Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Česku chcú zrušiť koncesionárske poplatky pre vybrané skupiny

Vládna koalícia v Česku zložená z ANO, SPD a strany Motoristi sa dohodla na návrhu zrušiť koncesionárske poplatky pre vybrané skupiny obyvateľov. Opatrenie sa má týkať ľudí nad 75 rokov, podnikateľov, živnostníkov a študentov do 26 rokov.

Informoval o tom minister kultúry Oto Klempíř s tým, že cieľom vlády je úplné zrušenie koncesií, čo si však vyžiada viac času.

Podľa predsedu SPD Tomia Okamuru pôjde o poslanecký návrh, ktorý chcú podať v utorok. Zároveň plánujú zrušiť aj inflačný mechanizmus zavedený predchádzajúcou vládou, ktorý zabezpečoval pravidelné zvyšovanie poplatkov.

Okamura nevidí problém v tom, že verejnoprávnym médiám by po zmene chýbali finančné prostriedky. Klempíř podotkol, že návrh má pomôcť najmä sociálne slabším skupinám a účinnosť by mohol nadobudnúť od 1. júla.

Bývalý minister kultúry Martin Baxa návrh kritizoval ako nekoncepčný zásah do financovania médií verejnej služby, ktorý môže ovplyvniť ich fungovanie a nezávislosť.

Pripomenul, že súčasný systém zabezpečuje stabilné hospodárenie. Vlani vláda Petra Fialu zvýšila koncesionárske poplatky a rozšírila okruh poplatníkov aj na domácnosti s internetom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin vyzval využiť vyššie príjmy z energií na splácanie dlhov

Ruský prezident Vladimir Putin vyzval vládu, aby prijala vyvážené rozhodnutia o využití zvýšených príjmov z exportu energií po prudkom raste svetových cien. Zároveň zdôraznil potrebu chrániť ekonomiku a verejné financie pred vonkajšími rizikami.

Putin vyzval ruské ropné spoločnosti, aby dodatočné príjmy využili na splácanie svojich vysokých dlhov voči bankám. Podľa neho je dôležité zabezpečiť dlhodobú rovnováhu štátneho rozpočtu a zohľadniť vývoj na globálnych trhoch.

Ešte pred nedávnym rastom cien ropy čelilo Rusko poklesu rozpočtových príjmov, čo súviselo so západnými sankciami, zľavami na ruskú ropu a silným rubľom. V reakcii na to vláda pripravila balík úsporných opatrení vrátane škrtov v nepodstatných výdavkoch a krokov na ochranu fiškálnych rezerv.

Zvýšenie cien energií v dôsledku vojny na Blízkom východe však situáciu zmenilo a prinieslo dodatočné príjmy, o ktorých využití teraz Moskva rozhoduje. Putin zdôraznil, že je potrebné reagovať na meniace sa podmienky a externé riziká, ktoré sa prejavujú na globálnych trhoch a v medzinárodných hospodárskych vzťahoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Raši chce rozšíriť spoluprácu s Monakom v biznise aj kultúre

Na Slovensku by v blízkej budúcnosti mohli otvoriť monacký konzulát, čo má prispieť k rozvoju diplomatických, ekonomických aj kultúrnych vzťahov medzi oboma krajinami. Uviedol to predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) po stretnutí s predsedom parlamentu Monaka Thomasom Brezzom.

Raši zdôraznil snahu o posilnenie ekonomickej spolupráce a pripomenul biznis fórum z roku 2025. Ďalšie by sa podľa neho mohlo uskutočniť na Slovensku, čím by vznikol priestor pre monackých investorov aj slovenské firmy hľadajúce partnerov. Brezzo potvrdil záujem o organizáciu obchodnej misie na Slovensko.

Predstavitelia sa venovali aj vojnám na Ukrajine a na Blízkom východe a jej vplyvu na ceny energií. Podľa šéfa slovenského parlamentu bude potrebná spolupráca európskych krajín na zmiernenie následkov na obyvateľov, Brezzo zdôraznil význam diplomacie.

Slovenská strana zároveň vyjadrila podporu Monaku pri jeho predsedníctve v Rade Európy v tomto roku. „Verím, že si budeme vedieť pomáhať v týchto diplomatických záležitostiach. Slovensko je zatiaľ jediným kandidátom na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a budem rád, keď sa aj my navzájom takto podporíme a aj Monako podporí nás,“ dodal Raši.

