Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu naznačil možný útok na vedenie Iránu a Hizballáhu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok naznačil možnosť útokov na najvyššie vedenie Iránu a Hizballáhu. Povedal to na svojej prvej tlačovej konferencii od začiatku vojny medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom.

Irán podľa neho po takmer dvoch týždňoch americko-izraelských leteckých útokov „už nie je ten istý“ a Teherán utrpel vážne straty v radoch revolučných gárd aj polovojenských síl Basídž.

Na otázku novinárov, či by Izrael mohol podniknúť kroky proti novému iránskemu najvyššiemu vodcovi Modžtabáovi Chameneímu alebo lídrovi libanonského Hizballáhu Naimovi Kásemovi, Netanjahu odpovedal, že by „neuzatváral životné poistky na žiadneho z vodcov teroristickej organizácie“.

Zároveň odmietol konkretizovať ďalšie kroky izraelskej armády: „Nemám v úmysle tu dávať presný odkaz na to, čo plánujeme alebo čo budeme robiť.“ Irán a Hizballáh podľa neho už navyše nepredstavujú takú hrozbu ako pred začiatkom konfliktu.

Netanjahu potvrdil, že je v pravidelnom kontakte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa jeho slov spolu komunikujú denne a ich rozhovory sú otvorené.

(reuters, max)

  |  

Duplantis posunul hranicu svetového rekordu v žrdi na 631 cm

Švédsky atlét Armand Duplantis zlepšil svoj vlastný svetový rekord v skoku o žrdi na 631 cm. Na domácom mítingu v Uppsale prekonal latku na rekordnej výške hneď na prvý pokus.

Dvadsaťšesťročný Duplantis prekonal historické maximum pätnástykrát v kariére a nadviazal na svoje vystúpenie na MS v Tokiu, kde v posledných pretekoch sezóny ako prvý v histórii zvládol skočiť 630 cm.

V roku 2025 dokázal posunúť úroveň svetového rekordu celkovo štyrikrát. Týždeň pred štartom halových MS v poľskej Toruni sa tak ukázal vo výbornej forme, na podujatí môže získať štvrté zlato v sérii.

(tasr, ap)

  |  

USA, Rusko a Čína sa v OSN sporili o iránsky jadrový program

Spojené štáty a ich západní spojenci sa vo štvrtok v Bezpečnostnej rade OSN dostali do sporu s Ruskom a Čínou v súvislosti s iránskym jadrovým programom a sankciami voči Teheránu.

Rusko a Čína sa pokúsili zablokovať diskusiu o výbore OSN dohliadajúcom na sankcie proti Iránu, známom ako Výbor 1737. Návrh však neprešiel, keďže ho ostatní členovia prehlasovali pomerom hlasov jedenásť ku dvom, pričom dve krajiny sa zdržali hlasovania.

Americký vyslanec pri OSN Mike Waltz obvinil Moskvu a Peking zo snahy chrániť Irán a blokovať fungovanie sankčného výboru. „Všetky členské štáty OSN by mali zaviesť zbrojné embargo voči Iránu, zakázať transfer a obchod s raketovou technológiou a zmraziť príslušné finančné aktíva,“ dodal.

Waltz tiež uviedol, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu upozornila na zásoby uránu obohateného až na 60 percent, ktoré Irán podľa neho zhromaždil bez toho, aby umožnil agentúre k nim prístup.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja obvinil USA a ich spojencov z vytvárania hystérie okolo údajného iránskeho jadrového programu s cieľom ospravedlniť vojenský útok na Irán.

Čínsky zástupca Fu Cong označil Spojené štáty za podnecovateľa jadrovej krízy a kritizoval použitie sily voči Iránu počas diplomatických rokovaní. Británia a Francúzsko sa zhodli, že obnovenie sankcií voči Iránu je opodstatnené vzhľadom na obavy z jeho jadrového programu.

(reuters, max)

  |  

Členské štáty nemôžu brániť „zmene pohlavia“ v dokladoch, tvrdí súd EÚ

Súdny dvor Európskej únie podľa Euractivu rozhodol, že Bulhar po takzvanej zmene pohlavia musí mať možnosť prepísať si biologické pohlavie uvedené v rodnom liste po presťahovaní sa do Talianska.

