Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Začali sa nepriame rozhovory Washingtonu a Teheránu

V Ženeve sa začalo ďalšie kolo nepriamych rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovom programe Teheránu. Stretnutie sprostredkúva Omán a americkú delegáciu vedú vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, zatiaľ čo Irán zastupuje minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Rokovania sa podľa dostupných informácií sústreďujú výlučne na jadrovú otázku, no Teherán zároveň žiada zrušenie sankcií a zdôrazňuje svoje právo na mierové využívanie jadrovej energie.

Prezident USA Donald Trump opakovane varuje, že Iránu nikdy nedovolí získať jadrovú zbraň, a pohrozil vojenským úderom, ak dohoda nevznikne.

Washington požaduje úplné zastavenie obohacovania uránu. Irán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho program má výlučne civilný charakter.

Napätie zvyšuje aj fakt, že USA podľa agentúry AP zhromaždili na Blízkom východe výrazné vojenské sily. Obe strany tak naznačujú, že v prípade zlyhania diplomacie môže nasledovať tvrdšia konfrontácia.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Stellantis je v strate, precenil prechod na elektromobily

Stellantis sa prepadol do hlbokej straty 20,1 miliardy eur za druhý polrok 2025, čo je dôsledok masívnych odpisov po prehodnotení plánov v segmente elektromobilov. Automobilka priznáva, že tempo prechodu na elektrický pohon bolo zrejme precenené a výsledky tak nesú náklady tejto korekcie.

Celoročné odpisy dosiahli 25,4 miliardy eur, pričom časť z nich bude firmu finančne zaťažovať ešte niekoľko rokov.

Prevádzkové čísla nevyzerajú úplne negatívne – tržby v druhom polroku vzrástli o 10 percent a dodávky áut o 11 percent.

Analytici hovoria o možnom bode obratu, zároveň však naznačujú, že konkurencia v Európe aj USA je v lepšej kondícii. Akcie skupiny, ktorá vznikla spojením Fiat Chrysler a PSA, od začiatku roka padli o 30 percent.

Stellantis tento rok nevyplatí dividendy a zlepšenie voľného cash flow očakáva najskôr v roku 2027, pričom počíta aj s rastúcimi nákladmi na americké clá.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Nechceme jadrovú zbraň, uisťuje Irán pred rokovaniami s USA

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján opäť uistil, že Teherán nemá ambíciu vyvíjať jadrové zbrane. Odvolal sa pritom na náboženský dekrét – fatvu – najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý už na začiatku 21. storočia zakázal zbrane hromadného ničenia.

Podľa Pezeškijána tento zákaz „jasne znamená“, že Irán sa nebude usilovať o jadrový arzenál.

Vyhlásenie zaznelo tesne pred tretím kolom jadrových rokovaní so Spojenými štátmi, ktoré Teherán dlhodobo podozrievajú zo snahy získať atómovú bombu.

Chameneí má v otázkach jadrového programu rozhodujúce slovo, čo dáva jeho fatve zásadnú váhu. Zároveň však pretrváva nedôvera zo strany Washingtonu, ktorý trvá na tom, že iránske aktivity presahujú civilné využitie jadrovej energie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko spochybnilo Trumpovu Radu mieru, pýta sa na úlohu OSN

Rusko spochybnilo fungovanie novej Rady mieru, ktorú navrhol americký prezident Donald Trump, a pýta sa, ako má tento orgán spolupracovať s Bezpečnostnou radou OSN. Tá je podľa Moskvy jedinou všeobecne uznávanou autoritou na udržiavanie medzinárodného mieru od konca druhej svetovej vojny.

Trump predstavil myšlienku rady vlani v septembri v súvislosti s vojnou v Gaze. Neskôr však naznačil, že by mala riešiť aj ďalšie globálne konflikty – teda úlohy, ktoré tradične spadajú pod OSN.

Podľa ruského diplomata Kirilla Logvinova sa charta Rady prezentuje ako alternatíva k „neúčinným mechanizmom“, čo vyvoláva otázky o jej vzťahu k existujúcim štruktúram. Moskva zároveň upozornila, že generálny tajomník OSN Antonio Guterres zatiaľ nebol prizvaný na jej rokovania.

Rada má podľa dokumentu konať v súlade s medzinárodným právom, no Trump ako predseda získa výrazné právomoci vrátane veta.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trenčiansky hrad získal európske ocenenie Miesto mieru

Trenčiansky hrad získal prestížne ocenenie European Heritage Label v rámci iniciatívy Places of Peace, ktorá združuje významné európske lokality spojené s mierovými dohodami a zmierením medzi národmi. Európska komisia tento rok vybrala 13 miest z členských štátov EÚ, pričom medzi nimi nechýba ani slovenská dominanta nad Váhom.

Hrad zohral dôležitú úlohu už v roku 1335, keď sa tu stretli zástupcovia Českého, Poľského a Uhorského kráľovstva. Výsledkom rokovaní boli mierové dohody potvrdené Visegrádskou zmluvou, ktoré podľa historikov prispeli k stabilite v strednej Európe.

Ocenenie podľa vedenia múzea podčiarkuje európsky význam mesta a pripomína, že hrad nebol len pevnosťou, ale aj miestom, kde sa formovali základy politického dialógu a mierového spolužitia.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rusko použilo na Ukrajine riadenú raketu, tvrdia experti

Zábery trosiek z ruských útokov na Ukrajine podľa dvoch nezávislých expertov naznačujú, že Moskva použila riadenú strelu 9M729 – zbraň, ktorej vývoj viedol Donalda Trumpa v roku 2019 k odstúpeniu od zmluvy INF o zákaze rakiet stredného doletu.

Fotografie fragmentov poskytli agentúre Reuters tri ukrajinské zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Ide o prvé vizuálne dôkazy nasadenia tejto rakety vo vojne na Ukrajine.

Ukrajina tvrdí, že strela doletela viac ako 1 200 kilometrov, čo by výrazne prekračovalo limity pôvodnej dohody. Rusko existenciu rakety priznáva, porušenie zmluvy však odmieta.

Analytici upozorňujú, že opakované použitie 9M729 a novej balistickej rakety Orešnik je symbolom rozpadu systému kontroly jadrových zbraní po studenej vojne. V Európe zároveň rastú obavy, keďže dosah týchto zbraní umožňuje zasiahnuť viaceré hlavné mestá NATO.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.