Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko preveruje možnú iránsku stopu pri kyberútoku

Kybernetický útok na poľské Národné centrum pre jadrový výskum sa podarilo zložkám zmariť. Podľa vlády existujú náznaky, že útok mohol súvisieť s Iránom, no úrady zároveň upozorňujú, že tieto stopy môžu byť zámerne zavádzajúce.

Minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski povedal pre televíziu TVN24+, že k incidentu došlo v uplynulých dňoch. Podľa jeho slov išlo o pokus o prelomenie bezpečnostných systémov centra, ktorý sa podarilo zastaviť.

Prvé analýzy podľa ministra naznačujú, že vstupné body útoku môžu súvisieť s územím Iránu. „Keď budú k dispozícii konečné informácie a tajné služby ich overia, budeme ich môcť potvrdiť,“ dodal Gawkowski.

Poľské Národné centrum pre jadrový výskum sa venuje výskumu v oblasti jadrovej energie, subatomárnej fyziky a príbuzných odborov. Poľsko nevlastní jadrové zbrane a v súčasnosti pripravuje výstavbu svojej prvej jadrovej elektrárne.

Tamojšie úrady zároveň podotkli, že krajina čelí zvýšenému počtu kybernetických útokov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

(reuters, max)

Minúta  |  

Český rozpočet na obranu vyvolal reakciu vyslanca USA pri NATO

Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker vyzval spojencov, aby dodržiavali záväzky v oblasti obranných výdavkov po tom, čo českí zákonodarcovia schválili rozpočet na rok 2026 so zníženými výdavkami na obranu.

Whitaker zdôraznil, že spojenci si musia ctiť svoje záväzky: „Tieto čísla nie sú svojvoľné. Ide o splnenie podmienok – a tieto požiadavky stanovujú päť percent ako štandard. Žiadne výhovorky, žiadne výnimky.“

Dolná komora českého parlamentu schválila návrh rozpočtu vlády premiéra Andreja Babiša, ktorý počíta s výdavkami ministerstva obrany vo výške 154,8 miliardy českých korún (v prepočte zhruba 6,3 miliardy eur). To je približne 1,73 percenta hrubého domáceho produktu.

Táto úroveň je pod cieľom NATO vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu, ktorý členské štáty dlhodobo deklarujú. Spojenci sa zároveň minulý rok na samite v Haagu zaviazali postupne zvýšiť obranné výdavky na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou v priebehu nasledujúceho desaťročia.

České ministerstvo financií poznamenalo, že celkové výdavky na obranu by mali dosiahnuť 2,07 percenta hrubého domáceho produktu. Rozpočtová rada krajiny však upozornila, že do tejto sumy sú započítané aj výdavky z iných rezortov, napríklad projekty ministerstva dopravy, ktoré NATO nemusí uznať za obranné výdavky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael stiahol obvinenia vojakov z mučenia zadržaného Palestínčana

Izraelská armáda stiahla obvinenia proti piatim vojakom, ktorí čelili podozreniu z mučenia palestínskeho zadržaného počas vojny v Pásme Gazy. Prípad vyvolal v Izraeli spor o tom, do akej miery môžu vojaci zaobchádzať s nepriateľskými väzňami počas vojnového konfliktu.

Rozhodnutie armády prichádza v čase, keď sa pozornosť krajiny sústreďuje aj na vojnu s Iránom. Premiér Benjamin Netanjahu tento krok privítal. Vo vyhlásení zdôraznil, že Izrael má prenasledovať svojich nepriateľov, nie vlastných vojakov.

Prípad získal medzinárodnú pozornosť aj po protestoch pravicových demonštrantov, vrátane niektorých členov vlády, ktorí vnikli do vojenských objektov na protest proti vyšetrovaniu vojakov.

Vyšetrovanie sa opieralo aj o zábery z bezpečnostnej kamery zo zadržiavacieho tábora Sde Teiman pre Palestínčanov zadržaných počas vojny v Gaze. Na zázname je vidieť, ako vojaci odvádzajú väzňa bokom a obkolesujú ho.

Podľa obžaloby mali vojaci zadržaného vážne zneužiť a spôsobiť mu zranenia. Palestínčana v októbri prepustili späť do Gazy v rámci dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Armáda reagovala, že obžaloby stiahla aj pre okolnosti, ktoré podľa nej sťažovali vedenie prípadu a zároveň ovplyvňovali právo obvinených na spravodlivý proces.

