Preskočiť na obsah
  |  

Výbuch na ambasáde USA v Osle mohol byť aj terorizmom

Americké veľvyslanectvo v nórskom Osle zasiahla v nedeľu skoro ráno silná explózia, ktorá spôsobila menšie materiálne škody. Podľa nórskej polície sa nikto nezranil. Úrady nevylučujú, že mohlo ísť o úmyselný útok súvisiaci so súčasnou bezpečnostnou situáciou a krízou na Blízkom východe.

Výbuch nastal približne hodinu po polnoci v areáli veľvyslanectva v západnej časti Osla. Podľa polície k nemu došlo pri vchode do konzulárneho oddelenia, ktorý skončil mierne poškodený. Očití svedkovia spresnili, že po explózii sa v okolí rozšíril hustý dym.

Vedúci vyšetrovacej jednotky polície v Osle Frode Larsen priblížil, že úrady prirodzene posudzujú incident aj v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie a zvažujú možnosť, že útok bol úmyselne zameraný na americké veľvyslanectvo.

Polícia zatiaľ neidentifikovala žiadnych podozrivých a pátra po jednom alebo viacerých páchateľoch. Vyšetrovatelia preverujú viacero verzií vrátane možnosti terorizmu.

Nórska vláda kontaktovala predstaviteľov amerického veľvyslanectva a incident označila za neprijateľný čin. Minister zahraničných vecí Espen Barth Eide podotkol, že bezpečnosť diplomatických misií považuje krajina za veľmi dôležitú.

Polícia zároveň ubezpečila, že v okolí ambasády nenašla žiadne ďalšie výbušné zariadenia.

(reuters, max)

  |  

Václav Moravec končí po dvoch dekádach v Českej televízii

Moderátor Václav Moravec po viac ako 21 rokoch končí v Českej televízii. Oznámil to v nedeľu po konci svojej politickej relácie Otázky Václava Moravce s odôvodnením, že ďalej nemôže garantovať nezávislosť svojej práce a nechce sklamať dôveru divákov.

„Náš čas sa naplnil, rovnako tak sa naplnil môj čas v Českej televízii po viac ako 21 rokoch. Deje z poslednej doby ma utvrdili v tom, že za súčasných podmienok už nemôžem ďalej garantovať nezávislosť redakčnej práce a kritickú reflexiu udalostí, ako o nich hovorí preambula Kódexu Českej televízie,“ povedal.

„Dôveru státisícov z vás, televíznych diváčok a divákov, ktorí 21 rokov robili z Otázok najsledovanejšiu televíznu diskusiu v krajine, nechcem sklamávať posunom k ​​pseudovyváženosti, ak chcete k slepej vyváženosti, ktorá podľa môjho názoru ničí verejnú službu,“ dodal.

Moravec sa na záver poďakoval divákom i tímu, ktorý sa podieľal na tvorbe jeho politickej relácie. Hosťom nedeľňajšej časti bol po ôsmich rokoch šéf SPD a predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura.

(tasr, max)

  |  

Zelenskyj rokoval s Jettenom o spoločnej výrobe zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij a holandský premiér Rob Jetten rokovali o spoločnej výrobe zbraní. Potvrdil Zelenskyj v nedeľu počas návštevy Jettena v Kyjeve.

„Je dôležité, že vyrábame zbrane spolu s Holandskom – a v tejto spoločnej práci budeme určite pokračovať a rozširovať ju,“ spresnil na sociálnej sieti X.

„Počas stretnutia sme o tom podrobne diskutovali – o investíciách, licenciách a možných objemoch produkcie,“ dodal.

(reuters, max)

  |  

Trump tlačí na Kongres: Bez volebného zákona nepodpíšem nič

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nepodpíše žiadny ďalší zákon, kým Kongres neschváli legislatívu týkajúcu sa volieb. Oznámil to v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Reagoval na návrh zákona SAVE America Act, ktorý vo februári schválila republikánmi ovládaná Snemovňa reprezentantov. Legislatíva však čelí neistému osudu v Senáte, kde majú republikáni síce väčšinu, no schválenie nie je isté.

Zákon by zaviedol povinnosť predložiť doklad o americkom občianstve pri registrácii na hlasovanie v novembrových voľbách do amerického kongresu. Zároveň by zaviedol trestné sankcie pre volebných úradníkov, ktorí by zaregistrovali voličov bez požadovanej dokumentácie.

Demokrati legislatívu ostro kritizujú a tvrdia, že ide o pokus obmedziť volebné právo a oslabiť ich šance vo voľbách. Spor prichádza v čase, keď viaceré analýzy naznačujú, že demokrati by mohli získať väčšinu v Snemovni reprezentantov.

(reuters, max)

  |  

Ropa vyskočila na najvyššie úrovne od roku 2023

Americké aj európske akciové trhy ukončili týždeň výraznými stratami, keďže eskalácia vojny medzi USA, Izraelom a Iránom vyvolala obavy investorov a prudko zvýšila ceny ropy. Hlavné akciové indexy klesli o viac ako jedno percento.

Napätie na Blízkom východe vytlačilo ceny ropných futures na najvyššie úrovne od roku 2023. Cena americkej ropy sa zvýšila o 12,21 percenta na 90,90 dolára za barel, čo je najväčší jednodňový nárast od roku 2020 počas pandémie. Medzinárodný benchmark Brent vzrástol o 8,52 percenta a uzavrel obchodovanie na úrovni 92,69 dolára za barel.

Rast cien podporili obavy z narušenia dodávok energie z regiónu Perzského zálivu, najmä po faktickom uzavretí Hormuzského prielivu. Katarský minister energetiky zároveň upozornil, že producenti z Perzského zálivu by mohli v najbližších týždňoch zastaviť export, čo by mohlo cenu ropy posunúť až k 150 dolárom za barel.

Na finančné trhy vplývali aj nové údaje z americkej ekonomiky. Správa vlády ukázala, že počet pracovných miest mimo poľnohospodárstva vo februári nečakane klesol o 92-tisíc, aj keď analytici očakávali rast.

(reuters, max)

  |  

Pápež vystríha pred rozšírením konfliktu na Blízkom východe

Pápež Lev XIV. v nedeľu vyjadril hlboké znepokojenie nad pokračujúcimi bojmi na Blízkom východe a vyzval na okamžité ukončenie násilia a obnovenie dialógu. Reagoval tak na eskaláciu konfliktu medzi Iránom a koalíciou Spojených štátov a Izraela.

Počas modlitby Anjel Pána na Námestí svätého Petra pápež upozornil, že z Iránu aj z celého regiónu prichádzajú „hlboko znepokojujúce správy“. Podľa neho konflikt vyvoláva atmosféru strachu a nenávisti a existujú obavy, že by sa mohol ďalej rozšíriť.

„Popri epizódach násilia a devastácie a rozšírenej atmosfére nenávisti a strachu narastajú aj obavy, že by sa konflikt mohol rozšíriť a že by ďalšie krajiny v regióne, vrátane drahého Libanonu, mohli opäť upadnúť do nestability,“ povedal.

Lev zároveň vyzval na zastavenie bojov a otvorenie priestoru pre diplomaciu. „Pokorne sa modlime, aby ustal rachot bômb, aby zbrane stíchli a aby sa otvoril priestor pre dialóg, v ktorom by bolo možné počuť hlasy národov,“ dodal.

Vatikán už skôr upozornil, že americko-izraelské útoky na Irán môžu podkopávať medzinárodné právo. Najvyšší vatikánsky diplomat tento týždeň vyhlásil, že štáty by nemali začínať takzvané preventívne vojny.

(reuters, max)