Kto najviac doplatí na blokádu Hormuzského prielivu?

Dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu by malo významné dôsledky pre globálne dodávateľské reťazce a trhy s energiou. Taký je záver novej štúdie, ktorú cituje chemie.de, popredný priemyselný portál pre chemický sektor.

Výskum uskutočnili Inštitút pre analýzu dodávateľských reťazcov v Rakúsku (ASCII), nezávislé výskumné Centrum pre komplexné vedy (CSH) so sídlom vo Viedni a Technická univerzita v holandskom Delfte.

Tovar za 1,2 bilióna dolárov ročne

Štúdia po prvýkrát systematicky skúma, ako veľmi sú krajiny a priemyselné odvetvia na celom svete závislé od vývozu z piatich štátov Perzského zálivu, ktorých námorný obchod prechádza výlučne cez Hormuzský prieliv – Irán, Spojené arabské emiráty, Katar, Kuvajt a Bahrajn. Zo zistení vyplýva, že ázijské ekonomiky by boli narušením prieplavu zasiahnuté oveľa viac ako tie európske.

Spomínaných päť krajín vyváža spolu tovar v hodnote približne 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom najväčší podiel na prerušení obchodných tokoch majú energetické produkty, ako ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinovaná ropa – ide o komodity v celkovej hodnote 800 miliárd dolárov.