Instagram škodí mladým ľuďom, zhodujú sa interné výskumy spoločnosti Facebook, ktorá aplikáciu vlastní. V komunikácii s verejnosťou sa však tieto zistenia neprezentujú, tvrdí denník Wall Street Journal a odkazuje na svoje skúmanie interných dokumentov spoločnosti.
Denník Wall Street Journa (WSJ) pokračuje v analýze interných dokumentov spoločnosti Facebook. Ďalší článok tentoraz venovali aplikácii Instagram, ktorú vlastní Facebook. Vnútorné správy ukazujú na výskum dopadov tejto služby na ich užívateľskú základňu.
Výskum vychádzal zo správ, že mladí ľudia zažívajú zvýšený stres, prepad sebavedomia či poruchy prijímania stravy, keď trávia pri aplikácii nadmerné množstvo času. Na tieto fenomény sa pýtali samých užívateľov.
„Tridsaťdva percent násťročných dievčat uviedlo, že sa cítia zle ohľadom svojich tiel, pričom ich pocity zhoršil práve Instagram,“ píše sa vo výstupe výskumu z marca roku 2020. Tieto informácie taktiež prezentovali v internom systéme Facebooku.
„Zhoršujeme problémy so sebavedomím u jedného dievčaťa z troch,“ písalo sa v správe z roku 2019. Podľa tohto výskumu sami mladí ľudia obviňujú aplikáciu zo zvyšovania vlastnej miery stresu a depresie. Podobné výsledky vykazovali konzistentne všetky opýtané skupiny užívateľov.
V extrémnejších prípadoch obviňovali deti Instagram aj zo svojich samovražedných chúťok. Uviedlo tak 13 percent britských násťročných užívateľov a 6 percent amerických.
Cieľom sú mladí ľudia
Instagram je pritom postavený na prilákaní mladých ľudí (do 22 rokov), ktorí predstavujú až 40 percent užívateľskej základne. Aj preto kúpil Facebook v roku 2021 túto aplikáciu a zaplatil za ňu miliardu dolárov (okolo 849 miliónov eur) – v tom istom roku totiž zaznamenal prvý pokles medzi mladými používateľmi.
WSJ podotýka, že Facebook, napriek tomu, že si je vedomý negatívnych efektov aplikácie, pravidelne tieto skutočnosti medzi verejnosťou bagatelizuje. Zároveň väčšinou odmieta poskytnúť výstupy vlastných interných výskumov, či už nezávislým expertom alebo úradom.
Išlo hlavne o päť veľkých prieskumov zameriavajúcich sa na viaceré cieľové skupiny obsahujúce i internetové dotazníky, do ktorých sa zapojili desaťtisíce ľudí. Facebook zároveň spároval ich odpovede s informáciami, koľko času trávia na Instagrame a aký obsah si tam prezerajú.
Najzaujímavejším výstupom bolo zistenie, že niektoré záporné vplyvy na duševné zdravie násťročných sú špecifické pre Instagram. Inak povedané, nesúvisia so širším fenoménom sociálnych sietí, ale len s touto aplikáciou.
Nekonečná špirála
Ide hlavne o jej primárne funkcie. Ľudia na Instagrame zdieľajú so svetom len tie najlepšie momenty. Príspevky zobrazujú takpovediac dokonalé telá a životy, ktoré budia u mladých ľudí nemožnú snahu sa im vyrovnať. To môže viesť k poruchám stravovania, zničeniu sebavedomia či depresii.
Tomu napomáha napríklad aj úvodná stránka Objav (Explore), čo užívateľom dodáva neustály obsah pomocou algoritmu, ktorý ich stiahne do takzvanej negatívnej špirály. „Aspekty Instagramu sa navzájom posilňujú a vytvárajú perfektnú búrku,“ píše sa vo výskume, ktorého výsledky dostalo aj vedenie Facebooku na čele s Markom Zuckerbergom.
Vezmime teraz do úvahy, že v marci tohto roku čelila spoločnosť kritike, pretože plánuje vytvoriť verziu Instagramu pre deti pod 13 rokov. Táto téma bola aj predmetom vypočúvania Marka Zuckerberga na pôde amerického kongresu.
V auguste tohto roku tiež zažiadala dvojica amerických senátorov o poskytnutie interných výskumov Facebooku. Namiesto toho dostali šesťstranový dokument, v ktorom boli citované len vonkajšie štúdie. Spoločnosť taktiež zdôraznila, že existuje mnoho problémov ohľadom skúmania tejto témy.
Necítim sa dostatočne dobrý
„Nie sme si vedomí konsenzu medzi štúdiami alebo expertmi, pokiaľ ide o to, koľko času strávenom za obrazovkou je priveľa,“ uviedol Facebook podľa zdrojov WSJ. Spomínaní senátori tieto zahmlené odpovede prirovnali k tomu, ako sa veľké tabakové spoločnosti vyhýbali spájaniu fajčenia s rakovinou pľúc.
Vnútorné dokumenty však naznačujú, že Instagram nie je škodlivý pre všetkých užívateľov. Väčšina násťročných sa dokáže vyrovnať so záporným vplyvom porovnávania, pričom podľa Facebooku aplikácia ponúka aj kladné vplyvy – spojenie s priateľmi či možnosť vyjadrenia.
Vplyv je však značný. Podľa jedného z prieskumov odpovedalo až 40 percent opýtaných, že ich pocity neatraktívnosti sa začali práve na Instagrame. Štvrtina násťročných, ktorí sa necítia dostatočne dobrí, odpovedala rovnako.
Výskumníci si tiež všimli, že väčšina ľudí aplikáciu neprestane používať, aj keď cítia negatívne dopady. Výstupy potvrdzujú, že mnoho mladistvých ľudí chcelo tráviť menej času na Instagrame, avšak nedokázali to splniť pre nedostatok sebakontroly. Podľa spoločnosti niektorí vykazujú znaky závislosti.
Prestávka od Instagramu
Predstavitelia Facebooku však podľa WSJ pri stykoch s verejnosťou namiesto svojich dát využívajú výskumy z tretích strán, napríklad z Oxfordského internetového inštitútu, ktoré ukazujú na nízku mieru korelácie medzi využívaním sociálnych sietí a depresiou.
Z interných dokumentov je však známe, že vedenie i zamestnanci sú si vedomí problémov aplikácie. Koniec koncov, v niektorých ohľadoch pracujú na tom, aby ich napravili. Facebook napríklad skúšal experiment so skrývaním počtu reakcii „páči sa mi to“, ktoré užívatelia dostanú na svojich fotkách.
Takzvaný Projekt Daisy nemal úspech so zlepšením duševného zdravia mladých ľudí. O tejto informácii podľa prezentácie komunikovali aj s Zuckerbergom. Napriek tomu bola pridaná ako možnosť v máji tohto roku. Dôvod? Vedenie argumentovalo, že vydanie tejto funkcie navodí dojem snahy o napravenie problémov aplikácie.
Riaditeľ Instagramu Adam Mosseri priznal, že podľa ich údajov nezlepšuje stav užívateľov. V rozhovore zároveň zdôraznil, že neverí v existenciu jednoduchých riešení problémov Instagramu. Je však optimista, pokiaľ ide o budúce smerovanie aplikácie k pozitívnejším dopadom na svojich užívateľov.
Výskumníci z Facebooku napríklad testujú funkciu, ktorá by sa užívateľov pýtala, či si nechcú vziať „dovolenku“, teda prestávku od Instagramu. Najväčší problém je podľa nich identifikovanie tých ľudí, ktorí by to skutočne potrebovali.