Preskočiť na obsah
  |  

USA bránia výnimku na ruskú ropu, cena benzínu vraj zdvíha strach

Trumpova administratíva obhajuje dočasné zmiernenie sankcií na ruskú ropu, ktoré umožňuje Indii dokončiť nákupy už prepravovaných dodávok.

Podľa amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta ide o 30-dňové opatrenie, ktoré má upokojiť globálny ropný trh a zmierniť obavy z nedostatku suroviny. Wright zároveň tvrdí, že rast cien benzínu v USA spôsobuje skôr strach z dlhšieho konfliktu než reálny nedostatok ropy alebo plynu.

Vojna s Iránom vstúpila do druhého týždňa a jej vývoj vyvoláva napätie na energetických trhoch. Americké ropné finančné kontrakty vyskočili o viac než pätinu a obavy sa sústreďujú najmä na možné narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv.

Priemerná cena benzínu v USA už stúpla na 3,32 dolára za galón, čo je najvyššia úroveň od jesene 2024.

Demokratický líder v Senáte Chuck Schumer vyzval prezidenta Donalda Trumpa, aby uvoľnil ropu zo strategických rezerv a stabilizoval ceny. Biely dom to zatiaľ odmieta.

Analytici zároveň upozorňujú, že dlhšie trvajúci rast cien pohonných hmôt by mohol ovplyvniť novembrové voľby do Kongresu.

(reuters, pir)

  |  

Európa je teraz najväčším dovozcom zbraní na svete

Európa sa podľa najnovších údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) stala najväčším dovozcom zbraní na svete. V rokoch 2021 až 2025 európske krajiny viac než strojnásobili nákupy zbraní v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím.

Hlavnými dôvodmi sú vojna na Ukrajine a rastúce obavy z Ruska, ktoré prinútili vlády posilniť vlastné ozbrojené sily aj vojenskú pomoc Kyjevu.

Európa dnes predstavuje približne tretinu globálneho dovozu zbraní, čo je výrazný nárast z predchádzajúcich 12 percent. Napriek snahám o posilnenie domácej výroby európske štáty vo veľkom nakupujú najmä americkú techniku, predovšetkým bojové lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

Naopak, dovoz zbraní na Blízkom východe mierne klesol, hoci Saudská Arábia a Katar zostávajú medzi najväčšími jednotlivými kupcami.

USA zároveň posilnili svoju dominanciu medzi exportérmi zbraní a zvýšili globálny podiel na trhu na 42 percent, zatiaľ čo export Ruska po invázii na Ukrajinu výrazne klesol.

(reuters, pir)

  |  

Irán má po smrti ajatolláha nového vodcu

Irán má nového najvyššieho vodcu. Zhromaždenie expertov v pondelok zvolilo duchovného Modžtabu Chameneího, syna zabitého vodcu Alího Chameneího, čím potvrdilo pokračovanie tvrdej línie režimu.

Modžtabá bol dlhodobo považovaný za favorita – podľa dostupných informácií má silný vplyv v bezpečnostných štruktúrach aj v rozsiahlych ekonomických sieťach prepojených na režim.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Washington by mal mať právo vyjadriť sa k výberu iránskeho lídra. Izrael zároveň ešte pred oznámením pohrozil, že sa zameria na kohokoľvek, kto bude zvolený.

Trump po zvolení nového vodcu reagoval zdržanlivo a uviedol len, že „uvidíme, čo sa stane“. Uviedol, že ukončenie vojny bude „vzájomným“ rozhodnutím s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

(reuters, pir)

  |  

Proces v kauze Kuciak pokračuje. Na ŠTS má vypovedať Kočner

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku má v pondelok pokračovať proces v kauze objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Súd sa zároveň zaoberá aj prípravou vrážd viacerých prokurátorov.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa má začať o 8.30, by mal vypovedať obžalovaný Marian Kočner.

Prípad vraždy z februára 2018 sa na ŠTS vracia už po tretí raz. Najvyšší súd SR totiž zrušil dva predchádzajúce rozsudky, ktoré sa týkali obžalovaných Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej, stíhaných za objednávku vraždy.

Samotní vykonávatelia útoku už boli právoplatne odsúdení – Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné tresty, sprostredkovateľ Zoltán Andruskó 15 rokov väzenia.

Súd rieši aj ďalšiu vetvu prípadu, ktorá sa týka údajnej prípravy vrážd prokurátorov. Okrem Kočnera a Zsuzsovej sú v nej obžalovaní aj Dušan K. a Darko D.

Podľa obžaloby bola na jeseň 2017 objednaná vražda Maroša Žilinku a Daniela Lipšica a v roku 2018 aj Petra Šufliarskeho. K útokom napokon nedošlo.

(tasr, pir)

  |  

Cena ropy vyskočila o viac než 25 percent

Ceny ropy na svetových trhoch v pondelok prudko vyskočili a smerujú k jednému z najväčších denných nárastov v histórii.

Brent aj americká ropa WTI posilnili o viac než štvrtinu a krátko sa dostali nad 119 dolárov za barel, čo je najvyššia úroveň od roku 2022. Trhy reagujú najmä na eskaláciu konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorá ohrozuje dodávky ropy z Blízkeho východu.

Kľúčovým problémom je napätie v Hormuzskom prielive, cez ktorý bežne prechádza približne pätina svetového exportu ropy. Zvyšujúce sa bezpečnostné riziká a narušenie lodnej dopravy spomaľujú prepravu tankerov, čo vyvoláva obavy z dlhodobých výpadkov dodávok.

Situáciu zároveň komplikujú znižovanie ťažby v Iraku a Kuvajte a útoky na ropnú infraštruktúru v regióne.

Analytici upozorňujú, že ak sa tok ropy cez prieliv rýchlo neobnoví, ceny môžu stúpať ešte vyššie. V krátkodobom horizonte sa dokonca spomína hranica 120 až 130 dolárov za barel.

(reuters, pir)

  |  

Trump: O konci vojny s Iránom rozhodneme spolu s Netanjahuom

Americký prezident Donald Trump uviedol, že rozhodnutie o prípadnom ukončení vojny s Iránom nebude výlučne v rukách Washingtonu, ale vznikne po konzultácii s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

V telefonickom rozhovore pre denník Times of Israel naznačil, že izraelský líder bude mať pri hľadaní riešenia konfliktu významné slovo. Podľa Trumpa ide o „vzájomný“ proces, hoci konečné rozhodnutie chce urobiť v čase, ktorý bude považovať za správny.

Zároveň zdôraznil, že pri posudzovaní ďalších krokov zohľadní všetky dostupné faktory.

(reuters, pir)