádza v čase rastúceho napätia medzi Washingtonom a Havanou pre ropnú blokádu ostrova.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trumpovi poradcovia: Nech Izrael udrie na Irán ako prvý

Poradcovia prezidenta Donalda Trumpa podľa zdrojov portálu Politico zvažujú, že by bolo politicky výhodnejšie, keby prvý úder proti Iránu viedol Izrael. Ak by Teherán reagoval odvetou, Washington by tým získal silnejší mandát na vlastnú vojenskú akciu.

Takýto scenár má v administratíve údajne podporu, hoci paralelne prebiehajú aj vážne rokovania s Iráncami.

Jeden zo zdrojov však tvrdí, že v Trumpovom okolí prevláda presvedčenie, že bombardovanie je napokon pravdepodobné. Možná je aj koordinovaná operácia USA a Izraela bez ohľadu na to, kto zaútočí ako prvý.

Rozsah prípadnej ofenzívy však zostáva nejasný a sprevádzajú ho vážne otázniky. Hovorí sa o riziku amerických obetí, keďže americké ciele v regióne nie sú chránené systémom Železná kupola, ale aj o širších geopolitických dôsledkoch – vrátane obáv, že oslabené USA by mohli povzbudiť Čínu k agresívnejšiemu postupu voči Taiwanu.

Irán a USA budú vo štvrtok v Ženeve rokovať o vyriešení dlhodobého jadrového sporu. Rokovania sprostredkúva Omán.

(pir)

Minúta  |  

Zelenskyj tlačí na vstup do EÚ, rozhodnú voľby v Maďarsku a vo Francúzsku

Ukrajina sa pokúša využiť citlivé politické obdobie medzi maďarskými voľbami a francúzskymi prezidentskými voľbami v roku 2027, aby posunula svoje členstvo v Európskej únii čo najbližšie k cieľu, píše portál Politico.

Kyjev chce, aby sa zmienka o vstupe do EÚ v roku 2027 objavila aj v prípadnej mierovej dohode, o ktorej rokuje americký prezident Donald Trump. Prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene hovorí o „rýchlej ceste“ a zdôrazňuje, že ide o snahu zabrániť tomu, aby Rusko či Vladimir Putin mohli integračný proces blokovať celé desaťročia.

EÚ pracuje s možnosťou čiastočného členstva, ktoré by Ukrajine umožnilo získať štatút pozorovateľa na samitoch Európskej rady a vo výboroch Európskeho parlamentu, kým dokončí nevyhnutné reformy.

Situáciu však komplikuje postoj Maďarska, kde premiér Viktor Orbán dlhodobo vystupuje proti rýchlemu rozširovaniu, ako aj neistý výsledok volieb vo Francúzsku, kde by Marine Le Penová mohla zablokovať integráciu Kyjeva.

Európska komisia preto pripomína, že bez splnenia podmienok nebude možné hovoriť o pevnom termíne.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.