Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odbory v spoločnosti Samsung Electronics pripravujú štrajk

Odbory v juhokórejskom koncerne Samsung Electronics zvažujú štrajk. V prípade, ak zamestnanci odhlasujú príslušný návrh, sa 21. mája začne štrajk, ktorý potrvá 18 dní.

Štrajk pripravujú tri odborové zväzy, ktoré zastupujú približne 89 000 zo 130 000 zamestnancov spoločnosti. Hlasovanie o vstupe do štrajku sa uskutoční od pondelka (9. 3.) do 18. marca.

Odboroví lídri podľa miestnych médií údajne varovali, že zamestnanci, ktorí sa odmietnu pripojiť k štrajku, budú čeliť postihom. To vyvolalo diskusie, či zamestnanci nie sú vystavení neoprávnenému tlaku. Pre spoločnosť Samsung Electronics by išlo druhý štrajk od jej založenia. Prvý sa uskutočnil v roku 2024, keď odbory požadovali zvýšenie miezd.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

USA dočasne zmiernili sankcie na ruskú ropu

Predstavitelia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa obhajovali rozhodnutie dočasne uvoľniť niektoré sankcie na ruskú ropu. Podľa nich má tento krok pomôcť zmierniť tlak na globálny ropný trh a stabilizovať ceny energií v čase pokračujúcej vojny s Iránom.

Minister energetiky Chris Wright a veľvyslanec USA pri OSN Mike Waltz v televíznych diskusných reláciách poznamenali, že výnimka umožňujúca Indii nakupovať ruskú ropu bola vydaná na 30 dní. Podľa Waltza má umožniť, aby sa milióny barelov ropy, ktoré sú momentálne na lodiach, dostali do indických rafinérií.

Wright podotkol, že opatrenie môže zmierniť obavy z nedostatku ropy a prispieť k stabilizácii cien na trhu. Administratíva zároveň očakáva, že rast cien benzínu spôsobený konfliktom bude len dočasný.

Podľa údajov motoristickej organizácie AAA dosiahla priemerná cena benzínu v USA v piatok 3,32 dolára za galón, čo je o 11 percent viac ako pred týždňom a najvyššia úroveň od septembra 2024. Cena nafty vzrástla na 4,33 dolára za galón, čo je o 15 percent viac než pred týždňom.

Trump už skôr povedal, že ceny benzínu by po skončení konfliktu mali rýchlo klesnúť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemcov bez úspor pribúda, finančný majetok však rastie

Finančný majetok súkromných domácností v Nemecku naďalej rastie, no zvyšuje sa aj podiel tých, ktoré uvádzajú, že nemajú žiadne úspory. V prieskume, ktorý uskutočnil v decembri inštitút Ipsos, sa takto vyjadrilo 27 percent respondentov, zatiaľ čo v roku 2024 to bolo 23,5 percenta.

Zároveň podiel ľudí, ktorí si sporia peniaze, klesol zo 70,7 na 63,7 percenta. Takmer polovica (46,7 percenta) respondentov bez úspor uviedla, že nezarábajú dosť na to, aby si odkladali peniaze. Približne každý piaty (22 percent) účastník označil za hlavný problém rastúce životné náklady, ktoré vyčerpali jeho rezervy.

Podľa údajov nemeckej centrálnej banky dosiahol finančný majetok súkromných domácností v Nemecku ku koncu tretieho štvrťroka 2025 rekordných 9,389 bilióna eur. Banka DZ Bank odhadla, že toto číslo za celý minulý rok dosiahlo niečo vyše desať biliónov eur a v tomto roku narastie na približne 10,5 bilióna eur.

Bohatstvo je nerovnomerne rozložené. Približne polovicu vlastní najbohatších 10 percent alebo zhruba štyri milióny domácností, zatiaľ čo 20 miliónov domácností vlastní len osem percent celkového finančného bohatstva, uviedla centrálna banka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hlas odkladá návrh na zrušenie jedného volebného obvodu

Koaličná strana Hlas zatiaľ nepredloží do Národnej rady SR návrh na vypustenie jedného volebného obvodu z Ústavy SR. Potvrdil to šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci.

