Preskočiť na obsah
  |  

Gedra predstavil plán vlády na kontrolu mimovládnych organizácií

Vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra v rozhovore pre Hlavné správy podľa denníka Postoj povedal, že vláda plánuje sprísniť kontroly mimovládnych organizácií, keďže Ústavný súd SR pozastavil účinnosť koaličnej novely zákona o neziskových organizáciách.

Podľa Gedru sa vláda doteraz snažila upraviť fungovanie mimovládok legislatívnou cestou, ktorú označil za „príliš demokratickú“. Po rozhodnutí Ústavného súdu chce štát viac využívať kontrolné mechanizmy. Úrad vlády má pôsobiť ako koordinačné centrum pre činnosť kontrolných orgánov.

Gedra zároveň tvrdí, že tretí sektor sa za posledné desaťročia etabloval v štátnych inštitúciách a ovplyvňuje verejné politiky. Podľa jeho slov by sa štátne kontroly mali zamerať najmä na väčšie organizácie, ktoré sa zapájajú do politickej diskusie. Spomenul napríklad Nadáciu otvorenej spoločnosti, Post Bellum či Platformu pre demokraciu.

Vedúci úradu vlády neopomenul, že vláda požiadala o kontroly aj ďalšie inštitúcie vrátane Úradu pre verejné obstarávanie, Úradu na ochranu osobných údajov a Najvyššieho kontrolného úradu. Zároveň podľa neho vzniká systém, ktorý má sledovať finančné toky mimovládnych organizácií zo slovenských aj zahraničných zdrojov.

Ústavný súd SR vlani v decembri rozhodol, že novela zákona o neziskových organizáciách nie je v súlade s ústavou ani s Európskym dohovorom o ľudských právach. Podľa súdu by zákon zasahoval do základných práv a politických slobôd.

(max)

  |  

Poriadkové služby budú pokračovať, samosprávy to vítajú

Únia miest Slovenska víta rozhodnutie štátu pokračovať v projekte Miestnych občianskych a poriadkových služieb (MOPS), ktorý podľa nej predstavuje praktickú pomoc pre mnohé samosprávy. Zároveň však upozorňuje, že bezpečnostné problémy v mestách a obciach si vyžadujú systematické riešenia a stabilné financovanie.

Podľa hovorkyne Únie miest Slovenska Daniely Piršelovej mestá potrebujú predvídateľné financovanie a jasné pravidlá, aby mohli osvedčené služby dlhodobo udržať.

Pokračovanie projektu víta aj Združenie miest a obcí Slovenska. Jeho predseda Jozef Božik povedal, že ide o pozitívnu správu pre stovky samospráv. Zároveň poukázal na otázku spolufinancovania. Ak zostane na úrovni približne desať percent, podľa neho sa do projektu zapojí väčšina miest a obcí. Pri vyššom podiele by podľa Božika záviselo zapojenie od finančných možností jednotlivých samospráv.

Projekt kritizuje bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák starší. Tvrdí, že napriek dostupným finančným zdrojom sa na projekt vyčlenilo málo prostriedkov. Podľa neho boli desiatky miliónov eur použité na projekty, ktoré podľa jeho slov nepomáhajú priamo v teréne.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško oznámil, že projekt bude pokračovať aj po roku 2026 pod názvom miestna občianska služba a potrvá ďalších 18 mesiacov. Samotný úrad vyčlení 15 miliónov eur.

(tasr, max)

  |  

Izrael rozširuje ofenzívu proti Hizballáhu v Libanone

Izraelské nálety vo štvrtok zasiahli dve budovy v centre libanonského hlavného mesta Bejrút neďaleko sídla vlády, čím sa podľa agentúr zintenzívnila izraelská ofenzíva proti hnutiu Hizballáh podporovanému Iránom.

Útoky prišli deň po tom, čo Hizballáh vypálil na Izrael doteraz najväčšiu raketovú salvu od začiatku konfliktu. Izraelský minister obrany Jisrael Kac reagoval, že armáda dostala rozkaz rozšíriť vojenskú kampaň proti Hizballáhu. Náčelník generálneho štábu Ejal Zamir zároveň vyhlásil, že operácia v Libanone nebude krátkodobá a armáda presunie na sever ďalšie jednotky a kapacity.

Izraelský letecký útok zasiahol budovu v štvrti Bachoura približne kilometer od sídla vlády Grand Serail. Armáda pred útokom vyzvala obyvateľov oblasti, aby sa evakuovali, keďže sa podľa nej nachádzajú v blízkosti zariadenia Hizballáhu. Neskôr vydala podobné varovanie aj pre obyvateľov štvrte Zuqaq al-Blat, kde zasiahla ďalšiu budovu.

Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva si izraelské útoky v rôznych častiach krajiny vyžiadali už takmer 700 obetí. Medzi nimi je najmenej 98 detí, 62 žien a 18 zdravotníkov. Úrady zároveň uvádzajú, že viac ako 800-tisíc ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy.

Izrael vydal nové výzvy na evakuáciu ďalších oblastí južného Libanonu, pričom príkazy sa v súčasnosti vzťahujú približne na desatinu územia krajiny. OSN upozornila, že humanitárna situácia sa zhoršuje a civilné obete konfliktu sú príliš vysoké.

(reuters, max)

  |  

FBI zasahuje po streľbe v synagóge v štáte Michigan

Polícia v americkom štáte Michigan vo štvrtok zasahovala pri streľbe v synagóge Temple Israel v meste West Bloomfield na predmestí Detroitu. Podľa predstaviteľov bezpečnostných zložiek podozrivého zastrelili.

Šerif okresu Oakland Michael Bouchard spresnil, že zatiaľ nepotvrdili žiadne zranenia okrem pravdepodobného strelca. Na záberoch z miesta incidentu bolo vidieť dym stúpajúci zo strechy budovy synagógy, pred ktorou sa zhromaždilo väčšie množstvo policajných a hasičských vozidiel.

Riaditeľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel informoval, že okrem streľby v synagóge riešili aj náraz autom do príslušníka bezpečnostnej služby, ktorého previezli do nemocnice.

CNN s odvolaním sa na viacero zdrojov zverejnila, že v zadnej časti auta podozrivého našli veľké množstvo výbušnín.

Synagóga Temple Israel prevádzkuje aj centrum raného detstva poskytujúce starostlivosť a vzdelávanie deťom od šiestich týždňov. Miestne médiá priblížili, že deti z jaslí evakuovali autobusmi.

Židovská federácia v Detroite oznámila, že jej pridružené organizácie v regióne po incidente preventívne uzavreli. Generálna prokurátorka Michiganu Dana Nesselová vyhlásila, že antisemitizmus nemá v štáte miesto a nemôže byť tolerovaný.

(reuters, max)

  |  

Poľsko preveruje možnú iránsku stopu pri kyberútoku

Kybernetický útok na poľské Národné centrum pre jadrový výskum sa podarilo zložkám zmariť. Podľa vlády existujú náznaky, že útok mohol súvisieť s Iránom, no úrady zároveň upozorňujú, že tieto stopy môžu byť zámerne zavádzajúce.

Minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski povedal pre televíziu TVN24+, že k incidentu došlo v uplynulých dňoch. Podľa jeho slov išlo o pokus o prelomenie bezpečnostných systémov centra, ktorý sa podarilo zastaviť.

Prvé analýzy podľa ministra naznačujú, že vstupné body útoku môžu súvisieť s územím Iránu. „Keď budú k dispozícii konečné informácie a tajné služby ich overia, budeme ich môcť potvrdiť,“ dodal Gawkowski.

Poľské Národné centrum pre jadrový výskum sa venuje výskumu v oblasti jadrovej energie, subatomárnej fyziky a príbuzných odborov. Poľsko nevlastní jadrové zbrane a v súčasnosti pripravuje výstavbu svojej prvej jadrovej elektrárne.

Tamojšie úrady zároveň podotkli, že krajina čelí zvýšenému počtu kybernetických útokov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

(reuters, max)

  |  

Český rozpočet na obranu vyvolal reakciu vyslanca USA pri NATO

Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker vyzval spojencov, aby dodržiavali záväzky v oblasti obranných výdavkov po tom, čo českí zákonodarcovia schválili rozpočet na rok 2026 so zníženými výdavkami na obranu.

Whitaker zdôraznil, že spojenci si musia ctiť svoje záväzky: „Tieto čísla nie sú svojvoľné. Ide o splnenie podmienok – a tieto požiadavky stanovujú päť percent ako štandard. Žiadne výhovorky, žiadne výnimky.“

Dolná komora českého parlamentu schválila návrh rozpočtu vlády premiéra Andreja Babiša, ktorý počíta s výdavkami ministerstva obrany vo výške 154,8 miliardy českých korún (v prepočte zhruba 6,3 miliardy eur). To je približne 1,73 percenta hrubého domáceho produktu.

Táto úroveň je pod cieľom NATO vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu, ktorý členské štáty dlhodobo deklarujú. Spojenci sa zároveň minulý rok na samite v Haagu zaviazali postupne zvýšiť obranné výdavky na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou v priebehu nasledujúceho desaťročia.

České ministerstvo financií poznamenalo, že celkové výdavky na obranu by mali dosiahnuť 2,07 percenta hrubého domáceho produktu. Rozpočtová rada krajiny však upozornila, že do tejto sumy sú započítané aj výdavky z iných rezortov, napríklad projekty ministerstva dopravy, ktoré NATO nemusí uznať za obranné výdavky.

(reuters, max)