„Už k sebe nič necítime.“ No milovať je sloveso

Covey mu teda vysvetlil: „Ak už k sebe nič necítite, potom je to dobrý dôvod na to, aby ste ju začali milovať. Milovať je totiž sloveso. Cit lásky je ovocím tohto slovesa. Teda milujte ju – slúžte jej, obetujte sa, cíťte s ňou, oceňujte ju, chváľte ju. Ste na to pripravený?“

Milovať je sloveso. Svet okolo nás zväčša kladie veľký dôraz na city. Ak už k sebe nič necítime, tak sa rýchlo rozídeme. Aktuálny diktát prevzalo „náboženstvo emotivizmu“.  

A zasahuje aj do vnímania mnohých kresťanov. Koľkých z nás dokáže zmiasť či znechutiť stav opísaný slovami „necítim Božiu prítomnosť“?

Preto nám evanjelium pripomína, že milovať je sloveso, a lásku k Bohu a k blížnemu nám predkladá ako prikázanie. Tým nám hovorí, že v jazyku kresťana láska znamená voľbu. Pre lásku sa treba rozhodnúť a rozhodovať neustále.

Prečo sa nám láska musí prikazovať? Možno je to podobné, ako keď sa prikazuje chorým ľuďom. Po páde do hriechu sme totiž ochoreli na nedostatok skutočnej lásky.

Vieme, že biblická správa o prvom hriechu hovorí, že ľuďom sa „otvorili oči“.

Hriech totiž spôsobuje, že sa na toho druhého začnem pozerať ako na objekt, ktorý má uspokojiť moje predstavy a hladko zapadnúť do mojich plánov a projektov. Ak nezapadá, nemá pre mňa cenu.

Tento deň môžem teda prijať ako veľký dar, keď sa znova rozhodnem pre lásku. Mám ďalšiu možnosť otvoriť sa pre tú lásku, ktorou je Boh sám.

V tomto duchu lepšie rozumiem slovám svätého Filipa Neriho: „Nikdy ťa, Pane, nebudem milovať, ak to ty vo mne nespôsobíš!“ Milovať je totiž sloveso.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.