(reuters, max)

Minúta  |  

Via Iuris kritizuje výroky poslankyne Jurík na adresu Kosovej

Organizácia Via Iuris kritizuje výroky poslankyne Beáty Jurík (PS) na adresu predsedníčky Súdnej rady SR Marcely Kosovej. Podľa občianskeho združenia ide o nevhodný osobný útok na predstaviteľku ústavnej inštitúcie.

Na sociálnej sieti Via Iuris ozrejmila, že poslankyňa Jurík minulý týždeň na tlačovej konferencii upozornila na situáciu okolo obsadzovania pozície slovenského prokurátora v Európskej prokuratúre. Mandát súčasného zástupcu Slovenska sa končí v júli a podľa nej môže vzniknúť problém, ak dovtedy nebude zvolený nový európsky prokurátor.

Via Iuris považuje za problematické jej konkrétne vyjadrenie: „Na Slovensku máme 15 až 20 kvalifikovaných prokurátorov, ktorí by sa mohli o túto pozíciu uchádzať, ale jednoducho to nerobia. Nechcem špekulovať, prečo, ale z informácií, ktoré mám, je jasné, že sú demotivovaní aj zložením výberovej komisie, v ktorej sedí napríklad pani predsedníčka súdnej rady Kosová.“

Organizácia vyzvala poslankyňu, aby sa za svoje výroky ospravedlnila alebo predložila dôkazy na podporu svojich tvrdení. Medzitým aj samotná Kosová dala poslankyni čas do 25. marca na ospravedlnenie, inak sa bude brániť pred súdom.

(max)

Minúta  |  

Rusi dobyli Huľajpole a prenikajú hlbšie do jeho okolia

Ruské jednotky zvyšujú aktivitu na viacerých úsekoch frontu na Ukrajine a snažia sa využiť slabiny v obrane ukrajinských síl. Uvádzajú to analytici monitorovacieho projektu DeepState.

Podľa analýzy ruské sily počas prvých desiatich marcových dní uskutočnili približne 1 400 útočných akcií na rôznych úsekoch frontu. Ide síce o najnižší počet za posledné obdobie, ale približuje sa priemeru 1 800 z predchádzajúcich mesiacov.

Zvýšená aktivita je zaznamenaná aj v oblastiach Pokrovska a Myrnohradu. Analytici tvrdia, že ruské jednotky sa sústreďujú najmä na mestá Rodynske a Hryšyne, kam pravidelne vysielajú pechotu do útokov.

Najdynamickejšia situácia je však podľa nich pri Huľajpole, kde sa ruským silám po obsadení mesta darí prenikať hlbšie do územia, napríklad smerom na úsek Zaliznyčne – Staroukrajinka – Svjatopetrivka.

Pri Kosťantynivke hľadajú ruské jednotky slabé miesta, aby sa mohli priblížiť k mestu a bojovať oň. Zvyšuje sa tiež aktivita v okolí Slovianska, čo súvisí s ruskými úspechmi pri meste Siversk.

(est, unian)

Minúta  |  

Erdogan sa snaží cez Slovensko vyradiť Usmanova zo sankcií EÚ

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa prostredníctvom Slovenska usiluje o vyradenie rusko-uzbeckého oligarchu Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu Európskej únie. Informovala o tom stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, ktorá malo možnosť nahliadnuť do listu podpísaného Erdoganom. Ten podľa stanice premiér Robert Fico (Smer) poslal predstaviteľom štátov Európskej únie.

Ako podotkol portál EUobserver, Slovensko zároveň pohrozilo zablokovaním predĺženia sankcií Únie voči viac ako 2 600 ruským jednotlivcom a subjektom o ďalších šesť mesiacov. Platnosť sankcií má vypršať 15. marca.

Slovensko podľa diplomatických zdrojov podmieňuje súhlas s ich predĺžením vyradením Usmanova a oligarchu Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu.

Fico mal členským štátom EÚ rozposlať Erdoganov list z 2. marca, v ktorom turecký prezident napísal, že Ankara nebude obchádzať sankcie Únie a USA voči Rusku, no sankcionovaní občania tretích krajín môžu mať podľa neho komplikácie vo vzťahoch s Tureckom. Ako príklad uviedol Usmanova a jeho rodinu.

Erdogan v liste neopomenul, že Usmanov podnikal transparentne a približne posledných desať rokov sa venuje najmä charitatívnej činnosti.

Usmanov patrí medzi najbohatších ľudí v Rusku. Podľa Bloomberg Billionaires Index sa jeho majetok odhaduje na približne 18,8 miliardy dolárov. Európska únia ho zaradila na sankčný zoznam v roku 2022 pre jeho úzke väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár (Smer) potvrdil, že Slovensko podporuje diskusiu o vyradení Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu, rokovania zatiaľ ukončené nie sú.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.