Iba vlastné výrobné haly nestačia. Slovensko je v inováciách na chvoste Únie
Ako je možné, že krajina plná moderných fabrík skončí v hodnotení podmienok na podnikanie až na 128. mieste? Odpoveď súvisí s neistými pravidlami, investíciami aj rozhodnutiami štátu.
Skrachovaných firiem v EÚ pribúda a nových je menej. Podobný vývoj vidno aj na Slovensku. Foto: Nathan Stirk/Getty Images
Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých má priemysel mimoriadne silné postavenie. Z tuzemských závodov odchádzajú automobily a ďalšie technologicky náročné výrobky, slovenské podniky sú súčasťou medzinárodných dodávateľských reťazcov a moderné výrobné postupy už dávno nie sú výsadou najvyspelejších ekonomík.
Napriek tomu Slovensko v inováciách zaostáva. Dokáže technológie vyrábať a používať, no podstatne menej sa mu darí vytvárať podmienky na to, aby tu aj vznikali.
Jednou z príčin môže byť prostredie, v ktorom firmy podnikajú. Podľa Global Innovation Index 2026 získalo Slovensko v jeho čiastkovom hodnotení iba 17 bodov z možných 100. Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) ho zaradila na 128. miesto zo 139 hodnotených ekonomík. Priemer Európskej únie pritom podľa analýzy Kompass500 dosahuje 45,3 bodu.
Výrazne lepšie výsledky dosiahli naši najbližší susedia. Česko získalo 47,1 bodu, Poľsko 28,6 a Maďarsko 24,8 bodu. Slovensko tak nezaostáva iba za bohatšími západoeurópskymi ekonomikami, ale aj za krajinami, ktoré prešli podobnou hospodárskou transformáciou.
Na tieto rozdiely upozornila analytička Klubu 500 Diana Motúzová. Podľa nej nejde len o administratívne prekážky či každodenné problémy podnikateľov. Slabé podnikateľské prostredie môže ovplyvňovať aj rozhodnutia, ktoré určujú budúcnosť celej ekonomiky – či firma postaví nový závod, rozšíri vývojové oddelenie alebo investuje do produktu, ktorého návratnosť sa ukáže až o niekoľko rokov.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Ak podnik nevie, aké dane, odvody či pravidlá budú platiť o dva alebo tri roky, môže uprednostniť bezpečnejšiu investíciu pred riskantnejším vývojom novej technológie. V praxi to znamená, že namiesto rozširovania výroby či vývoja vlastných produktov sa sústredí na obnovu existujúcich zariadení a znižovanie nákladov. Takéto rozhodnutia sú z pohľadu firmy pochopiteľné, z pohľadu celej ekonomiky však môžu postupne oslabovať jej schopnosť rásť.
Dôsledky sa pritom netýkajú iba podnikateľov. Ak v krajine vzniká menej vlastných technológií a produktov s vyššou pridanou hodnotou, obmedzuje to aj priestor na rast produktivity, počtu kvalifikovaných pracovných miest a v konečnom dôsledku miezd. Slovensko tak môže zostať silnou výrobnou ekonomikou bez toho, aby v rovnakej miere získavalo hodnotu z výskumu a vývoja.
Podľa analytičky Motúzovej treba rozlišovať, čo presne WIPO meria. Jeho hodnotenie podnikateľského prostredia nie je všeobecným rebríčkom všetkých podmienok na podnikanie. Ide o čiastkový ukazovateľ inovačného indexu, ktorý sleduje predovšetkým stabilitu pravidiel a podporu podnikateľskej aktivity. Oficiálny profil Slovenska uvádza pri stabilite podnikateľských pravidiel 26,7 bodu a 112. miesto vo svete.
Nejde teda o tvrdenie, že slovenské firmy nedokážu inovovať. Výsledok skôr upozorňuje na rozdiel medzi ich schopnosťami a prostredím, v ktorom ich môžu rozvíjať. A práve tento rozdiel pomáha vysvetliť, prečo sa krajine s takým silným priemyselným zázemím nedarí držať krok s európskymi konkurentmi.
Neistotu pri investovaní pociťuje 91 percent firiem
Pre podniky predstavujú inovácie dlhodobé investície, ktorých návratnosť často prichádza až po niekoľkých rokoch. Potrebujú preto predvídateľné dane, reguláciu a administratívne podmienky.
Na problémy slovenského prostredia upozorňuje aj Európska komisia v správe o Slovensku za rok 2026. Kritizuje nepredvídateľnosť regulácie, časté využívanie zrýchlených legislatívnych postupov a nedostatky pri posudzovaní vplyvov nových pravidiel.
Podľa prieskumu Európskej investičnej banky, ktorý Komisia cituje, označuje neistotu za prekážku investovania 91 percent slovenských firiem, zatiaľ čo priemer EÚ dosahuje 83 percent. Údaj zahŕňa podniky, ktoré neistotu považujú za veľkú aj menšiu prekážku.
Firmy pritom značnú časť investícií smerujú do obnovy zariadení a znižovania nákladov namiesto rozširovania výrobných kapacít. Takéto výdavky pomáhajú udržiavať konkurencieschopnosť, no nemusia prinášať nové produkty s vyššou pridanou hodnotou.
RRZ: Spôsob konsolidácie oslabuje investičnú atraktivitu
Ďalší rozmer problému pomenúva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá síce nehodnotí postavenie Slovenska v inovačnom indexe WIPO, ale skúma, ako daňová a rozpočtová politika ovplyvňuje ekonomický rast a investície.
V analýze konsolidačného balíčka na rok 2026 z novembra 2025 rada upozornila, že takmer polovicu opatrení tvoria zásahy zaťažujúce ekonomickú aktivitu a investície, najmä prostredníctvom vyššieho zdanenia práce.