Témou boli aj kultúrna spolupráca či podpora mládežníckych parlamentov a výmena skúseností medzi inštitúciami oboch krajín.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kažimír: Vojna v Iráne zvyšuje riziko inflácie v eurozóne

Budúce rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) budú podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra závisieť najmä od vývoja situácie na Blízkom východe. Vojna v Iráne podľa neho predstavuje riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu, preto bude ECB postupovať na základe aktuálnych dát a inflačného výhľadu.

„Pozitívne je, že máme dobrú východiskovú pozíciu. Znamená to, že inflácia sa už niekoľko mesiacov pohybuje v blízkosti nášho dvojpercentného cieľa, očakávania budúceho rastu cien sú ukotvené a finančné trhy chápu, za akých podmienok pristúpime k zmene úrokových sadzieb,“ podotkol.

Konflikt však môže ovplyvniť nielen ceny energií, ale aj plynulosť medzinárodného obchodu. V prípade jeho rozšírenia hrozí narušenie dopravy, čo by zasiahlo firmy aj domácnosti v Európe.

Upozornil aj na možné reakcie vlád, ktoré podľa skúseností často vedú skôr k rastu inflácie alebo predlžovaniu jej trvania. Zároveň pripomenul, že firmy aj zamestnanci môžu citlivejšie reagovať na rast cien.

ECB bude podľa neho situáciu priebežne vyhodnocovať a rozhodovať bez vopred stanoveného výsledku. Prípadné kroky budú závisieť od strednodobého inflačného výhľadu. Ak by hrozilo dlhodobejšie prekročenie cieľa, banka je pripravená zasiahnuť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump odkladá útoky na iránsku energetickú infraštruktúru

Prezident USA Donald Trump oznámil, že odkladá plánované útoky na iránsku energetickú infraštruktúru po tom, čo Spojené štáty a Irán viedli podľa jeho slov konštruktívne rokovania. Diskusie budú podľa neho pokračovať aj počas nasledujúceho týždňa.

Trump zároveň nariadil odložiť akékoľvek vojenské zásahy proti iránskym elektrárňam o päť dní, pričom ďalší postup bude závisieť od výsledku rokovaní.

Jeho vyhlásenie prišlo po tom, ako Irán pohrozil útokmi na izraelské elektrárne a zariadenia zásobujúce americké základne v Perzskom zálive.

Ešte v sobotu Trump varoval, že iránske energetické zariadenia Spojené štáty zničia, ak Teherán do 48 hodín neotvorí Hormuzský prieliv pre lodnú dopravu. Iránske útoky tento strategický prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetovej ropy a plynu, prakticky uzavreli.

Na Trumpovo oznámenie reagovali finančné trhy – dolár oslabil a akcie posilnili. Konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorý sa začal 28. februára, už zasiahol globálne trhy, zvýšil ceny pohonných hmôt a vyvolal obavy z inflácie. Podľa dostupných údajov si vyžiadal viac ako 2-tisíc obetí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Petícia na vyhlásenie referenda smeruje k prezidentovi

Mimoparlamentná strana Demokrati žiada odchod premiéra Roberta Fica (Smer). Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu odovzdala vyzbieraných viac ako 384-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády.

Navrhuje, aby sa referendum konalo 27. júna 2026. Cieľom referenda je podľa predsedu strany Jaroslava Naďa predčasné ukončenie volebného obdobia súčasnej vlády, obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ako aj zrušenie doživotnej renty pre Fica.

Podľa Naďa podpisy pochádzajú od občanov z celého Slovenska a zbierali ich členovia strany v stovkách miest a obcí. „Tieto podpisy pochádzajú od bežných ľudí, od Sobraniec až po Kúty. A nie je to žiadne imaginárne číslo, žiadna štatistika. Podpisy neboli kupované, neboli vygenerované umelou inteligenciou, sú riadne podpísané občanmi Slovenskej republiky,“ skonštatoval.

Zároveň vyzval prezidenta, aby referendum vyhlásil. „Referendum je legitímny nástroj, ktorý rešpektuje ústava, a verím, že ho bude rešpektovať aj najvyšší ústavný činiteľ,“ povedal a dodal, že strana splnila všetky legislatívne náležitosti na vypísanie referenda.

„Kancelária prezidenta prijala petíciu strany Demokrati. Aktuálne sa bude kontrolovať pravosť podpisov a v zákonom stanovenej lehote prezident prijme stanovisko,“ potvrdila hovorkyňa hlavy štátu Patrícia Medveď Macíková.

Referendum hlava štátu vyhlasuje, ak nie je v rozpore s ústavou a ústavnými zákonmi, a požiada oň aspoň 350-tisíc občanov. Či je prvá podmienka splnená, môže rozhodnúť na žiadosť paláca aj Ústavný súd SR.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.