Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Raši chce rozšíriť spoluprácu s Monakom v biznise aj kultúre

Na Slovensku by v blízkej budúcnosti mohli otvoriť monacký konzulát, čo má prispieť k rozvoju diplomatických, ekonomických aj kultúrnych vzťahov medzi oboma krajinami. Uviedol to predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) po stretnutí s predsedom parlamentu Monaka Thomasom Brezzom.

Raši zdôraznil snahu o posilnenie ekonomickej spolupráce a pripomenul biznis fórum z roku 2025. Ďalšie by sa podľa neho mohlo uskutočniť na Slovensku, čím by vznikol priestor pre monackých investorov aj slovenské firmy hľadajúce partnerov. Brezzo potvrdil záujem o organizáciu obchodnej misie na Slovensko.

Predstavitelia sa venovali aj vojnám na Ukrajine a na Blízkom východe a jej vplyvu na ceny energií. Podľa šéfa slovenského parlamentu bude potrebná spolupráca európskych krajín na zmiernenie následkov na obyvateľov, Brezzo zdôraznil význam diplomacie.

Slovenská strana zároveň vyjadrila podporu Monaku pri jeho predsedníctve v Rade Európy v tomto roku. „Verím, že si budeme vedieť pomáhať v týchto diplomatických záležitostiach. Slovensko je zatiaľ jediným kandidátom na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a budem rád, keď sa aj my navzájom takto podporíme a aj Monako podporí nás,“ dodal Raši.

Témou boli aj kultúrna spolupráca či podpora mládežníckych parlamentov a výmena skúseností medzi inštitúciami oboch krajín.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kažimír: Vojna v Iráne zvyšuje riziko inflácie v eurozóne

Budúce rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) budú podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra závisieť najmä od vývoja situácie na Blízkom východe. Vojna v Iráne podľa neho predstavuje riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu, preto bude ECB postupovať na základe aktuálnych dát a inflačného výhľadu.

„Pozitívne je, že máme dobrú východiskovú pozíciu. Znamená to, že inflácia sa už niekoľko mesiacov pohybuje v blízkosti nášho dvojpercentného cieľa, očakávania budúceho rastu cien sú ukotvené a finančné trhy chápu, za akých podmienok pristúpime k zmene úrokových sadzieb,“ podotkol.

Konflikt však môže ovplyvniť nielen ceny energií, ale aj plynulosť medzinárodného obchodu. V prípade jeho rozšírenia hrozí narušenie dopravy, čo by zasiahlo firmy aj domácnosti v Európe.

Upozornil aj na možné reakcie vlád, ktoré podľa skúseností často vedú skôr k rastu inflácie alebo predlžovaniu jej trvania. Zároveň pripomenul, že firmy aj zamestnanci môžu citlivejšie reagovať na rast cien.

ECB bude podľa neho situáciu priebežne vyhodnocovať a rozhodovať bez vopred stanoveného výsledku. Prípadné kroky budú závisieť od strednodobého inflačného výhľadu. Ak by hrozilo dlhodobejšie prekročenie cieľa, banka je pripravená zasiahnuť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump odkladá útoky na iránsku energetickú infraštruktúru

Prezident USA Donald Trump oznámil, že odkladá plánované útoky na iránsku energetickú infraštruktúru po tom, čo Spojené štáty a Irán viedli podľa jeho slov konštruktívne rokovania. Diskusie budú podľa neho pokračovať aj počas nasledujúceho týždňa.

Trump zároveň nariadil odložiť akékoľvek vojenské zásahy proti iránskym elektrárňam o päť dní, pričom ďalší postup bude závisieť od výsledku rokovaní.

Jeho vyhlásenie prišlo po tom, ako Irán pohrozil útokmi na izraelské elektrárne a zariadenia zásobujúce americké základne v Perzskom zálive.

Ešte v sobotu Trump varoval, že iránske energetické zariadenia Spojené štáty zničia, ak Teherán do 48 hodín neotvorí Hormuzský prieliv pre lodnú dopravu. Iránske útoky tento strategický prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetovej ropy a plynu, prakticky uzavreli.

Na Trumpovo oznámenie reagovali finančné trhy – dolár oslabil a akcie posilnili. Konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorý sa začal 28. februára, už zasiahol globálne trhy, zvýšil ceny pohonných hmôt a vyvolal obavy z inflácie. Podľa dostupných údajov si vyžiadal viac ako 2-tisíc obetí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Petícia na vyhlásenie referenda smeruje k prezidentovi

Mimoparlamentná strana Demokrati žiada odchod premiéra Roberta Fica (Smer). Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu odovzdala vyzbieraných viac ako 384-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády.

Navrhuje, aby sa referendum konalo 27. júna 2026. Cieľom referenda je podľa predsedu strany Jaroslava Naďa predčasné ukončenie volebného obdobia súčasnej vlády, obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ako aj zrušenie doživotnej renty pre Fica.