V súčasnosti biologický muž žije v Taliansku, kde podstúpil hormonálnu terapiu a vystupuje ako žena. Bulharské úrady jeho žiadosť o zmenu údajov v rodnom liste zamietli s odôvodnením, že bulharské právo chápe pohlavie výlučne v biologickom zmysle.

Najvyšší súd Bulharska sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o výklad práva Únie. Luxemburský súd konštatoval, že odmietnutie aktualizovať záznamy o rodinnom stave občana po tom, ako využil právo žiť v inom členskom štáte, môže obmedziť slobodu pohybu v rámci Európskej únie.

Zároveň zdôraznil, že doklady totožnosti a pasy sú nevyhnutné na uplatňovanie práva na voľný pohyb a nesúlad medzi rodovou identitou osoby a úradnými dokumentmi môže spôsobovať vážne praktické problémy.

Richard Köhler, poradca z Transgender Europe, označil rozhodnutie za „dôležitý krok“ k právnemu uznaniu trans ľudí v Európe. „Vnútroštátne zákony ani súdy im nemôžu stáť v ceste.“

(max)

  |  

Gedra predstavil plán vlády na kontrolu mimovládnych organizácií

Vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra v rozhovore pre Hlavné správy podľa denníka Postoj povedal, že vláda plánuje sprísniť kontroly mimovládnych organizácií, keďže Ústavný súd SR pozastavil účinnosť koaličnej novely zákona o neziskových organizáciách.

Podľa Gedru sa vláda doteraz snažila upraviť fungovanie mimovládok legislatívnou cestou, ktorú označil za „príliš demokratickú“. Po rozhodnutí Ústavného súdu chce štát viac využívať kontrolné mechanizmy. Úrad vlády má pôsobiť ako koordinačné centrum pre činnosť kontrolných orgánov.

Gedra zároveň tvrdí, že tretí sektor sa za posledné desaťročia etabloval v štátnych inštitúciách a ovplyvňuje verejné politiky. Podľa jeho slov by sa štátne kontroly mali zamerať najmä na väčšie organizácie, ktoré sa zapájajú do politickej diskusie. Spomenul napríklad Nadáciu otvorenej spoločnosti, Post Bellum či Platformu pre demokraciu.

Vedúci úradu vlády neopomenul, že vláda požiadala o kontroly aj ďalšie inštitúcie vrátane Úradu pre verejné obstarávanie, Úradu na ochranu osobných údajov a Najvyššieho kontrolného úradu. Zároveň podľa neho vzniká systém, ktorý má sledovať finančné toky mimovládnych organizácií zo slovenských aj zahraničných zdrojov.

Ústavný súd SR vlani v decembri rozhodol, že novela zákona o neziskových organizáciách nie je v súlade s ústavou ani s Európskym dohovorom o ľudských právach. Podľa súdu by zákon zasahoval do základných práv a politických slobôd.

(max)

  |  

Poriadkové služby budú pokračovať, samosprávy to vítajú

Únia miest Slovenska víta rozhodnutie štátu pokračovať v projekte Miestnych občianskych a poriadkových služieb (MOPS), ktorý podľa nej predstavuje praktickú pomoc pre mnohé samosprávy. Zároveň však upozorňuje, že bezpečnostné problémy v mestách a obciach si vyžadujú systematické riešenia a stabilné financovanie.

Podľa hovorkyne Únie miest Slovenska Daniely Piršelovej mestá potrebujú predvídateľné financovanie a jasné pravidlá, aby mohli osvedčené služby dlhodobo udržať.

Pokračovanie projektu víta aj Združenie miest a obcí Slovenska. Jeho predseda Jozef Božik povedal, že ide o pozitívnu správu pre stovky samospráv. Zároveň poukázal na otázku spolufinancovania. Ak zostane na úrovni približne desať percent, podľa neho sa do projektu zapojí väčšina miest a obcí. Pri vyššom podiele by podľa Božika záviselo zapojenie od finančných možností jednotlivých samospráv.

Projekt kritizuje bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák starší. Tvrdí, že napriek dostupným finančným zdrojom sa na projekt vyčlenilo málo prostriedkov. Podľa neho boli desiatky miliónov eur použité na projekty, ktoré podľa jeho slov nepomáhajú priamo v teréne.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško oznámil, že projekt bude pokračovať aj po roku 2026 pod názvom miestna občianska služba a potrvá ďalších 18 mesiacov. Samotný úrad vyčlení 15 miliónov eur.

(tasr, max)