Preskočiť na obsah
  |  

Ropa vyskočila na najvyššie úrovne od roku 2023

Americké aj európske akciové trhy ukončili týždeň výraznými stratami, keďže eskalácia vojny medzi USA, Izraelom a Iránom vyvolala obavy investorov a prudko zvýšila ceny ropy. Hlavné akciové indexy klesli o viac ako jedno percento.

Napätie na Blízkom východe vytlačilo ceny ropných futures na najvyššie úrovne od roku 2023. Cena americkej ropy sa zvýšila o 12,21 percenta na 90,90 dolára za barel, čo je najväčší jednodňový nárast od roku 2020 počas pandémie. Medzinárodný benchmark Brent vzrástol o 8,52 percenta a uzavrel obchodovanie na úrovni 92,69 dolára za barel.

Rast cien podporili obavy z narušenia dodávok energie z regiónu Perzského zálivu, najmä po faktickom uzavretí Hormuzského prielivu. Katarský minister energetiky zároveň upozornil, že producenti z Perzského zálivu by mohli v najbližších týždňoch zastaviť export, čo by mohlo cenu ropy posunúť až k 150 dolárom za barel.

Na finančné trhy vplývali aj nové údaje z americkej ekonomiky. Správa vlády ukázala, že počet pracovných miest mimo poľnohospodárstva vo februári nečakane klesol o 92-tisíc, aj keď analytici očakávali rast.

(reuters, max)

  |  

Pápež vystríha pred rozšírením konfliktu na Blízkom východe

Pápež Lev XIV. v nedeľu vyjadril hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi bojmi na Blízkom východe a vyzval na okamžité ukončenie násilia a obnovenie dialógu. Reagoval tak na eskaláciu konfliktu medzi Iránom a koalíciou Spojených štátov a Izraela.

Počas modlitby Anjel Pána na Námestí svätého Petra pápež upozornil, že z Iránu aj z celého regiónu prichádzajú „hlboko znepokojujúce správy“. Podľa neho konflikt vyvoláva atmosféru strachu a nenávisti a existujú obavy, že by sa mohol ďalej rozšíriť.

„Popri epizódach násilia a devastácie a rozšírenej atmosfére nenávisti a strachu narastajú aj obavy, že by sa konflikt mohol rozšíriť a že by ďalšie krajiny v regióne, vrátane drahého Libanonu, mohli opäť upadnúť do nestability,“ povedal.

Lev zároveň vyzval na zastavenie bojov a otvorenie priestoru pre diplomaciu. „Pokorne sa modlime, aby ustal rachot bômb, aby zbrane stíchli a aby sa otvoril priestor pre dialóg, v ktorom by bolo možné počuť hlasy národov,“ dodal.

Vatikán už skôr upozornil, že americko-izraelské útoky na Irán môžu podkopávať medzinárodné právo. Najvyšší vatikánsky diplomat tento týždeň vyhlásil, že štáty by nemali začínať takzvané preventívne vojny.

(reuters, max)

  |  

Takáč: Nie je vylúčené, že na Ukrajine by zastrelili Fica

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) v relácii O päť minút dvanásť na STVR povedal, že existuje riziko ohrozenia slovenského premiéra Roberta Fica (Smer), ak by išiel na Ukrajinu. Uviedol to v reakcii na výroky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského adresované maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Podľa Takáča je „veľký predpoklad“, že na Ukrajine sa nachádzajú ľudia, ktorí by boli schopní spáchať atentát na predsedu slovenskej vlády. V tejto súvislosti odporučil Ficovi, aby necestoval do Kyjeva a nevstupoval na územie Ukrajiny ani jednou nohou.

Zelenskyj ostro kritizoval Orbána za blokovanie balíka pomoci Európskej únie vo výške 90 miliárd eur, ktorý je podľa Kyjeva kľúčový pre fungovanie krajiny počas vojny s Ruskom. Výroky odsúdila aj Európska únia.

„Dúfame, že jeden človek v EÚ nebude blokovať tých 90 miliárd a ukrajinskí vojaci budú mať zbrane,“ povedal novinárom v Kyjeve. „Inak poskytneme adresu tejto osoby našim ozbrojeným silám, našim chlapcom. Nech mu zavolajú a porozprávajú sa s ním v ich vlastnom jazyku,“ pohrozil ukrajinský prezident.

(max)

  |  

Soul chce schváliť investíciu a vyhnúť sa clám Trumpa

Spojené štáty pravdepodobne neuvalia na Južnú Kóreu vyššie clá, ak parlament v Soule v najbližších dňoch schváli investičnú legislatívu požadovanú Washingtonom. V nedeľu to povedal juhokórejský minister priemyslu Kim Jung-kwan.