Podľa Naďa podpisy pochádzajú od občanov z celého Slovenska a zbierali ich členovia strany v stovkách miest a obcí. „Tieto podpisy pochádzajú od bežných ľudí, od Sobraniec až po Kúty. A nie je to žiadne imaginárne číslo, žiadna štatistika. Podpisy neboli kupované, neboli vygenerované umelou inteligenciou, sú riadne podpísané občanmi Slovenskej republiky,“ skonštatoval.

Zároveň vyzval prezidenta, aby referendum vyhlásil. „Referendum je legitímny nástroj, ktorý rešpektuje ústava, a verím, že ho bude rešpektovať aj najvyšší ústavný činiteľ,“ povedal a dodal, že strana splnila všetky legislatívne náležitosti na vypísanie referenda.

„Kancelária prezidenta prijala petíciu strany Demokrati. Aktuálne sa bude kontrolovať pravosť podpisov a v zákonom stanovenej lehote prezident prijme stanovisko,“ potvrdila hovorkyňa hlavy štátu Patrícia Medveď Macíková.

Referendum hlava štátu vyhlasuje, ak nie je v rozpore s ústavou a ústavnými zákonmi, a požiada oň aspoň 350-tisíc občanov. Či je prvá podmienka splnená, môže rozhodnúť na žiadosť paláca aj Ústavný súd SR.

(tasr, max)

Minúta  |  

Drony zasiahli ruské prístavy, export ropy dočasne pozastavili

Baltské prístavy Primorsk a Usť-Luga, ktoré patria medzi najväčšie ruské exportné uzly ropy, od nedele pozastavili vývoz ropy a palív po útokoch dronov. Prerušenie dodávok prehlbuje globálny nedostatok ropy, ktorý vznikol aj po uzavretí Hormuzského prielivu Iránom.

Guvernér Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko potvrdil, že po útokoch v Primorsku horeli viaceré palivové zásobníky, nevyjadril sa však k zastaveniu exportu. Nie je jasné, či škody utrpel aj prístav Usť-Luga.

Spoločnosť Transnefť, ktorá oba prístavy prevádzkuje, na otázky nereagovala. Primorsk má kapacitu vyvážať viac ako milión barelov ropy denne a je hlavným exportným bodom pre ropu Urals aj naftu. Usť-Luga spracúva približne 700-tisíc barelov denne a vlani vyviezla 32,9 milióna ton ropných produktov, zatiaľ čo Primorsk 16,8 milióna ton.

Ukrajina dlhodobo útočí na ruské energetické zariadenia, aby oslabila vojnové hospodárstvo Moskvy, k útokom na baltské prístavy sa však nevyjadrila. Podobné narušenie exportu zaznamenali aj v septembri v Primorsku a tento mesiac v prístave Novorossijsk.

(reuters, max)

Minúta  |  

SaS viní Sakovú z úniku rodných čísel zo systému energopomoci

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila na únik citlivých osobných údajov približne 20-tisíc občanov, ktorí požiadali štát, aby ich údaje nespracovával v systéme energopomoci. Poslanec Karol Galek podotkol, že anonymne získal USB kľúč s nešifrovanými súbormi obsahujúcimi mená, priezviská a rodné čísla.

Podľa neho ide o zoznam ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas so spracovaním údajov, no napriek tomu sa ocitli v databáze, ktorá unikla. V dokumente sa nachádzajú aj údaje opozičných poslancov.

„Rodné číslo je kľúčový identifikátor – dá sa zneužiť pri prístupe k zdravotnej dokumentácii, finančným službám či dokonca pri vybavovaní úverov. Pýtam sa, kto všetko má dnes prístup k týmto dátam,“ vyslovil.

SaS preto plánuje podať podnet na orgány činné v trestnom konaní aj na Úrad na ochranu osobných údajov.

Podpredseda strany Marián Viskupič pripomenul, že na riziká systému upozorňovali už pri schvaľovaní systému. Poukázal na vznik rozsiahleho registra domácností a spomenul problémy ako výpadky či hekerské útoky. Zároveň kritizoval náklady projektu vo výške desiatok miliónov eur.

Predseda SaS Branislav Gröhling vyzval ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), aby situáciu vysvetlila, a avizoval aj zváženie jej odvolania.

Ministerstvo hospodárstva deklarovalo, že situáciu dôkladne preveruje, komunikovalo aj s Národným bezpečnostným úradom a objednalo si znalecké skúmanie. „Výsledky tohto skúmania odstúpi orgánom činným v trestnom konaní. V prípade potreby využije všetky právne prostriedky na vyvodenie zodpovednosti voči osobám, ktoré mohli pochybiť alebo sa dopustiť protiprávneho konania,“ doplnil rezort.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.