Preskočiť na obsah
  |  

V Poľsku našli dron podobný ruským z incidentu v septembri

Dron nájdený v lignitovej bani na západe Poľska je s najväčšou pravdepodobnosťou jedným z ruských vojenských dronov, ktoré vlani v septembri vstúpili do poľského vzdušného priestoru. Informovala o tom štátna agentúra PAP s odvolaním sa na zdroje blízke ministerstvu obrany.

Poľsko, ktoré je členom NATO, je v zvýšenej pohotovosti pre prípad narušenia vzdušného priestoru od incidentu z noci z 9. na 10. septembra, keď do krajiny preniklo viac ako 20 ruských dronov.

Pozostatky niektorých z nich už predtým našli vo východnej časti Poľska. Nález na západe krajiny je však podľa dostupných informácií prvým takýmto prípadom.

Polícia spresnila, že na bezpilotné lietadlo ju upozornili po jeho objavení v obci Gałczyce, približne 170 kilometrov západne od Varšavy, v areáli lignitovej bane. „Nevyzerá to ako civilný dron, ale o jeho modeli zatiaľ nemáme informácie,“ uviedol hovorca polície z Poznane Maciej Świecichowski.

Podľa štátnej televízie TVP Info, ktorá sa odvoláva na zdroje, by mohlo ísť o vojenský dron typu Gerbera. Tento typ bezpilotného lietadla je podobný dronom, ktoré podľa poľských úradov vstúpili do vzdušného priestoru krajiny počas septembrového incidentu.

(reuters, max)

  |  

Súd v Haagu vyšetruje deportácie odporcov režimu v Bielorusku

Prokurátori Medzinárodného trestného súdu (ICC) začali vyšetrovanie, či bieloruská vláda spáchala trestné činy súvisiace s deportáciami odporcov režimu.

Krajina síce nie je členom ICC, prípad však predložila Litva, ktorá je členom súdu. Prokurátori spresnili, že časť údajných trestných činov sa podľa dostupných informácií odohrala na území Litvy, čo umožňuje súdu uplatniť jurisdikciu.

Podľa vyšetrovateľov existujú dôvody domnievať sa, že kroky bieloruských úradov boli namierené proti skutočným alebo vnímaným oponentom vlády. Prokuratúra zároveň podotkla, že existuje podozrenie, že tieto činy boli súčasťou rozsiahleho a systematického útoku proti civilnému obyvateľstvu. Poukázala pritom na veľký rozsah prípadov, počet obetí a organizovanú povahu konania.

Bieloruské veľvyslanectvo v Holandsku na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Opozičná líderka Sviatlana Cichanovská rozhodnutie ICC privítala: „Státisíce Bielorusov trpeli a naďalej trpia pre činy režimu. Politika Alexandra Lukašenka tiež vytvára hrozby pre susedov Bieloruska. Toto rozhodnutie obnovuje nádej, že spravodlivosť zvíťazí, že zodpovední budú braní na zodpovednosť a že obete sa konečne dočkajú pravdy a spravodlivosti.“

(reuters, max)

  |  

V Banskoštiavnickom okrese sa v jazierku utopilo ročné dieťa

V jednej z obcí Banskoštiavnického okresu sa vo štvrtok popoludní utopilo ročné dieťa v záhradnom jazierku. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Nikola Žabková.

„Privolaným záchranárom sa ho už nepodarilo oživiť. Vzhľadom na mimoriadnu citlivosť prípadu k nemu nebudeme poskytovať podrobnejšie informácie,“ podotkla Žabková.

Polícia podľa jej slov začala v uvedenej veci trestné stíhanie pre usmrtenie a okolnosti tragédie vyšetruje.

(tasr, lud)

  |  

Odborníci upozorňujú, že demografia vytvára tlak na zdravotníctvo

Slovenské zdravotníctvo čelí tlaku spôsobenému starnutím populácie, rastúcimi nákladmi na zdravotnú starostlivosť a nedostatkom zdravotníckeho personálu. Na potrebe systémových zmien sa zhodli zástupcovia zamestnávateľov, odborníci aj politici na konferencii Zdravie ako investícia, ktorú zorganizovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka upozornil, že demografický vývoj predstavuje vážnu výzvu pre zdravotníctvo aj hospodárstvo. Podľa neho je potrebné začať diskusiu o konkrétnych riešeniach a hľadať dohodu naprieč politickým spektrom.