Soul momentálne rokuje s USA po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil zvýšením ciel na dovoz z Južnej Kórey až na 25 percent. Washington argumentuje tým, že Soul mešká s plnením záväzku investovať v Spojených štátoch 350 miliárd dolárov, na ktorom sa obe krajiny dohodli v obchodnej dohode z minulého roka.

Kim uviedol, že počas rokovaní s americkým ministrom obchodu Howardom Lutnickom zaznelo, že ak Južná Kórea schváli pripravovaný zákon o investíciách v USA, zvýšenie ciel by nemali oficiálne oznámiť.

„Spojené štáty vyjadrili vďaku za plán rýchlo schváliť investičný zákon a podľa informácií z rokovaní by v takom prípade k zvýšeniu ciel nemalo dôjsť,“ zhodnotil Kim v televíznom prejave.

Juhokórejská vládnuca Demokratická strana plánuje o zákone hlasovať 12. marca. Legislatíva má umožniť realizáciu investičného balíka v USA, ktorý je súčasťou širšej obchodnej dohody medzi oboma krajinami.

(reuters, max)

  |  

Tínedžer zomrel na zriedkavú alergiu na mäso vyvolanú kliešťom

Smrť 16-ročného Jeremyho Webba v Austrálii spôsobila zriedkavá alergická reakcia na mäso cicavcov vyvolaná uhryznutím kliešťom. Vyplýva to zo záverov koronárneho vyšetrovania v štáte Nový Južný Wales, informoval denník Guardian.

Tínedžer skolaboval v júni 2022 počas kempovania s priateľmi na centrálnom pobreží severne od Sydney krátko po konzumácii hovädzích klobás. Po problémoch s dýchaním požiadal okoloidúcich o privolanie sanitky, no napriek resuscitácii a následnému prevozu do nemocnice zomrel.

Jeho smrť bola pôvodne pripísaná astmatickému záchvatu. Vyšetrovanie však potvrdilo, že akútnu reakciu vyvolala anafylaxia spôsobená alergiou na mäso cicavcov, ktorá vznikla po predchádzajúcich uhryznutiach kliešťom.

Alergia je spojená s molekulou cukru známou ako alfa-gal, ktorá sa nachádza v slinách kliešťov aj v mäse mnohých cicavcov, vrátane hovädzieho, bravčového či jahňacieho. Reakcia sa zvyčajne objaví tri až šesť hodín po konzumácii mäsa.

Podľa odborníkov ide o mimoriadne zriedkavý prípad. Klinická imunologička Sheryl van Nunenová zdôraznila, že ide o prvý zdokumentovaný smrteľný prípad tejto alergie v Austrálii a jeden z mála na svete.

(max)

  |  

Irán dosiahol konsenzus o nástupcovi Chameneího

Iránske Zhromaždenie expertov, ktoré rozhoduje o výbere najvyššieho vodcu krajiny, dosiahlo podľa jedného z jeho členov predbežnú dohodu o nástupcovi po zabitom ajatolláhovi Alím Chameneím. Uviedol to ajatolláh Mohammadmehdi Mirbaqeri, ktorého citovala agentúra Mehr.

Podľa Mirbaqeriho už existuje „viac-menej väčšinový konsenzus“ o osobe nového lídra, hoci pred definitívnym rozhodnutím je ešte potrebné vyriešiť niektoré prekážky. Zhromaždenie expertov by sa podľa iránskych médií mohlo stretnúť v priebehu jedného dňa, aby výber formálne potvrdilo.

Niektorí duchovní však naznačili, že osobné zasadnutie nemusí byť za súčasných bezpečnostných podmienok možné.

Výber nového vodcu prichádza po tom, čo izraelské a americké útoky od konca februára zabili desiatky iránskych predstaviteľov vrátane najvyššieho vodcu Chameneího. Útoky zároveň poškodili aj budovy spojené so Zhromaždením expertov v meste Qom.

Podľa iránskych médií bol kandidát vybraný aj na základe odporúčania zosnulého Chameneího, že najvyšší vodca by mal byť osobnosťou, ktorú „nepriatelia nenávidia“.

Medzi najčastejšie spomínanými kandidátmi na nástupcu je aj Chameneího syn Mojtaba Chameneí, ktorý má úzke väzby na Revolučné gardy a dlhodobo patrí medzi vplyvné postavy iránskeho duchovného establišmentu.

(reuters, max)