„Je to stále cieľom našej strany. Avšak keďže rokovania s ostatnými parlamentnými stranami nesmerujú k dohode v blízkej dobe, tento návrh teraz do parlamentu predkladať nebudeme,“ spresnil.

Hlas presadzoval vypustenie jedného volebného obvodu aj pri poslednej novelizácii ústavy. Návrh však v parlamente nezískal dostatočnú podporu, a to ani zo strany koaličných partnerov.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) už koncom minulého roka reagoval, že Hlas sa chce k téme ešte vrátiť. Zároveň však priznal, že zatiaľ sa nepodarilo získať dostatok hlasov na jej presadenie. Podľa jeho slov by sa otázka mohla opäť otvoriť pri prípadnej novelizácii ústavy v súvislosti s predĺžením volebného obdobia samospráv.

Návrh na predĺženie volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov sa má napokon riešiť samostatne. Puci podotkol, že na tejto zmene je dohoda v koalícii, ako aj s opozičným KDH a návrh chcú predložiť na aprílovú schôdzu parlamentu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Grok vyšetruje sociálna sieť X pre urážlivé príspevky AI

Sociálna sieť X vyšetruje „rasistické a urážlivé“ príspevky, ktoré mal generovať četbot Grok od spoločnosti xAI. Informovala o tom televízia Sky News. Podľa tej spoločnosť X spolu so svojimi bezpečnostnými tímami urýchlene preveruje úlohu četbota pri vytváraní nenávistného a rasistického obsahu na platforme.

Príspevky mali vzniknúť v reakcii na výzvy používateľov. Agentúry X ani xAI bezprostredne nereagovali na žiadosti o komentár.

Četbot, ktorý vyvinula spoločnosť xAI podnikateľa Elona Muska, je v poslednom období predmetom zvýšenej pozornosti regulačných orgánov a vlád. Tie zasahujú proti sexuálne explicitnému obsahu generovanému týmto systémom umelej inteligencie na platforme X prostredníctvom vyšetrovaní, zákazov alebo požiadaviek na zavedenie ochranných opatrení.

Spoločnosť xAI už v januári oznámila, že obmedzila funkciu úpravy obrázkov pre používateľov Grok AI. Zároveň zablokovala možnosť vytvárať obrázky ľudí v odhalenom oblečení pre používateľov v jurisdikciách, kde je takýto obsah nezákonný. Firma však neuviedla, ktorých krajín sa tieto obmedzenia týkajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Výbuch na ambasáde USA v Osle mohol byť aj terorizmom

Americké veľvyslanectvo v nórskom Osle zasiahla v nedeľu skoro ráno silná explózia, ktorá spôsobila menšie materiálne škody. Podľa nórskej polície sa nikto nezranil. Úrady nevylučujú, že mohlo ísť o úmyselný útok súvisiaci so súčasnou bezpečnostnou situáciou a krízou na Blízkom východe.

Výbuch nastal približne hodinu po polnoci v areáli veľvyslanectva v západnej časti Osla. Podľa polície k nemu došlo pri vchode do konzulárneho oddelenia, ktorý skončil mierne poškodený. Očití svedkovia spresnili, že po explózii sa v okolí rozšíril hustý dym.

Vedúci vyšetrovacej jednotky polície v Osle Frode Larsen priblížil, že úrady prirodzene posudzujú incident aj v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie a zvažujú možnosť, že útok bol úmyselne zameraný na americké veľvyslanectvo.

Polícia zatiaľ neidentifikovala žiadnych podozrivých a pátra po jednom alebo viacerých páchateľoch. Vyšetrovatelia preverujú viacero verzií vrátane možnosti terorizmu.

Nórska vláda kontaktovala predstaviteľov amerického veľvyslanectva a incident označila za neprijateľný čin. Minister zahraničných vecí Espen Barth Eide podotkol, že bezpečnosť diplomatických misií považuje krajina za veľmi dôležitú.

Polícia zároveň ubezpečila, že v okolí ambasády nenašla žiadne ďalšie výbušné zariadenia.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.