Preskočiť na obsah
  |  

Fico s eurokomisárom hovoril o traume právneho štátu

Premiér Robert Fico na stretnutí s eurokomisárom Michaelom McGrathom zdôraznil, že Slovensko sa podľa neho stále vyrovnáva s dôsledkami rokov 2020 až 2023, ktoré označil za obdobie porušovania princípov právneho štátu.

Tvrdí, že vláda nechce v tejto praxi pokračovať, no zároveň považuje za nevyhnutné prijať legislatívne kroky ako reakciu na minulé pochybenia.

Fico zároveň kriticky poukázal na konkrétne prípady z justície, ktoré podľa neho vyvolávajú otázky o štandarde právneho systému, pričom komisár na ne priamo nereagoval.

Diskusia sa dotkla aj konaní Európskej komisie voči Slovensku vrátane zákona o ochrane oznamovateľov, kde Brusel ocenil návrat k pôvodnej úprave. Obe strany sa zhodli na potrebe pokračovať v otvorenom dialógu o právnom štáte, ktorý bude dôležitý aj pri príprave ďalšej hodnotiacej správy EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Bátovská Fialková sa lúči, no naznačila návrat v novej úlohe

Paulína Bátovská Fialková ukončila svoju biatlonovú kariéru bez ľútosti a podľa vlastných slov v správnom momente. Rozhodnutie v nej dozrievalo dva roky a definitívne sa preň rozhodla ešte pred sezónou.

Symbolicky sa rozlúčila silným výkonom, keď obsadila 7. miesto v pretekoch s hromadným štartom v Osle, čím potvrdila, že stále patrí medzi svetovú špičku.

Po kariére sa chce venovať najmä rodine a dcérke, no zároveň naznačila, že pri biatlone chce zostať a svoje skúsenosti odovzdávať ďalej.

Počas kariéry dosiahla jedenásť pódiových umiestnení vo Svetovom pohári a pravidelne sa pohybovala medzi elitou.

Mrzí ju síce, že nezískala medailu z olympiády či majstrovstiev sveta, no napriek tomu hodnotí svoju kariéru pozitívne. Verí, že slovenský biatlon má potenciál nadviazať na jej výsledky.

(tasr, mja)

  |  

Trump tvrdí, že Irán chce mier a vzdá sa jadrových zbraní

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty vedú s Iránom „veľmi dobré“ predbežné rozhovory o možnej širšej dohode.

Podľa jeho slov sa diskusie začali počas víkendu a existuje reálna šanca na dosiahnutie dohody. Trump tvrdí, že Teherán tentoraz myslí rokovania vážne a má záujem konflikt urovnať.

Zároveň povedal, že Irán je pripravený vzdať sa ambícií na jadrové zbrane, čo označil za kľúčový posun. Prezident zdôraznil, že Irán má poslednú príležitosť ukončiť hrozby voči USA.

Jeho vyjadrenia sprevádzali aj tvrdenia o tom, že USA už oslabili iránske vedenie. Podľa Trumpa by prípadná dohoda výrazne prispela k bezpečnosti vo svete.

(reuters, mja)

  |  

Meloniová priznala prehru v referende o reforme súdnictva

Talianski voliči v referende odmietli kľúčovú reformu súdnictva, ktorú presadzovala premiérka Giorgia Meloniová.

Podľa predbežných výsledkov hlasovalo približne 54 percent proti a 46 percent za, čo naznačuje oslabenie podpory jej pravicovej koalície pred parlamentnými voľbami.

Meloniová rozhodnutie rešpektuje a zdôraznila, že vláda bude pokračovať v plnení svojho mandátu. Reforma, ktorú už schválil parlament, si vyžadovala potvrdenie v referende, keďže mení ústavu. Jej cieľom bolo modernizovať pomalý súdny systém a zvýšiť transparentnosť.

Kritici však varovali, že návrh by mohol zvýšiť politický vplyv na justíciu a oslabiť jej nezávislosť. Kľúčovým prvkom zmien bolo oddelenie kariér sudcov a prokurátorov a vznik nových dozorných orgánov, na ktorých obsadení by sa podieľal parlament.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina tvrdí, že má dôkazy o Ruskej spolupráci s Iránom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Kyjev má „nevyvrátiteľné dôkazy“ o pokračujúcej spravodajskej spolupráci medzi Ruskom a Iránom.

Po stretnutí s vedením vojenskej rozviedky uviedol, že Moskva využíva vlastné kapacity signálového a elektronického spravodajstva a zároveň čerpá aj z dát získaných prostredníctvom partnerov na Blízkom východe.

Kremeľ odmietol informácie denníka Wall Street Journal o tom, že Rusko údajne Iránu poskytuje satelitné snímky a pokročilé dronové technológie. Označil ich za nepravdivé.

Zelenskyj naznačuje opak a poukazuje na pokračujúcu spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, ktorá môže mať širšie bezpečnostné dôsledky.

(reuters, mja)

  |  

Konflikt na Blízkom východe zasiahne aj rozpočty samospráv

Konflikt na Blízkom východe sa podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) premieta do rastu cien pohonných látok a plynu, čo má vplyv aj na rozpočty samospráv. Predseda ZMOS Jozef Božik upozornil, že vyššie náklady na dopravu zvyšujú ceny tovarov a služieb, ktoré mestá a obce nakupujú.

„Ideme do obdobia, keď sa bude menej kúriť, ale cenové nárasty plynu napríklad aj pri výrobe pečiva sa môžu premietnuť do konečných cien. Tieto cenové nárasty budú vplývať aj na výšku režijných nákladov v prípade dodávky stravy pre našich žiakov materských, základných škôl či klientov sociálnych zariadení,“ priblížil.

Inflácia bude podľa neho celosvetová a Slovensko sa jej nevyhne. Konkrétnu výšku následkov na rozpočty samospráv zatiaľ neodhadol, no upozornil, že situáciu zhoršuje aj konsolidácia verejných financií.

Samosprávy už podľa neho prijímajú úsporné opatrenia a budú musieť šetriť ešte viac. Predseda ZMOS v tejto súvislosti pripomenul, že opatrenia sa nemôžu dotknúť poplatku za komunálny odpad, ktorý počas roka samosprávy meniť nemôžu.

„Ak im v odpadovom hospodárstve vznikne strata, pôjde na vrub podielových daní, čo je síce porušením zákona, ale iná šanca nie je,“ zhodnotil.

(tasr, max)