Ľudské práva a rola kresťanstva

Dňa 10. decembra 1948 bola v Paríži Valným zhromaždením OSN prijatá všeobecná deklarácia ľudských práv, preto si tento deň pripomíname ako Deň ľudských práv. Ľudské práva, ich porušovanie a ochrana sa týka ľudí na celom svete. V mojom pojednaní sa sústredím stručne na príbeh zápasu za ľudské práva v Československu v období komunizmu.

Hovoriť o ľudských právach v Československu v 50. a pre mnohé oblasti života aj v 60. rokoch bolo iluzórne. Pražská jar priniesla obrovskú nádej v tejto oblasti, ale vstup vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 a následné zotrvanie sovietskych vojsk v Československu znamenal pre túto politiku koniec všetkých nádejí. Keď v Československu nastupovala tzv. normalizácia, ktorá pokračovala v potláčaní základných ľudských práv, na medzinárodnom poli v Európe sa veci pomaly dávali do pohybu. Po niekoľkoročnej príprave 1. augusta 1975 podpísal Gustáv Husák v Helsinkách tzv. Záverečný protokol Konferencie o bezpečnosti a spolupráce v Európe. Protokol sa v tzv. treťom koši venoval ľudským právam a slobodám. Málokto si vtedy uvedomoval, že tento dokument spustí v Európe postupný proces demontáže komunistických režimov. V Československu vznikla Charta 77, v Poľsku vzniklo v roku 1980 nezávislé odborové hnutie Solidarnosc, v Sovietskom zväze už predtým začal verejne vystupovať spisovateľ Solženicyn, ktorý bol v roku 1974 deportovaný zo Sovietskeho zväzu, za ľudské práva sa začal vyjadrovať jadrový fyzik Sacharov, matematik Ščaranskij a ďalší.

V roku 1979 napadol Sovietsky zväz Afganistan. 20. januára 1981 nastúpil v USA do úradu nový prezident Ronald Reagan. Od začiatku svojho pôsobenia zaviedol nové zbrojné programy v USA, zamerané najmä voči rozpínavému sa Sovietskemu zväzu, s ktorým sovietska ekonomika nakoniec nedokázala držať krok. V marci 1983 pri prejave v Ohiu nazval Sovietsky zväz „Ríšou zla“ a vyhlásil, že „komunizmus padne...“. Politika ľudských práv sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho zahraničnej politiky. Jutaj Kohutiar v článku na Postoji Michael Novak a zápas za ľudské práva píše, že keď Reagan odovzdával poverovacie listiny novému veľvyslancovi Spojených štátov v komisii OSN pre ľudské práva v Ženeve, Američanovi slovenského pôvodu Michaelovi Novakovi, tak mu povedal: „Neprehliadaj žiadne porušovanie ľudských práv. Žiadne!“

K úspešnému zavŕšeniu zápasu s komunizmom v Európe dopomohol rovnako v Sovietskom zväze nástup Michaila Gorbačova k moci, ekonomické a nacionálne problémy v tejto krajine a jeho politika glasnosti a, samozrejme, hviezdna chvíľa komunistických krajín v strednej a východnej Európe, keď národy tejto časti sveta nakoniec povstali proti ich komunistickým vládam. A tu nesmieme zabudnúť na veľký vplyv pápeža Jána Pavla II. v zápase za náboženské, občianske a národné práva v týchto krajinách.