Odborníci podľa organizátorov zdôraznili potrebu zvyšovať efektivitu nemocníc, posilniť počet študentov na zdravotníckych školách a diskutovať o zavedení viaczdrojového financovania zdravotníctva. Dôležité sú aj investície do inovácií, digitalizácie a rozvoj koordinácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer) poznamenal, že starnutie populácie mení nároky na zdravotnú starostlivosť a problémom je aj starnutie zdravotníckeho personálu. Podľa neho je potrebné venovať väčšiu pozornosť vzdelávaniu nových lekárov a sestier.

Baláž zároveň spomenul, že vláda pripravuje viaceré opatrenia vrátane zákona o liekoch, dokončenia tendra záchrannej na záchrannú službu alebo nového onkologického akčného programu. Zdravotné poisťovne zasa zdôrazňujú potrebu prevencie, zdravého životného štýlu a väčšej zodpovednosti občanov za vlastné zdravie.

(tasr, max)

  |  

Kyjev chce využiť dáta z vojny na vývoj AI dronov

Ukrajina sprístupní svojim spojencom údaje z bojiska na vývoj softvéru pre umelú inteligenciu využívanú v dronoch. Oznámil to ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov. Podľa jeho slov vznikla platforma, ktorá umožní zahraničným partnerom a technologickým firmám trénovať modely umelej inteligencie na základe ukrajinských dát z bojiska.

Systém je navrhnutý tak, aby umožnil tréning modelov bez sprístupnenia citlivých informácií. Platforma obsahuje priebežne aktualizované dátové súbory vrátane veľkého množstva fotografií a videozáznamov z bojových operácií.

„Ukrajina má dnes jedinečný súbor údajov z bojísk, ktorý nemá obdobu nikde inde na svete,“ napísal Fedorov na sociálnej sieti Telegram s tým, že ide o milióny anotovaných obrázkov získaných počas desiatok tisíc bojových letov dronov.

Zahraničné vlády aj technologické spoločnosti sa podľa Kyjeva dlhodobo snažili získať prístup k týmto dátam, ktoré môžu slúžiť na výcvik modelov umelej inteligencie na rozpoznávanie objektov, pohybu a správania na bojisku.

Ukrajina očakáva, že spolupráca urýchli vývoj autonómnych systémov, ktoré by následne mohla využívať vo vojne proti Rusku. Fedorov zdôraznil, že Kyjev je pripravený spolupracovať so spojencami na spoločnej analýze dát, výcviku modelov umelej inteligencie a vývoji nových technologických riešení.

(reuters, max)

  |  

O post košického župana zabojuje aj exminister Hirman

Kandidátom mimoparlamentnej strany Demokrati na predsedu Košického samosprávneho kraja bude bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Zdôraznil, že chce do volieb vstúpiť s programom zameraným najmä na bezpečnosť, stav ciest a efektívnejšie hospodárenie kraja. Medzi priority zaradil aj moderné školstvo a lepšie využívanie eurofondov pre región.

V oblasti bezpečnosti chce presadzovať, aby novovytvorený zbor žandárov prešiel pod právomoci samosprávnych krajov spolu s financovaním zo štátneho rozpočtu.

Ak by ho zvolili, plánuje uskutočniť hĺbkový audit procesov výstavby a opráv ciest v kraji s cieľom nájsť úspory a presmerovať viac financií do infraštruktúry. Zamerať sa chce aj na znižovanie energetických nákladov budov v správe kraja.

Hirman zároveň uviedol, že chce podporiť rozbeh výroby v automobilke Volvo pri Košiciach a prispôsobiť stredoškolské vzdelávanie potrebám zamestnávateľov a investorov. Zdôraznil tiež význam využívania eurofondov a prípravy regiónu na nové programové obdobie po roku 2028.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď potvrdil rokovania s ďalšími stranami o spoločnom kandidátovi. Podľa neho by mal pred voľbami rozhodnúť prieskum, ktorý určí najsilnejšieho kandidáta opozície.

(tasr, max)