Podľa jej prepočtov majú prijaté opatrenia v roku 2026 znížiť tempo hospodárskeho rastu o 0,36 percentuálneho bodu oproti scenáru bez konsolidácie.
Rada zároveň vyčíslila, že nepriaznivé účinky štruktúry balíčka na ekonomiku môžu do roku 2029 znížiť jeho kumulatívny prínos pre verejné financie až o 1,2 miliardy eur.
Rozpočtová rada pritom rozlišuje medzi potrebou ozdravovania verejných financií a spôsobom, akým sa uskutočňuje. Konsolidáciu považuje za nevyhnutnú. Problém vidí vo vysokom podiele opatrení, ktoré zvyšujú náklady práce a zaťaženie podnikov.
Takéto opatrenia podľa rady dlhodobo oslabujú konkurencieschopnosť a investičnú atraktivitu ekonomiky.
Úspešná konsolidácia pritom môže mať aj priaznivý dlhodobý účinok. Zníženie rozpočtového rizika môže obmedziť náklady financovania štátu a podporiť hospodársky rast. Rozhodujúca preto nie je iba výška úspor, ale aj ich štruktúra.
Súvis s analýzou Motúzovej je vecný, hoci nejde o totožné merania. Kým WIPO zachytáva slabé podmienky na rozvoj inovácií a Európska komisia investičnú neistotu podnikov, RRZ vyčísľuje ekonomické dôsledky konkrétnych rozpočtových opatrení.
Investičné prostredie ovplyvňuje aj štátny rozpočet na rok 2027, ktorý parlament schválil 14. októbra. Vláda počíta s deficitom verejnej správy 4,94 percenta HDP a schodkom štátneho rozpočtu 7,754 miliardy eur.
Ministerstvo financií rozpočet predstavuje ako kompromis, ktorý má zachovať sociálne opatrenia a financovanie kľúčových oblastí bez ďalšieho zvyšovania daní. RRZ však v hodnotení návrhu rozpočtu na roky 2027 až 2029 upozornila, že plán nezastavuje rast verejného dlhu a obmedzuje investície.
Verejné investície mimo obrany a eurofondov majú byť podľa jej prepočtov oproti dlhodobému priemeru nižšie o 624 miliónov eur. Nejde o priamy škrt vo financovaní výskumu, ale o širší posun rozpočtových priorít od investícií k bežným výdavkom.
Na splnenie rozpočtových cieľov v rokoch 2028 a 2029 podľa RRZ navyše chýbajú opatrenia približne za 3,4 miliardy eur. Ich konkrétna podoba zatiaľ nie je známa.
Práve tu sa rozpočtová politika stretáva s problémom, na ktorý upozorňuje Motúzová. Podniky plánujú výskumné a technologické investície na niekoľko rokov dopredu, no zatiaľ nevedia, akými opatreniami bude štát stabilizovať svoje financie. Neznamená to nevyhnutne budúce zvýšenie daní, predstavuje to však ďalší zdroj neistoty.
V inováciách nás predbehli všetky krajiny V4
V celkovom hodnotení Global Innovation Index 2026 získalo Slovensko 36,4 bodu a obsadilo 48. miesto zo 139 ekonomík. V rámci EÚ skončilo predposledné, za ním zostalo iba Rumunsko. Česko získalo 42,7 bodu, Maďarsko 40,7 a Poľsko 39,5 bodu. Slovensko tak zaostáva za všetkými ostatnými krajinami V4.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Výsledok odhaľuje rozpor slovenskej ekonomiky. Krajina má technologicky vyspelý priemysel a silné postavenie v medzinárodných dodávateľských reťazcoch, no slabšie podmienky na vznik vlastných inovácií.
Podľa Motúzovej je rozhodujúce, kde technológie vznikajú a kto vlastní výsledky ich vývoja. Slovenský závod môže vyrábať náročný produkt, zatiaľ čo výskum, patenty a vlastníctvo značky zostávajú v zahraničí.
Slabé prepojenie výskumu s podnikmi naznačuje aj rebríček inovačných klastrov WIPO. Z krajín V4 sa do prvej svetovej stovky dostala iba Varšava na 91. mieste.
Bez rastu produktivity bude problém aj s verejnými financiami
Súvis medzi inováciami a dlhodobým vývojom ekonomiky naznačuje aj správa RRZ o udržateľnosti verejných financií.
Rada upozorňuje, že nepriaznivý demografický vývoj bude obmedzovať hospodársky rast. V scenári kombinujúcom slabšiu produktivitu, vyššie úroky a vyššiu štrukturálnu nezamestnanosť by sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o ďalších 0,7 percentuálneho bodu HDP.
Nejde o odhad dôsledkov slabých inovácií, ale o upozornenie na význam produktivity. Práve technologický rozvoj a vznik produktov s vyššou pridanou hodnotou patria medzi jej dôležité zdroje.
Slovensko preto potrebuje nielen viac investícií do výskumu, ale aj lepšie prepojenie univerzít s podnikmi, dostupnejší kapitál a predvídateľnejšie pravidlá.
Zistenia WIPO, Európskej komisie a RRZ sa v tomto bode dopĺňajú. Slabé inovačné prostredie, neistota firiem a rozpočtová politika predstavujú odlišné problémy, ktoré však môžu spoločne obmedzovať dlhodobý rast.
Slovensko už dnes dokáže moderné technológie vyrábať. Otázkou zostáva, či vytvorí podmienky na to, aby ich vo väčšej miere dokázalo aj samo vyvíjať a vlastniť.
