Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS po oznámení Samsungu varuje pred dominovým efektom

Rozhodnutie spoločnosti Samsung ukončiť výrobu televízorov v Galante vyvolalo äreakciu opozície aj regionálnych predstaviteľov. Progresívne Slovensko varuje pred možným dominovým efektom, keďže na závod sú naviazané ďalšie firmy a pracovné miesta.

Predseda PS Michal Šimečka vyzval vládu, aby aktívne konala a zlepšila podnikateľské prostredie, napríklad zrušením transakčnej dane či znížením odvodov. Zároveň chce od kabinetu odpovede, či so Samsungom vopred rokoval a aké riešenia ponúka.

Podľa predsedu Trnavského kraja Jozefa Viskupiča ide o najhoršiu správu pre región za posledné roky. Hovorí, že signály o možnom zatvorení kolovali už dlhšie, no vláda sa téme podľa neho nevenovala.

Samsung plánuje výrobu ukončiť postupne do mája 2026, pričom ako dôvody uvádza globálne zmeny na trhu aj vysoké ceny energií.

Ministerstvo hospodárstva sľubuje koordinovaný postup a pomoc zamestnancom pri hľadaní novej práce.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rosatom evakuoval 94 ľudí z Iránu, Búšehr ostáva v prevádzke

Ruská štátna spoločnosť Rosatom evakuovala z Iránu 94 ľudí po tom, čo Spojené štáty a Izrael spustili útoky zamerané na iránske vedenie.

Konflikt tak znovu vyostril napätie na Blízkom východe a zvýšil obavy o bezpečnosť zahraničných pracovníkov. Podľa generálneho riaditeľa Alexeja Lichačova sú medzi evakuovanými všetky deti zamestnancov - nepodstatní pracovníci aj tí, ktorí sa rozhodli krajinu opustiť.

Zároveň však Rosatom potvrdil, že jeho kľúčový personál zostáva v jadrovej elektrárni Búšehr, ktorá je jedinou funkčnou atómovou elektrárňou v Iráne a bola postavená Ruskom.

Spoločnosť uviedla, že situáciu priebežne sleduje a v prípade potreby prijme ďalšie bezpečnostné opatrenia v spolupráci s ruským ministerstvom zahraničných vecí.

Lichačov zároveň zdôraznil, že jadrové zariadenia by za žiadnych okolností nemali byť cieľom útokov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Útok v Iráne si podľa médií vyžiadal desiatky mŕtvych detí

Americko-izraelská operácia v Iráne si podľa miestnych médií vyžiadala desiatky detských obetí. V provincii Hormozgán mala byť zasiahnutá dievčenská základná škola, kde bolo v čase útoku približne 170 žiačok.

Miestny predstaviteľ uviedol, že zahynulo najmenej 40 dievčat a ďalších 48 utrpelo zranenia. Počet obetí sa postupne spresňoval, keďže prvé správy hovorili o piatich, neskôr o 24 mŕtvych.

Oblasť Mínáb je pritom známa prítomnosťou iránskych námorných síl aj Revolučných gárd.

Teherán reagoval odvetnými raketovými útokmi na Izrael a americké vojenské zariadenia v Katare, Bahrajne, Kuvajte, Spojených arabských emirátoch a Jordánsku.

V SAE si padajúce úlomky rakety vyžiadali jednu obeť.

Revolučné gardy označili americké základne v regióne za legitímne ciele a napätie na Blízkom východe sa podľa všetkého ďalej stupňuje.

S odvolaním sa na okresného prokurátora v sobotu podvečer informovala iránska agentúra Fars, že podľa miestnych úradov zahynulo najmenej 85 osôb.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Izrael: Armáda čaká druhú vlnu útokov

Napätie medzi Izraelom a Iránom sa ďalej vyostruje. Izraelská armáda zaznamenala nový odpal balistických rakiet z Iránu, pričom cieľom má byť juh krajiny.

V strednej a južnej časti Izraela sa rozozvučali sirény a protivzdušná obrana prešla do bojovej pohotovosti. Civilisti dostali pokyn presunúť sa do krytov.

Záchranári hlásia zatiaľ jedného ľahko zraneného muža, ďalší ľudia utrpeli zranenia pri úteku alebo čelili akútnym úzkostiam. Najväčšia nemocnica v Tel Avive presúva pacientov do podzemných priestorov.

Podľa izraelského zdroja bolo dôvodom útoku na Irán prudké zrýchlenie výroby balistických rakiet. Tvrdí, že Teherán smeruje k výrobe tisícov striel, čo považuje Izrael za dramatické rozšírenie arzenálu.

Spojené štáty spolu s Izraelom podnikli koordinované údery na iránske vojenské ciele. Irán odpovedal masívnymi raketovými a dronovými útokmi aj na americké základne v regióne.

Viaceré štáty uzavreli vzdušný priestor a letecká doprava je narušená.

(tasr, pir)

Minúta  |  

USA a Izrael útočili na Chameneího a Pezeškjána

Spojené štáty a Izrael podnikli v sobotu útok, ktorého cieľom boli podľa izraelského predstaviteľa priamo iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí a prezident Masúd Pezeškján.

Výsledok operácie zatiaľ nie je známy a izraelská strana neposkytla žiadne bližšie informácie o jej priebehu ani o prípadných následkoch. Z dostupných údajov nie je jasné, kde sa útok odohral ani aké prostriedky boli použité.

Ak by sa správy potvrdili, mohlo by ísť o jeden z najvážnejších zásahov proti iránskemu režimu za posledné roky.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Irán útočí na americké základne v Katare a Bahrajne

Irán spustil sériu raketových útokov na americké vojenské ciele v Katare, Bahrajne, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch. Ide o reakciu na predchádzajúce údery Spojených štátov a Izraela.

Výbuchy hlásili z Dauhy, Abú Zabí aj Manámy, pričom rozsah škôd zatiaľ nie je jasný.

V Katare bola terčom najväčšia americká základňa na Blízkom východe Al Udeid, ktorá je predsunutým veliteľstvom Centrálneho velenia USA a podľa dostupných údajov ubytováva okolo 10-tisíc vojakov, časť rakiet tam zachytila protivzdušná obrana.

V Bahrajne sídli veliteľstvo Piatej flotily amerického námorníctva, zodpovednej za operácie v Perzskom zálive, Červenom aj Arabskom mori.

Útoky sa podľa iránskych zdrojov dotkli aj kuvajtskej základne Ali Al Salem a ďalších zariadení vrátane Al Dhafra v SAE.

V regióne sa pritom nachádzajú aj ďalšie kľúčové body americkej prítomnosti – napríklad Ain Al Asad a Erbil v Iraku, Prince Sultan v Saudskej Arábii či Muwaffaq al Salti v Jordánsku.

(tasr, reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.